Martin Hrubík zrastal s bicyklom od detstva. Pred dvadsiatimi šiestimi rokmi si našiel záľubu v horskej cyklistike. Kopce Malých Karpát pri Bratislave mu ponúkali parádne podmienky. Počas troch sezón pomáhal kamarátom budovať v lese nad Peknou cestou od Sparísk po Horáreň adrenalínovú horskú cestu s prekážkami – Krasňanský trail. Jej zákutia ovládal dokonale. Nikdy ani nepomyslel na to, že by mu táto mnohokrát odskúšaná jazda istoty mohla byť osudnou a po jednom skoku sa ocitne na hranici života a smrti.
Bola nedeľa 13. mája odpoludnia. Vyskočil z jedného kopčeka a … to, čo bolo tesne pred skokom ani dopad si už nepamätá. Kamaráti videli, ako sa láme ráfik kolesa na jeho bicykli a Martin vpálil hlavou do protisvahu. Prilbu nosil stále. Keby ju v tej chvíli nemal, bol by to rýchly koniec.
Sanitka prišla do 15 minút
Previezli ho na Kliniku úrazovej chirurgie na Kramároch, kde skonštatovali otras mozgu. Ktosi prízvukoval, že mal obrovské šťastie, že si pri náraze nepoškodil krčnú chrbticu. Pri vyšetrení na CT objavili malý hematóm, ktorý sa na druhý deň stratil. V utorok ho vyšetril neurológ a prepustili ho do domáceho liečenia.
Po návrate z nemocnice ho trápili bolesti hlavy. Bral to viac-menej prirodzene, veď na ňu padol a raz to prejde. Cyklistika bola jeho vášňou i živobytím. Stavebnú fakultu absolvoval ako bakalár, ale pred pár rokmi sa stal spolumajiteľom predajne bicyklov. Tridsiateho mája sa pokusne vybral do práce. Po obede mu prišlo zle. Inštinktívne si sadol.
„Deje sa niečo?” spytovala sa ho priateľka Katka. Slová počul. Rozumel im, ale nevedel zo seba vydať hlas. Keď videla, že nereaguje, poprosila jeho kolegu, aby zavolal sanitku. Martin odrazu nemohol pohnúť pravou rukou ani nohou. S hrôzou si uvedomoval, že ochrnieva na polovici tela. Bolo to strašné zistenie. Odrazu mu svet pred očami zhasol. Prestal vnímať Katku, ktorá sa s ním pokúšala zúfalo komunikovať. Prežili spolu dvanásť rokov. Postupne podľahla jeho záľube cyklistike. Na bicykli sa cítili bezpečne. Akurát Katka na dovolenke v Livigne preletela cez riadidlá. Pád vyzeral ošklivo, až na pár „cestných lišajov” sa v podstate nič nestalo. A teraz z ničoho nič toto.
Martin si nepamätá, ako ho niesli do sanitky. Trochu precitol na neurologickej klinike. Keď sa dozvedel, že je na Mickiewiczke, prekvapilo ho, že v tej starej ošarpanej nemocnici môže byť také pekné oddelenie. Lekári najprv vyvrátili podozrenie, že ide o krvácanie do mozgu. Potom zistili nedokrvenie. Aplikácia liekov nepomáhala. Po vyšetrení na „cétéčku“ zistili problém v krčných cievach.
Neobvyklé zranenie
Riaditeľovi Centra intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby v petržalskej nemocnici Medissimo Ivanovi Vulevovi zatelefonoval podvečer prednosta I. neurologickej kliniky profesor Peter Turčáni s prosbou, že majú komplikovaný prípad. Mladý muž spadol z bicykla. Diagnostikovali mu čerstvú porážku a uzáver veľkej vnútrohlavovej tepny v mozgu vľavo. Zároveň má nepriechodné prívodné krčné tepny na oboch stranách. Opýtal sa, či by vedeli pomôcť a ošetriť to. Hneď dohodli preklad, nakoľko toto centrum ako jediné na Slovensku pracuje s čerstvými ischemickými mozgovými príhodami v 24-hodinovom okne, a teda na rozdiel od iných pracovísk u nás ponúka riešenie pacientom aj po uplynutí 6-hodinového časového okna od vzniku mozgovej príhody z nedokrvenia.
