Kristína s Jurajom sa po dvoch rokoch spoločného života tešili na dieťa. Povedali si: Keď to bude dievča, meno určí matka, a keď chlapec, rozhodne otec. Keď im lekár povedal, že to bude chlapec, bolo jasné, že sa bude volať Mateo. V mene sa odzrkadľoval manželov vzťah k Taliansku, talianskej kuchyni a postoju založenom na vychutnávaní života. Po pôrode ich vydesila informácia, že ich Mateo nemá vyvinutý pažerák. Nasledovali tri operácie v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Chlapec má dnes šesť rokov a chuť do jedla, za čo vďačia chirurgovi Pavlovi Omaníkovi.
Kristína mala bezproblémové tehotenstvo. Kvôli problémom s očami jej lekár odporúčal cisársky rez. Dva týždne pred pôrodom sa gynekológovi niečo nepozdávalo. Obával sa, že sa ide o transpozíciu veľkých ciev, no kvôli pokročilému štádiu tehotenstva mu pri sonografii srdiečko zacláňali rebrá a nevedel to s istotou potvrdiť. Preto ju gynekológ poslal k MUDr. Vladimírovi Brešťanskému do Hlohovca, ktorý mal lepšie technické vybavenie. Aj ten potvrdil transpozíciu veľkých ciev.
Gynekológ dohodol vyšetrenie u docenta Igora Rusnáka v Univerzitnej nemocnici Bratislava na Kramároch, ktorý Kristínu poslal na sonografické vyšetrenie na detskú kardiológiu. Tam jej povedali, že prekríženie je inakšie ako zvyčajne, ale cievy by mali byť v poriadku – radi by si to overili po narodení. Odporúčali jej, aby rodila na Kramároch, kde bude nachystaná sanitka a dieťa pošlú na vyšetrenie do detskej nemocnice. Keď bude v poriadku, hneď jej ho prinesú na izbu.
Po pôrode všetko fungovalo, ako sľúbili
V detskej nemocnici zistili, že malému neprešla sonda do žalúdka. Doktor Pavol Omaník na druhý deň indikoval operačný výkon. Otcovi povedali, že je to vážne a novorodenec má päťdesiatpercentnú šancu, že zákrok prežije. Kristína o tom nevedela. Manžel jej posielal pre upokojenie fotografie dieťaťa do mobilu. O tom, že jej synček nemá vyvinutý pažerák a prvá operácia bola úspešná sa dozvedela až na druhý deň po nej a aj to, že čoskoro bude nasledovať ďalšia.
Pri operácii dieťaťu odstránili fistulu medzi vyvinutou časťou pažeráka a priedušnicou. Kristína v prvej chvíli nevedela, čo stanovená diagnóza znamená. Dozvedela sa aj to, že zložitejšiu operáciu by dieťa pre veľkú vzdialenosť medzi horným a dolným pahýľom pažeráka nezvládlo. Kristína bola zúfalá. Hľadala odpoveď na otázku, prečo sa to muselo stať práve im, keď nik ich v rodinách nemal pri narodení nijaký problém.
Po týždni podstúpil Mateo druhú operáciu
Kristína čakala pred operačnou sálou. Vtedy prvýkrát uvidela doktora Omaníka. Pokojne jej vysvetlil, že Mateovi zaviedli gastrostomiu, cez ktorú mu budú dodávať výživu. Z empatického chirurga vyžarovala istota. Zažal v nej plamienok nádeje, že nič nie je stratené a všetko dopadne dobre. Operačné rany sa dobre hojili. Chlapček začal na štvrtý deň papať. Kŕmili ho cez gastrostomiu.
Na desiaty deň ho preložili na oddelenie patologických novorodencov. Tu mohla byť mama s ním a prvýkrát vziať svoje vytúžené dieťa na ruky. Na tretí týždeň ich pustili domov. Mateo bol napriek svojmu hendikepu veselý a všetko išlo bez problémov až na tie hadičky. Cez ústie pažeráka, ktorý mal vyvedený na krku, mu odchádzali sliny a hlieny. Gastrostomiu, cez ktorú ho kŕmili s pomocou striekačky, mal zavedenú priamo do žalúdka. Táto sonda bola uchytená závitom v bruchu. Raz Kristíne ostala v ruke. Inštinktívne ju napchala dieťaťu nazad. Dokŕmila ho a utekala na Kramáre na urgent.
„Chvalabohu, že ste mu to tam vrazili, lebo by mu to mohlo zarásť a bol by problém,” povedal jej lekár. Závit, ktorý ostal v tráviacom trakte odišiel so stolicou. Potom nasadili Mateovi balónikovú sondu. Chlapcovi chutilo. Matka mu zvyšovala dávky. Pri kontrole sa bojazlivo priznala, že mu dáva viac. Doktor Omaník sa otočil na stoličke. Prekvapivo sa na ňu pozrel, ale podotkol, že je to síce veľa, ale pred nastávajúcou operáciou je to vlastne dobre, keď sa Mateovi objem žalúdka zväčší.
Doktor Omaník s doktorom Jozefom Babalom vysvetlili Mateovým rodičom, že sú dve možnosti: buď ostane celý život na gastrostomii alebo urobia veľkú operáciu, pri ktorej spoja žalúdok s pahýľom pažeráka, ktorý mal na krku. Jeho postupné naťahovanie bolo nereálne. Vzdialenosť bola priveľká, preto navrhli operáciu, pri ktorej sa vytiahne žalúdok a prepojí s pahýľom na krku. Rodičia, ktorí plne dôverovali lekárom, usúdili, že to bude správna cesta.
