Prečo odchádzajú absolventi medicíny

Odchod čerstvých absolventov medicíny do zahraničia nie je ani zďaleka novou témou. Bol o nej už napísaný nejeden článok a rovnako sa rozpútala vášnivá debata nad myšlienkou spoplatniť štúdium lekárom, ktorí odídu do zahraničia. Najnovšie sa ukazuje, že počet lekárov absolventov odchádzajúcich do zahraničia sa prestáva zvyšovať.

V roku 2017 plánovalo po ukončení štúdia prácu v zahraničí 20% študentov slovenských lekárskych fakúlt a 22% študentov českých lekárskych fakúlt. Vzhľadom k tomu, že výskum v roku 2016 nebol realizovaný na Slovensku, máme za rok 2016 k dispozícii údaje len o Českej republike. V Českej republike došlo medziročne k poklesu počtu študentov medicíny so záujmom o prácu v zahraničí po ukončení štúdia o 5% (v roku 2016 plánovalo v zahraničí pracovať 27% študentov medicíny). Slovenskí absolventi medicíny majú najväčší záujem o prácu v Českej republike a v Nemecku. Naopak, záujem českých lekárov absolventov o prácu u nás, na Slovensku, tak vysoký nie je, je menší viac ako trikrát.

Čo rozhoduje pri odchode

Je ťažké si teraz nepoložiť otázku: „Prečo?“ Čo vedie lekára na začiatku jeho kariéry do zahraničia? A odpoveď bohužiaľ príliš neprekvapí. Spomedzi slovenských lekárov, ktorí sa rozhodli pre prácu v zahraničí, v prieskume na prvom mieste uviedli lepšie platové podmienky a ďalej potom lepšie životné podmienky v zahraničí v kombinácii so získaní skúseností. Ak sa pozrieme na faktory, ktoré slovenských študentov najčastejšie ovplyvňujú pri výbere miesta vykonávania ich budúcej lekárskej praxe na Slovensku, tak sa výška mzdy so svojím významom dostala až na štvrté miesto. Najdôležitejšie pri výbere miesta na Slovensku sú pre študentov medicíny jasné a jednoznačné podmienky pre predatestačnú/špecializačnú prípravu, na druhom mieste je to kvalita pracovného kolektívu a na treťom mieste vyváženosť medzi pracovným a osobným časom.

Krátkodobo či doživotne

Nakoniec, je zlé a či nesprávne získať skúsenosti v zahraničí a následne nimi obohatiť svoju domovskú krajinu? Zdá sa, že časť lekárov sa už do svojej vlasti ani nevráti. Približne 40% slovenských lekárov absolventov plánuje v zahraničí stráviť 11 a viac rokov. My samozrejme nevieme, čo sa presne skrýva za časovým údajom „viac rokov“, môže ísť o 12, 13 rokov rovnako tak ako o doživotné pôsobenie v zahraničí. Aj u zvyšných 60% respondentov, ktorí chcú v zahraničí stráviť do 11 rokov, je možné, že v zahraničí nakoniec zostanú, pretože si tam nájdu životných partnerov či sa udomácnia takým spôsobom, že už nebudú schopní návratu do vlasti.

Českí a slovenskí absolventi medicíny sa líšia v plánovanej dĺžke pobytu v zahraničí. Kým študenti s českým občianstvom častejšie (41%) plánujú pobyt v kratšom časovom rozmedzí 2-5 rokov (na Slovensku plánuje tento kratší pobyt len 31%), študenti slovenských lekárskych fakúlt naopak najčastejšie plánujú dlhší pobyt (11 a viac rokov) v zahraničí 40% (v Čechách iba 27%).

Hľadanie kompromisu

Ubližuje Slovensko svojim mladým lekárom alebo ubližujú mladí lekári Slovensku? Na jednej strane stoja nezmyselná byrokracia v zdravotníctve, neľahké získavanie atestáciou, nízke platy, nedostatok lekárov, korupcia atď. Na druhej strane lekár absolvent, ktorý získal svoje vzdelanie z verejných prostriedkov, na ceste do zahraničia za lepším platom a uplatnením. Ide skutočne len o neprispôsobivého mladého jedinca, ktorý nie je ochotný trpezlivo šplhať po kariérnom rebríčku a poslušne čakať, až na neho príde rad?

Ak chce spoločnosť alebo štát riešiť problém nedostatku lekárov, tak môže zvoliť dva prístupy, prípadne kompromis medzi oboma. Prvý znamená pôsobiť bezprostredne na študentov a absolventov lekárskych fakúlt a snažiť sa im brániť v odchode (platba za štúdium, podpísanie záväzku, morálne a psychologické pôsobenie). Druhý prístup znamená zmapovanie a analýzu objektívnych a subjektívnych príčin nespokojnosti mladých lekárov s vykonávaním profesie lekára na Slovensku. Existujúce pohľady väčšinou nevnímajú situáciu mladých lekárov v širšom kontexte lekárskej profesie, súkromného života a životnej dráhy.

Na začiatku kariéry

Po náročnom šesťročnom štúdiu vo veku okolo 25 rokov stoja mladí lekári na začiatku profesionálnej kariéry s nízkym profesijným štatútom, bez zaisteného bývania a bez možnosti riešiť svoju bytovú situáciu na základe príjmov zo svojho zamestnania. Mladý lekár vo veku, v ktorom je normálne zakladať rodinu, je outsiderom ako v zamestnaní, tak aj v súkromí.

Pre mladé lekárky je situácia ešte zložitejšia, pretože prichádzajú do veku, v ktorom je normálne mať deti. Tu sa dostáva do konfliktu profesionálna rola s rolou materskou. Pracovné podmienky, vrátane mzdových a súčasne aj kariérny tlak iba ťažko umožňujú mladej lekárke tehotenstvo či materstvo. Pomocou by bola empatia štátu voči mladým lekárom a na báze tejto empatie komplexné riešenie pracovnej a životnej situácie mladých lekárov.

Čo by ste urobili/a Vy, ak by ste bol mladým lekárom/lekárkou? Odišli/a by ste do zahraničia alebo by ste zostali/a na Slovensku? Podeľte sa s nami o  váš názor a odpovedzte na našu anketovú otázku na Facebooku.

Mgr. Karolína Kolesárová, PhD.

šéfredaktorka LN

Dáta v tomto článku vychádzajú z výsledkov medzinárodného “Barometru medzi medikmi 2017” založeného na kvantitatívnom prieskume realizovanom metódou anonymného elektronického dotazníka (november 2017 – január 2018). Cieľovou skupinou boli študenti 4., 5., a 6. ročníkov ôsmich lekárskych fakúlt v Českej republike (917 respondentov) a štyroch lekárskych fakúlt na Slovensku (495 respondentov).

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *