Smolu treba prekonať

S doktorom Piešťanským na mieste, kde ju vrátili do života.
Zuzana absolvovala operáciu kŕčových žíl. Keď nadobudla dojem, že má pooperačné problémy za sebou, naplánovala si so synom výlet po piatich európskych štátoch. Bola opäť plná síl. Ani sa jej nesnívalo, že by mohlo niečo prekaziť jej zámer. Odrazu sa však zo dňa na deň ocitne v nemocnici a lekári budú zložito zápasiť o jej život.

Zuzana robila všetko pre svoje zdravie. Sedavé zamestnanie kompenzovala plávaním a rýchlou chôdzou. Ešte vlani absolvovala túry vo Vysokých Tatrách. Neprekážali jej žily, ktoré jej sem-tam navreli na stehne. Začiatkom tohto roku to začalo byť neúnosné. Rozhodla sa pre operáciu. Tá nedopadla, žiaľ, najšťastnejšie. Došlo k poškodeniu nervu. Odvtedy ju trápili neuropatické bolesti, pri ktorých pociťovala mravčenie od členka do stredu lýtka. Zaskočilo ju to, ale usilovne rehabilitovala a v rámci možností plávala. Zdravotné problémy ustupovali pomaly. Keď cítila, že sa jej kondícia vracia, naplánovali si so synom výlet po Európe.

Hlboká, miestami tupá až bodavá bolesť útočila s premenlivou intenzitou. V tých chvíľach mala pocit, že jej exploduje celá hlava. Tvár jej opuchla hlavne v oblasti očí, za ktorými pociťovala nepríjemný tlak. Pri pohľade do zrkadla sa jej zdalo, že má namiesto hlavy tekvicu. Sprievodným javom záchvatov bolesti bola aj nauzea, vyvolaná neprestávajúcim tlakom, ktorý jej spôsobovala migréna. V zúfalej nádeji, že sa jej zbaví, zvracala. Úľava však neprichádzala. Stupňovanie bolesti sprevádzala precitlivenosť na svetlo, hluk a dokonca aj na pachy.

Odrazu sa ocitla medzi veľkými obrazovkami a podivnými prístrojmi, ktoré vyzerali ako z vedeckofantastického filmu.

Človek mieni, osud mení

V máji si dopriala pokojový režim. Bol víkend a škaredé počasie. Najlepší čas na oddych. Pršalo. Popoludní okolo pol štvrtej zacítila tlak na prsiach. Nedokázala sa nadýchnuť. Zdalo sa jej, že každú chvíľu odpadne. Inštinktívne si studenou vodou poriadne schladila zápästie a tvár. Očakávaná úľava sa nedostavila. Vyšla na balkón. Namiesto závanu čerstvého vzduchu tlak na hrudi zosilnel a zmocnila sa jej dýchavičnosť.

Dostala sa do stavu, s akým sa predtým nestretla. Zistila, že nemôže ležať ani stáť. Sadla si na posteľ. Zatelefonovala synovi. Ten okamžite volal záchranku, ktorá ju odviezla do nemocnice na Antolskú. Zuzana bola presvedčená, že jej tam nanajvýš pichnú nejakú injekciu, problémy prejdú a odpochoduje domov. Namiesto toho sa ocitla na JIS-ke. Brali jej krv, urobili röntgen pľúc. Podali infúziu. Monitorovali tlak. Povedali jej, že práve prekonáva infarkt.

Dve rýchle operácie

Bol to pre ňu poriadny šok. Okrem pôrodu a nešťastnej operácie kŕčových žíl nebola nikdy v nemocnici. Mala štyridsaťsedem rokov. Pri predoperačných vyšetreniach mala výsledky ako zdravý človek, a o tri mesiace skončila na kardiológii. Domnievala sa, či by to náhle zhoršenie nemohlo súvisieť s operáciou ciev. Lekár povedal: “Nie, ale keďže ste v mladom veku a je to infarkt myokardu, musíte ísť na operáciu. Uvidíme, kde sa uvoľní miesto.”