Osem hodín na chirurgickej sále
Operáciu naplánovali, keď mal chlapček jedenásť mesiacov. Predoperačné výsledky boli v poriadku. Rodičia sedeli pred operačkou osem hodín. Čas sa vliekol veľmi pomaly. Báli sa, že sa niečo skomplikovalo. Kristína sa preľakla, keď uvidela vyčerpaný výraz doktora Omaníka, vychádzajúceho z operačnej sály. Poznala ho ako človeka plného optimizmu. Vydýchla si, až keď povedal: „Všetko v poriadku. Malý to zvládol výborne. Išlo to ako podľa učebnice.”
Keď Matea boli pozrieť pár hodín po operácii na áre, sestrička podotkla, že asi mali rodičia búrlivú minulosť, pretože museli malému dávať sedatíva na upokojenie, lebo stále „kope ako divý”. Mateo odmalička neznášal, keď bol prikrytý perinou a nohami ju hneď skopával. Akonáhle ho odokryli, bolo už dobre. Mateovi sa v prvú noc po operácii veľmi zvýšila teplota. Začal mu kolísať krvný tlak. Za týždeň ho na áre dali do poriadku. Potom ho previezli na oddelenie. Do čreva mu zaviedli jejunostómiu, cez ktorú dostával potravu.
Druhá, ktorú mal zavedenú cez nos, končila v žalúdku. Lekári Kristíne vysvetlili, ako ho má kŕmiť, aby po sonde zahnal pocit hladu. S jejunostómiou si ho odviezla domov. Prvý týždeň mu pridávala potravu aj do čreva.
Po týždni prestala, lebo si pýtal stále jesť, a dávala mu ju priamo do žalúdka. Kristína si odsávala mlieko. Materské napodiv dieťaťu nechutilo. Zvykol si na vodu a jogurt. Mateo priberal. Jejunostómiu mal mať zavedenú tri mesiace. Doktor Omaník sa po mesiaci na kontrole opýtal, či ju ešte používajú. Keď matka odvetila, že nie, tak mu ju vytiahol. Odvtedy mali doma krásneho bezhadičkového chlapčeka. Mateo jedol prevažne tekutú stravu.
Mateo začal hovoriť, keď mal asi rok
Prvé slovo bolo klasické: Mama. Na otázku, ako sa volá, nepovedal “Mateo” ale „Puma.” Len chodiť začal neskôr, až keď mal rok a pol. Museli s ním cvičiť ochabnuté brušné svaly. Dvojročnému museli čítať rozprávky O psíčkovi a mačičke. Všetky vedel naspamäť. Keď náhodou prestali, sám pokračoval. V škôlke slabikoval mená spolužiakov na vešiakoch pre uteráky. Určité problémy robila jazva medzi krčnou časťou pažeráka a žalúdkom. Zužovala sa až na dva-tri milimetre.
Po kontrole s kontrastnou látkou sa rozhodli pre dilatáciu. V jeden deň Matea priviezli, na druhý deň zdilatovali a na ďalší mohli ísť domov. Na dilatáciu musel chodiť raz do mesiaca, potom každých šesť týždňov. Keď sa pažerák začal pomaly stabilizovať, chodili na kontrolu raz za dva, potom tri mesiace, pol roka a napokon raz za rok. Keď mu vyrástli zúbky, začal jesť tvrdšiu potravu. Predposledná dilatácia bola v novembri 2018. Pažerák bol nezmenený. Mateo si sám vie regulovať, akú potravu má jesť. Zdilatuje sa sám. Keď je mäso tvrdšie, dokáže to predýchať alebo postupne zatlačiť slinami, v najkrajnejšom prípade potravu vyvráti.
Bystrý a živý chlapec
Mateo oslávil 16. februára šesť rokov. Jeho najobľúbenejšie jedlo sú špagety s rajčinovou omáčkou, ktoré ľuďom s pálením záhy spôsobujú problémy. Mateo proste zje hocičo. Vie prečítať aj ťažké slovo. Skoro začal aj písať. V požičovni lyží ho pani oslovila „Matej”. „Nie, ja vám to napíšem,” zaprotestoval chlapec, vypýtal si pero a na kus papiera napísal Mateo.
Radšej má bicyklovanie ako beh, pri ktorom sa rýchlejšie zadýcha. Rád skladá lego určené pre deti vyššieho veku. Je veľký rybár. Síce otec Juraj predtým nikdy nerybárčil, od marca celé leto trávil každú voľnú chvíľu so synom na rybách. Keď boli na dovolenke, otec odbehol mame kúpiť nejaký darček. Keď to syn uvidel, vyhŕklo z neho: „Tatinko, míňame peniažky, míňame, až nám neostane ani na udicu.”
Čo je najdôležitejšie, apetít mu nechýba. Keď mu mama povedala: „Kúpime ti malého zajačika”, zaprotestoval: „Nie malého, veľkého, jedlého.“
Čítajte ďalej rozhovor s lekárom Pavlom Omaníkom:
S chirurgom o unikátnej operácii
https://lekarskenoviny.sk/index.php/2021/03/04/s-chirurgom-o-unikatnej-operacii/
pripravil
Peter Valo
