K päťdesiatročnici Kliniky geriatrie LF SZU a UNB -

O zdravotníctve a hlavne o geriatrii sme sa rozprávali s pánom doktorom Petrom Mikusom

MUDr. Mikus Peter, PhD.
(nar. 1970, Bratislava)

V roku 1995 promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Nastúpil k profesorovi Stanislavovi Cagáňovi na internú kliniku LF UK na Bezručovej. Po dvoch rokoch prešiel na kliniku geriatrie do Podunajských Biskupíc. V roku 1997 urobil atestáciu z vnútorného lekárstva, v roku 2003 absolvoval špecializačnú skúšku z kardiológie. Certifikát z echokardiografie získal v roku 2003 a o tri roky neskôr obhájil dizertačnú prácu a získal titul PhD. V roku 2007 vykonal špecializačnú skúšku z geriatrie a absolvoval študijný pobyt na Geriatrickej klinike v nemeckom Beyreuthe a Geriatrickej klinike v Norimbergu. Od roku bol zástupcom prednostu Kliniky geriatrie LF SZU a UNB Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity Univerzitnej nemocnice Bratislava o od roku 2018 je prednostom Kliniky geriatrie LF SZU a UNB. Zároveň pracuje na kardiologickej, internej a geriatrickej ambulancii UNB, Špecializovanej geriatrickej nemocnici v Podunajských Biskupiciach. Profesijne sa zaujíma najmä o kardiovaskulárne ochorenia u starších pacientov. Za pracovné výsledky ho odmenili cenou Samuela Zocha Bratislavského samosprávneho kraja a Slovenská lekárska spoločnosť mu udelila bronzovú medailu Propter Merita. Je autorom a spoluautorom 43 odborných publikácií. Z nich treba spomenúť najmä veľkú postgraduálnu učebnicu Geriatria (napísal ju v spoluautorstve so Štefanom Krajčíkom, profesorom Ivanom Bartošovičom a docentom Martinom Dúbravom).

Vaša geriatrická klinika je najstaršia v bývalom Československu a oslavuje päťdesiatročnicu. Ako vznikla?
Bol to výsledok vynikajúcej prezieravosti pána profesora Karola Virsíka, ktorý správne pochopil demografický vývoj vo vyspelých krajinách, v roku 1973 vznikla Subkatedra geriatrie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie zdravotníkov (IVZ) a zároveň aj prvá Klinika geriatrie IVZ so sídlom v nemocnici v Podunajských Biskupiciach. Bola to prvá klinika geriatrie nielen v Československu, ale aj v strednej Európe. Pôvodne mala 33 a neskôr 66 lôžok. V Prahe vznikla klinika geriatrie v roku 1974.

Mohli by ste spomenúť osobnosti, ktoré tu pôsobili.
Ako som už spomínal, významnú úlohu pri vzniku Kliniky geriatrie LF SZU a UNB zohral prof. MUDr. Karol Virsík, DrSc., ktorý v roku 1952 založil nemocnicu v Podunajských Biskupiciach s pôvodným zameraním na tuberkulózny dispenzár. Bol to mimoriadne múdry a vzdelaný človek a vizionár, ktorý dokázal v správnom čase a správnym spôsobom zrealizovať nápady.
Z nemocnice vybudoval Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb a v areáli nemocnice zriadil aj našu kliniku geriatrie. Prvým vedúcim subkatedry geriatrie IVZ sa stal doc. MUDr. Štefan Litomerický, CSc., jeho nástupcom bol od roku 1993 prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc.. Obaja významným spôsobom ovplyvnili postgraduálnu, ale aj pregraduálnu výučbu geriatrie. Väčšina slovenských geriatrov sú ich žiakmi. Mňa osobne, ale aj celú generáciu geriatrov, významne ovplyvnil môj učiteľ a priateľ prof. MUDr. Štefan Krajčík, CSc.. Nepoznám na Slovensku väčšieho odborníka v odbore geriatria. V jeho osobnosti sa skĺbila odbornosť s obrovskou ľudskosťou, s ozajstnou láskou k staršiemu pacientovi. Ako to už býva, najväčšie uznanie mu bolo vyjadrené v zahraničí od špičkových európskych a svetových odborníkov, čo som mal možnosť osobne vidieť na veľkých medzinárodných kongresoch. Jeho výborná znalosť jazykov mu umožňovala byť v kontakte so svetovými trendmi v oblasti geriatrie a gerontológie a svoje vedomosti a skúsenosti posúval ďalej, nám, svojim žiakom. Bol prednostom kliniky, ktorého štýl vedenia pracoviska mi pripomínal štýl vedúcich pracovníkov v zahraničí smerom na západ od našej krajiny. Snažil sa vytvárať inšpiratívne prostredie, ľudí pozitívne motivoval, nevytváral zbytočný stresujúci tlak na svojich kolegov, posielal nás na zahraničné pobyty, kongresy. V mnohom mi je príkladom a snažím sa pokračovať v zavedenom štýle.