Synovi povedali, kde takéto zákroky robia. Rozhodla sa pre Centrum intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE) v Bratislave. Na druhý deň ju tam previezli. Okolo obeda bola pripravená na zákrok. Odrazu sa ocitla medzi veľkými obrazovkami a podivnými prístrojmi, ktoré vyzerali ako z vedeckofantastického filmu. Pocítila mierny vpich na zápästí a po ňom mierne mravčenie v ruke. Potom už nič, len počula upokojujúce slová intervenčného kardiológa, ktorý jej vysvetľoval, čo sa práve deje. Na obrazovke videla svoje vlastné srdce v metrovej veľkosti. Doktor Marián Piešťanský jej povedal: “Infarkt myokardu je mimoriadna a život ohrozujúca diagnóza. Na jednej z dvoch vetiev ľavej koronárky máte závažné postihnutie. Mali ste veľké šťastie, že ste doma neodpadli. Zúžená cieva bola priechodná len na dvadsaťpäť percent. Teraz vám zúžené miesto roztiahneme balónikom a vložíme tam stent a všetko bude v poriadku.” Tak sa aj stalo a prišla úľava. Po krátkom čase sa však bolesť v prsiach odrazu vrátila.

Už má dôvod na úsmev.
Začali jej tŕpnuť ruky

Na kontrolnom EKG najprv nebolo vidno nič. Bolesť sa však stupňovala a neskôr sa objavili zmeny už aj na EKG obraze. To signalizovalo, že s cievou nie je niečo v poriadku. Vyšetrenia v laboratóriu ukázali znepokojujúce zmeny. O osemnástej hodine ju znovu viezli na katetrizačnú sálu. Opäť jej nastrekli tepny kontrastnou látkou a zistili, že ošetrená cieva sa znovu zavrela. Teraz doktor Piešťanský urobil zákrok cez stehennú tepnu. Bolo treba vystužiť ďalšími stentami celú postihnutú časť tepny, aby mohla zásobovať srdcový sval kyslíkom. Zuzana sledovala, či bolesť odchádza. Už ju nezaujímala veľká obrazovka. Pozerala sa do stropu. Nevnímala čas. Zápas o život nebýva bez komplikácií. Každá operácia prináša riziko. Každý organizmus reaguje ináč. Lekár musí počítať s takouto možnosťou a primerane rýchlo zakročiť, tak ako doktor Piešťanský, ktorý ju vrátil do života.

Po operácii nesmela vykonávať žiadnu nadmernú fyzickú aktivitu kvôli ošetrenej cieve. Štyri dni ležala. Bolesť zmizla. Tlak sa stratil. Päť dní nesmela poriadne stúpiť na nohu. Nikdy predtým nebrala lieky vo väčšom rozsahu. Teraz si musela zvyknúť, že je na ne odkázaná, a stali sa neodmysliteľnou súčasťou jej života. Prvé dva týždne sa cítila ako opitá. Veľmi jej pomohla mama, ktorá síce má vysoký tlak, ale nikdy nemala infarktové príznaky. Na srdcovo-cievne ochorenie trpel akurát dedko.

Zuzana verí, že naberie silu a vyberie sa so synom na plánovaný výlet.

V podvedomí jej blúdila otázka: Prečo musím mať taký pech, že idem z jedného problému do druhého, veď mi nič nebolo a nikdy predtým som nejako extra nebrala lieky? Vysvetlili jej, že tie sú na to, aby sa stent prihojil k cievnej stene a tá sa znovu neuzavrela. Lieky ju chránia pred ďalším infarktom. Po roku bude môcť niektoré z nich úplne vysadiť. Zuzana ešte pred rokom milovala slnko, vodu, opaľovanie a teraz odrazu zistila, že neznáša slnečné lúče. Život ohrozujúca kríza prichádza nečakane a rúti sa veľkou rýchlosťou. Návrat do plnohodnotného života býva veľmi pomalý. V rozhodujúcej fáze ho môže s pomocou lekára vyhrať len pacientova pevná vôľa. Zuzana v kúpeľoch trpezlivo naberá potrebnú silu.

Čítajte ďalej rozhovor s doktorom Mariánom Piešťanským:



pripravil
Peter Valo


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *