Ak vás často pobolieva hlava aj chrbát, tŕpnu vám ruky, nohy alebo vám píska v ušiach, možno za to môžu stvrdnuté uzlíky na chrbte, krku či ramenách. Prečo sa tvoria? Čo spôsobujú a ako im predísť? Prezradí fyzioterapeutka Laura Ághová z Goljer Clinic v Bratislave.
Zatvrdnuté uzlíky sa oficiálne nazývajú trigger points alebo spúšťové body a sú jedným z najčastejších prejavov poruchy funkcie pohybovej sústavy. Ide o citlivé miesta, ktoré sa môžu vytvoriť okolo napnutého svalového vlákna kdekoľvek na tele – na krku, chrbte, ramenách či stehnách. Pri nahmataní zvyčajne bolia, buď na mieste výskytu alebo sa bolesti šíria do iných oblastí tela.
Prečo sa zatvrdnuté uzlíky vôbec vytvoria?
V jednoduchosti sa dá povedať, že na základe určitej fyzickej alebo emocionálnej traumy vzniká nadmerná produkcia a vylučovanie acetylcholínu, čo má neskôr za následok uvoľnenie a následné vstrebanie vápenatých iónov. Výsledkom je výrazná kontrakcia svalu, pri ktorej nastáva útlak ciev a následné znížené zásobovanie kyslíkom. To všetko vedie k preťaženiu jednotlivých svalov a následnému vzniku uzlíkov vo svalových vláknach.
V súčasnosti sa dá k preťaženiu svalov asi ľahko dopracovať. Sedíme, málo sa hýbeme…
Môže to byť dôsledok nielen neobvykle ťažkej fyzickej námahy, ale prajú tomu aj opakované, na prvý pohľad malé a jednoduché pohyby, akými je napríklad klikanie na myš. Svaly však môžu preťažiť aj spomínané dlhodobé statické polohy, hlavne dlhé nesprávne vysedávanie pri počítači alebo státie. Niekedy sa vytvoria pri úrazoch alebo po pretnutí svalu pri operácii. Príčinou býva aj psychické napätie, depresia či stres. Telo je v takom rozpoložení stuhnuté, napnuté a v nesprávnej pozícii. Plecia sú obvykle zdvihnuté a hlava predsunutá, čo svalom a chrbtici škodí. K tvorbe a udržaniu uzlíkov prispieva aj nevhodné zaťažovanie a držanie tela či útlak svalov.
Ďalším rizikovým faktorom je nedostatočný príjem vitamínov B1, B6, B12, C a kyseliny listovej. Aj málo železa, vápnika, horčíka a sodíka napomáha ich tvorbe. K udržaniu spúšťových bodov však môžu prispieť aj iné ochorenia, napríklad porucha štítnej žľazy či hypoglykémia. Prispieva k tomu teda veľa faktorov, no spúšťové body sa určite nevytvoria zo dňa na deň. Na to, aby vyrástli je potrebné hlavne zanedbané a chybne pracujúce chrbtové svalstvo, a to je dnes naozaj veľmi častý problém.
Tvoria sa zatvrdnuté uzlíky viac ženám alebo mužom? Môžu ich mať aj deti?
Nemám štatisticky podložený dôkaz o tom, či sa objavujú viac u mužov alebo u žien, no alarmujúce je, že spúšťové body už mávajú aj deti. Nie div. V súčasnej dobe tiež trávia veľa času v nevhodných statických pozíciách. Nesprávne sedia alebo stoja a navyše ani deti sa nevyhnú stresu či psychickému napätiu.
Kde sa zatvrdnuté miesta najčastejšie vytvárajú?
Na základe mojich skúseností vznikajú hlavne v oblasti horného a stredného trapézu, no veľmi často sa so spúšťovými bodmi stretávam aj v oblasti prsných svalov či flexorov krku.
Ako sa zisťuje prítomnosť spúšťových bodov? Stačí vyšetrenie pohmatom?
Vyšetrenie na odhalenie spúšťových bodov nie je náročné. Robí ho fyzioterapeut alebo lekár iba pomocou palpácie, vďaka čomu sa môžu odhaliť citlivé miesta, ktoré sa dajú opísať ako tuhý, presne ohraničený, bolestivý uzlík v tuhom svalovom snopci. Pri vyšetrení je možné pozorovať aj lokálny svalový zášklb, citlivosť na dotyk alebo snahu pacienta uhnúť pred nepríjemným dotykom.
Môže laik spoznať, že má na chrbte roztrúsené zatvrdnuté uzlíky? Ako sa prejavuje ich prítomnosť?
Najčastejším prejavom je lokálna bolesť v mieste uzlíka a typické je aj opakované vystreľovanie bolesti do iných oblastí. Dajú sa charakterizovať ako ťažko lokalizovateľné a hlboké. Napnuté svalové snopce s prítomnými spúšťovými bodmi môžu dokonca utláčať okolité nervové vlákna a cievy, čo môže viesť k zníženiu citlivosti, pocitu brnenia či pálenia v končatinách. Často spôsobujú aj poruchy prekrvenia alebo žilového návratu. Neraz zvyšujú svalové napätie, čo sa zvykne prejaviť narušením motorických funkcií, znížením rozsahu pohyblivosti a menšou svalovou silou. Ak by si človek posilňoval svaly s prítomnými spúšťovými bodmi, môže to skončiť prehĺbením poruchy až narušením pohybového stereotypu.
Tvrdé uzlíky sa zvyknú ohlásiť aj naozaj netypickými príznakmi. Je to tak?
Áno, je to pravda. Prítomnosť uzlíkov neprezrádza len bolesť, niekedy sa objavia prejavy, s ktorými by ste si ich nikdy nespájali. Napríklad pálenie očí, rozmazané videnie, pískanie či šumenie v ušiach. Dôvodom je fakt, že prítomné spúšťové body môžu narúšať niektoré funkcie autonómneho nervového systému.
Človek s takými problémami obvykle vyhľadá odbornú pomoc, no môže sa stať, že hoci dostane lieky, neuľaví sa mu. Pravá príčina problémov, napríklad aj v podobe spúšťových bodov, totiž nebola odstránená. Veľa bolestí, ktoré smerujú do rúk či hlavy môžu mať tiež pôvod v zatvrdnutých uzlíkoch. Rovnako niektoré migrenózne stavy, bolesti hlavy okolo očí či uší. Uzlíky niekedy vyvolávajú aj poruchy rovnováhy, závraty alebo abnormálne potenie. Môžu byť aj príčinou neustálej únavy, nespavosti až depresie pre pretrvávajúce chronické bolesti. Tieto príznaky však môžu sprevádzať mnohé iné ochorenia, preto je dôležitá komplexná diagnostika, ktorá vylúči iné diagnózy.
Ako vyzerá liečba zatvrdnutých uzlíkov vo svaloch?
Spúšťové body je možné odstrániť pomocou viacerých odborných techník, napríklad naťahovaním svalov obsahujúcich spúšťové body. Nejedná sa však o klasický strečing, ale o cvičenie s využitím vlastnej aktivity svalu a gravitácie. Najčastejšie sa však používa tlak na spúšťový bod, z ktorého sa šíri bolesť do iných oblastí tela. Pomáha aj hĺbková masáž, pri nej sa robia opakované krátke ťahy na mieste zatvrdnutia. Niekoho to naozaj dosť bolí a iní to zvládajú bez väčších ťažkostí. Bolí to však preto, lebo spúšťový bod je niečo, čo vo svale nemá byť. Telo tento nežiaduci jav naznačuje práve spomínaným príznakom. Zatvrdnuté miesto je ale potrebné roztlačiť, prípadne využiť inú techniku na jeho odstránenie. Inak môže ostať príčinou rôznych ťažkostí, ktoré sa časom ešte zvýraznia.
Aké ďalšie liečebné postupy využívate pri tomto probléme?
Na terapiu sa môže použiť aj suchá ihla, ktorou sa pichne do stvrdnutého miesta, a to sa postupne uvoľní. Pri trigger points je vhodná tiež aplikácia ultrazvuku, samotného alebo v kombinácii s elektroliečbou. Liečba ultrazvukom a elektroterapia sú skôr doplnkové formy terapie. Mali by nasledovať až po terapii tlakom na postihnuté miesto a tiež po špeciálnom naťahovacom cvičení. Samotný ultrazvuk spúšťový bod neodstráni, no robí sa ním mikromasáž postihnutého miesta, čím sa lepšie prekrví. Ak je ošetrované miesto lepšie prekrvené, jednoduchšie sa tam dostávajú nielen živiny, ale ľahšie sa odtiaľ vyplavujú aj odpadové látky, ktoré sa vo svaloch môžu tvoriť. Preto aj ultrazvuk určite prispieva k zlepšeniu tohto problému.
Môže si človek pomôcť aj sám napríklad tak, že mu uzlíky roztlačí niekto blízky?
Neodporúčala by som roztláčanie spúšťových bodov blízkymi alebo samotným pacientom. Ak človek
s týmto problémom navštívi fyzioterapeuta a ten mu ukáže autoterapiu, čiže spôsob, ako si uľaviť od bolesti pomocou tlaku aj doma, tak je to samozrejme v poriadku. Spúšťové body by mal však liečiť v prvom rade fyzioterapeut, ideálne s absolvovaným špeciálnym kurzom. Keby to robil laik, hrozí, že síce v svale nájde nejaké zatvrdnuté miesto, no pokojne ním môže byť aj uzlina, prípadne nejaký malý nezhubný tumor, a ten sa určite stláčať nemá. Je to mimoriadne nebezpečné.
Na čo si má človek dávať pozor po každej liečbe?
Tesne po terapii je potrebné piť veľa tekutín, aby sa z tela rýchlejšie vyplavili škodliviny. Je dobré vyvarovať sa nesprávne vykonávaným bežným pohybom a najmä dvíhaniu bremien. Aj keď uzlíky po liečbe zmiznú, vďaka nesprávnym pohybovým stereotypom sa môžu znovu ľahko vrátiť.
Čo hrozí, ak prítomné zatvrdnuté miesta niekto zanedbá a nevyhľadá odborníka?
Ťažkosti je určite potrebné čo najskôr riešiť. Môže sa síce stať, že problém sa zrazu spontánne vytratí, no tento stav je zvyčajne len chvíľkový. Vo svaloch naďalej zostáva nežiaduca zmena a stuhnutosť. Preto sa bolesti a iné ťažkosti natrvalo nevytratia. Naopak, čoraz častejšie sa vracajú a zvyknú byť ešte oveľa horšie. Aby sa predišlo ich opätovnej tvorbe, v terapii je potrebné pokračovať aj doma. Znamená to pravidelne cvičiť podľa odporúčaní fyzioterapeuta a robiť strečing. Dôležité je aj vyhýbať sa preťažovaniu svalov nevhodným spôsobom, ktoré vzniká napríklad dôsledkom nesprávneho sedu, stoja, zlého vstávania z postele či stoličky. Ako sa to má správne robiť, sa dá naučiť práve v spolupráci s fyzioterapeutom.
Ivana Sevinská