Keď Martina priviezli do Petržalky, nereagoval, len prevracal oči. Pravá časť tela bola úplne necitlivá. Hneď putoval na vyšetrenie a operačný stôl. Vyšetrovanie ukázalo disekciu prívodných mozgových tepien na oboch stranách krku a hlavy. Išlo o neobvyklé zranenie. Skúsený intervenčný rádiológ Ivan Vulev usúdil, že prilba, ktorá mu celkom iste zachránila život, sa pri náraze posunula dozadu, pričom jej remienok priškrtil a poškodil obe krčnice. Medzi dve vrstvy cievnej steny začala prúdiť krv a odtláčala ich od seba, čím sa zužoval a takmer uzavrel priesvit cievy. Obe krčnice boli rozštiepené od krku až dovnútra do hlavy. Bezprostredne hrozilo úplné zastavenie prítoku krvi do mozgu z oboch strán. V priškrtených tepnách sa okrem toho vytvárali zrazeniny. Jedna z nich sa uvoľnila a odplávala do mozgu, kde uzavrela ľavostranné vnútrohlavové mozgové tepny a spustila cievnu mozgovú príhodu u Martina. Výsledkom by bol rýchly rozvoj malígneho edému mozgu. V prípade prežitia by ho čakalo ťažké a trvalé postihnutie.
Dve operácie
Vyšetrenia ukázali, že časové okno pre zákrok bolo už hraničné. Hneď večer začali s prvou operáciou. Cez tepnu na nohe a rázštep ľavostrannej krčnej tepny katétrom prenikli za trinásť minút do mozgu, kde odstránili krvnú zrazeninu v strednej mozgovej tepne. Tento výkon sa volá mechanická trombektómia. Ivan Vulev vzápätí ihneď ošetril viacerými stentami aj rázštep prívodnej krčnej tepny, od krku až do hlavy. Zákrok trval hodinu a pol a Martin sa prebral na JIS-ke. S obrovskou úľavou zistil, že pohol prstami na ruke. Vyskúšal to s nohou a šlo to. V tej chvíli začal veriť, že sa vracia do života.
Na druhý deň ráno si uvedomoval, že ho opäť vezú na operačku. Videl lekárov a sestry a počul ich slová. Napodiv necítil nijakú bolesť. Sem tam sa pozrel na obrazovku. Až neskôr sa dozvedel, že sa lekári rozhodli pre preventívny a rizikový výkon, pri ktorom mu ošetrili rázštep a zúženie aj na pravej krčnej tepne, kde mu bezprostredne v budúcnosti hrozila podobná pohroma s uplávanou zrazeninou a uzáverom mozgovej tepny, ktorá ho takmer pripravila o život na druhej strane. Ešte v ten deň prišiel za ním lekár, ktorý sa predstavil ako logopéd. Ukazoval mu kartičky s obrázkami. Chcel, aby povedal, čo vidí. Všetkému rozumel no hlas ho neposlúchal. Na druhý deň dostal zo seba prvé slovo. Nie je si celkom istý aké bolo, ale keď uvidel na karte psa, predstavil si ich domáceho Aresa s rodokmeňom pouličná zmes a nevedno ako, ale dostal zo seba: „pes”. S Martinom Hrubíkom sme sa stretli u primára Ivana Vuleva. Na monitore mu ukázal a vysvetlil postupne význam a detaily oboch zákrokov. Martin zareagoval celkom jednoduchou vetou: „Ďakujem, že ste mi zachránili život.” Potom v superlatívoch hovoril o lekárskom tíme a sestrách, ktorí sa o neho starali počas hospitalizácie. Pri kontrolnom vyšetrení skonštatovali, že sa jeho cievy hoja dobre. O dva mesiace príde na kontrolné CT.
Peter Valo
spisovateľ, novinár