Porozprávajme sa o obezite -

Obezita je chronické systémové metabolické ochorenie charakterizované zvýšeným ukladaním
tuku a jeho nedostatočnou mobilizáciou z tkanív z rôznych príčin: napríklad spôsob
výživy a stravovania v detstve, energetický príjem je vyšší ako výdaj, nedostatok fyzickej aktivity, psychické vplyvy /stres, ochorenia endokrinologické, psychiatrické ochorenia/ a lieky.

Mechanizmus vzniku obezity je vo zvýšenom energetickom príjme hlavne nezdravých potravín a nedostatočným energetickým výdajom, čo následne vedie k ukladaniu tuku na predilekčných miestach a hlavne zväčšovaniu sa objemu tukových buniek, tzv. adipocytov. Pri obezite adipocyty sú tak preplnené tukom, že nie sú schopné absorbovať nárazové dávky lipidov v krvi a produkujú látky, ktoré majú výrazný podiel na vzniku aterosklerózy a diabetes mellitus 2. typu.

Hormóny ovplyvňujúce príjem potravy sú endokanabinoidy, ktoré účinkujú na endokanabinoidné receptory v mozgu a zvyšujú našu chuť do jedla, vstrebávanie živín a stimulujú lipogenézu. Pocit sýtosti ovplyvňujú hormóny zažívacieho traktu GLP1- glukagón like peptid 1, neuropeptidy YY, PYY amylín, cholecystokinín. A leptín, ktorý vylučujú adipocyty. Samotný žalúdok vylučuje hormón grelín a ten je zodpovedný za pocit hladu.

Celkovo dopad obezity je veľmi výrazný v sociálnej sfére človeka. U detí v predškolskom období je to spojené častokrát s výsmechom, miestami až so šikanovaním, čo vedie k rozvoju negatívnych emócií, strate sebavedomia, neistote, v neskoršom veku a dospelosti k úzkosti depresiám a sociálnemu stiahnutiu. Preto je veľmi vhodné zlepšiť osvetu ohľadom obezity a to nielen v zdravotníckej oblasti, ale aj médiách, školách, informovať o prevencii, liečbe a možnosti vyhľadať odborníka, odborné zdravotnícke zariadenia a komplexne pristupovať k problematike obezity a k jej liečebným možnostiam.

LIEČBA OBEZITY
Liečba obezity je veľmi rozsiahla a rôznorodá, spočíva v prvom rade v úprave životosprávy, t. j. zníženie energetického príjmu, rovnomerné rozdelenie tukov, sacharidov a bielkovín počas celého dňa, pravidelné stravovanie. K tomu pravidelná fyzická aktivita, pohyb, (prechádzky, chôdza, fitness, športové aktivity…), ktoré sú súčasne prevenciou aterosklerózy, srdcovocievnych ochorení, diabetes, ochorení pohybového aparátu.

Dobrým pomocníkom je v súčasnej modernej dobe lieková forma, v neposlednom rade liraglutid -GLP-1 analóg, aj mnou používaný pri liečbe našich pacientov v obezitologickej poradni. GLP-1 je fyziologický regulátor chuti do jedla a príjmu potravy. Zatiaľ čo endogénny ľudský GLP-1 má polčas rozpadu cca 2 minúty, liraglutid má polčas rozpadu takmer 13 hodín. Má anorexigénny efekt, t. j. zvyšuje pocit zasýtenia a pocit plnosti a znižuje orexigénnu stimuláciu, t. j. znižuje pocit hladu, čo vedie k zníženému príjmu potravy. V praxi to funguje jednoducho tak, že pacienti menej prijímajú, veľkosť porcií je menšia, pretože je znížená chuť do jedla. Pacienti vedia lepšie kontrolovať svoje stravovacie návyky, znižujú tým svoj energetický príjem, dochádza k strate tuku a v konečnom výsledku k zdravému zníženiu hmotnosti.

ROZDIELY VO VNÍMANÍ OBEZITY AKO BARIÉRY EFEKTÍVNEJ KOMUNIKÁCIE
Obezita je komplexnejšie chronické ochorenie, pri ktorom abnormálne alebo nadmerné ukladanie tuku poškodzuje zdravie a zvyšuje riziko chronických zdravotných komplikácií a skracuje dĺžku života. Napriek zvýšenému uznaniu ako chronického ochorenia, obezita zostáva vo veľkej miere nedostatočne diagnostikovaná a liečená. Popísať vnímanie, postoje, správanie a bariéry efektívnej starostlivosti o ľudí s obezitou si dala za cieľ medzinárodná štúdia ACTION-IO (Caterson, 2019), ktorá dotazníkovou formou získala odpovede od viac ako 14,5 tisíc pacientov s obezitou a takmer 2 800 lekárov. Výsledky poukazujú na niekoľko kľúčových medzier v starostlivosti o pacientov s obezitou a nesúlad medzi vnímaním a postojmi pacientov a lekárov.

Aj keď 68 % ľudí s obezitou považuje obezitu za chronické ochorenie, 81 % považuje schudnutie kom-
pletne za svoju vlastnú zodpovednosť a životný štýl za hlavný faktor v ich boji s obezitou, opomínajúc biologické faktory, patofyziologické zmeny a genetickú predispozíciu. Iba 31 % lekárov si myslí, že ich pacienti majú motiváciu schudnúť, ale takmer polovica (48 %) pacientov s obezitou sa vyjadrila, že majú motiváciu schudnúť, a len 20 % nemalo plán schudnúť v najbližšom polroku.

Výsledky teda naznačujú, že mnohí pacienti s obezitou sa obávajú vplyvu nadváhy na ich zdravie
a majú vážnu snahu schudnúť, ale na úsilie o chudnutie na vlastnú päsť majú obmedzenú odpoveď. Zároveň, ak lekári veria, že pacienti s obezitou nemajú záujem alebo motiváciu schudnúť môže to byť značnou bariérou pri rozhovore o manažmente telesnej hmotnosti. Len približne polovica všetkých pacientov s obezitou diskutovala o svojej váhe s lekárom za posledných 5 rokov a trvalo to v priemere 6 rokov, kým sa od prvých problémov s nadváhou dostali ku rozhovoru o manažmente obezity s lekárom. Pritom až 68 % pacientov uvítali alebo by uvítalo diskusiu obezite so svojím lekárom.

Pacienti sa s lekárom o obezite najčastejšie nerozprávali kvôli tomu, že manažment hmotnosti považovali za ich vlastnú zodpovednosť. Lekári na druhej strane za najčastejší dôvod udali, že si mysleli, že pacient nemá záujem schudnúť. Celkovo teda štúdia naznačuje, pacienti s obezitou sú motivovaní schudnúť a že existuje príležitosť pre lekárov začať skoršiu efektívnu diskusiu o redukcii telesnej hmotnosti. Už v čase, keď pacient nepociťuje vplyv obezity na zdravie, a teda skôr, ako sa vyskytnú komplikácie súvisiace s obezitou.

PRÍSTUP K MANAŽMENTU A VÝSLEDKY Z NAŠEJ PRAXE
V našej ambulancii sa snažíme o manažment obezity pod odborným dohľadom viacerých zúčastnených strán. Konkrétne prepájame spoluprácu fitness trénera, výživového poradcu, ktorý „ušije jedálniček na mieru“, lekára psychoterapeuta a použitia farmakoterapie liraglutidu, ktorý je analógom ľudského peptidu GLP-1.

V našej praxi sme farmakoterapiu liraglutidom indikovali a minimálne 4 mesiace kontinuálnej liečby absolvovalo 17 pacientov, prevažne ženského pohlavia, s priemerným vekom 48 rokov (28–62 rokov)
s BMI medzi 32–41 kg/m². Výsledky bioimpedančných meraní potvrdzujú priemerný úbytok tukovej hmoty -3,6 kg (-2,4 až -9 kg) po 4 mesiacoch liečby.

Prejedanie súvisí s kontrolou príjmu potravín. Samotné jedlo nekonzumujeme len pre jeho fyziologickú potrebu (aby sme žili…), ale častokrát práve pre jeho emocionálnu potrebu (pocit spokojnosti, upokojenia…). Hlavne u ľudí s obezitou často prevažuje táto emocionálna potreba nad fyziologickou. Po „dobrom“ jedle dochádza v mozgu k vylučovaniu hormónu dopamínu a čím je hladina dopamínu vyššia, stabilnejšia, tým je u nás, ľudí, pocit spokojnosti a radosti vyšší. A keďže človek si na príjemný pocit rýchlo a rád zvyká, túžba po jedle narastá a vzniká začarovaný kolobeh závislosti na jedle, na „dobrotách“ Preto k liečbe obezity na našej ambulancii pristupujeme ako ku každej inej závislosti v našej praxi a veľkú úlohu v našom tíme zohráva úloha psychoterapeuta. Napriek pokroku v oblasti farmakoterapie, odborných liečebných možnostiach, sa stala obezita narastajúcim celospoločenským problémom. Počet pacientov s nadváhou a obezitou stále pribúda celosvetovo i v našej spoločnosti. Preto určite je na mieste čoraz viac preferovať nielen zdravé stravovanie, zdravý životný štýl (šport, fitnes, prírodu), ale hlavne brať obezitu ako chorobu, ktorá si vyžaduje odbornú lekársku pozornosť, starostlivosť a komplexnú liečbu.

Pripravené v spolupráci so spoločnosťou Novo Nordisk Slovakia, s.r.o.

MUDr. Nadežda Šišáková
Psychiatrická ambulancia TEMPUS, Galanta

Foto: Image by pvproductions on Freepik

Lekárske noviny jún/2023