^{S primárkou Evou Rajnohovou a profesorom Štefanom Krajčíkom.}

Ako sa menila pozícia geriatrie odvtedy podnes?
Z takmer neznámeho medicínskeho odboru sa geriatria stala rovnocenným členom rodiny medicínskych odborov, ktoré vzišli z vnútorného lekárstva. Napriek tomu je stále tak trocha Popoluškou. Stále sa stáva, že nás niektorí kolegovia neberú celkom rovnocenne a pozerajú sa na nás geriatrov trochu zhora. Pritom dobrý geriater musí byť erudovaný internista a zároveň musí byť vzdelaný ohľadne špecifík vyššieho veku. Väčšina chorôb má vo vyššom veku zmenený klinický obraz. Podobne liečba ochorení pacientov vo vyššom veku má svoje významné špecifiká. Geriater musí byť doma v neurologických, psychiatrických problematikách, ktoré sa vo vyššom veku často vyskytujú. Musí mať na zreteli psychologický a sociálny rozmer pacienta. Geriatria patrí medzi najholistickejšie medicínske odbory. Geriater musí mať skutočne široký rozhľad, vedomosti a skúsenosti. A keďže ľudí a pacientov vo vyššom veku pribúda, je prirodzené, že stúpa aj dopyt po medicínskych službách, ktoré dokáže najlepšie poskytnúť práve geriater.

Po zmene v roku 1989 medzi prvými zrušili Výskumný ústav geriatrický. Nechýba nám takéto pracovisko?
Podľa môjho názoru úlohu vzdelávacích a vedecko-výskumných pracovísk v odbore geriatria by mali mať kliniky geriatrie pri lekárskych fakultách. Nie som zástancom prílišného trieštenia síl. Radšej by som videl na Slovensku viac komplexných nemocníc, do ktorých keď pacient príde, alebo ho tam privezú, tak mu dokážu komplexne pomôcť od invazívnej kardiológie, po onkológiu, cez všetky chirurgické odbory, nukleárnu medicínu atď.. Takéto nemocnice majú krajiny na západ od nás. Žiaľ, najmä Bratislava má poskytovanie zdravotnej starostlivosti roztrieštenú, o čom svedčí aj množstvo sanitiek na uliciach Bratislavy, ktoré prevážajú pacientov na vyšetrenia z jednej nemocnice do druhej. Toto je problémom aj našej kliniky. Z nemocnice v Podunajských Biskupiciach boli postupne presťahované viaceré oddelenia a kliniky. Preto v súčasnosti na väčšinu vyšetrení a akútnych ošetrení v rámci iných odborov prevážame pacientov do iných nemocníc v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava. Plánuje sa presťahovanie aj našej kliniky, pravdepodobne na pracovisko Ružinov Univerzitnej nemocnice Bratislava, kde bude plne zabezpečená dostupnosť vyšetrení a konziliárnych služieb.

Ako sa vám javí situácia, v ktorej sa v súčasnosti ocitol geriatrický pacient?
Veľmi chýba sieť geriatrických ambulancií. Potrebné je vyriešiť ohodnotenie výkonov na geriatrických ambulanciách. Geriatrická ambulancia v súčasných podmienkach nemá šancu finančne, ekonomicky prežiť. Niektorí nadšenci geriatri robia geriatriu na malý úväzok pri všeobecnej alebo internej ambulancii. Nie všetci majú pochopenie pre prítomnosť akútnych geriatrických oddelení vo všeobecných nemocniciach. Vôbec sa nejedná o nejakú konkurenciu pre interné oddelenia. Starší, internisticky chorý, pacient by profitoval zo starostlivosti personálu, ktorý je v danej problematike vzdelaný, erudovaný a trénovaný. A hlavne je predpoklad, že na geriatrických oddeleniach pracujú zdravotnícki pracovníci, ktorí sa radi starajú o starších pacientov. Zároveň by to odľahčilo preťažené interné oddelenia.

Aký je záujem lekárov o prácu v geriatrii?
Pravdou je aj to, že geriatria nepatrí medzi atraktívne medicínske odbory a nie každý sa na túto prácu hodí. Nie je ľahké motivovať mladých ľudí na túto prácu, keďže väčšina z nich sníva o tzv. víťaznej medicíne. Na druhej strane máme na klinike skvelý tím mladých ľudí, ktorí si tento odbor zamilovali a takýto nadšenci sú na celom Slovensku. Často potrebujú „len“ vhodné podmienky na prácu a dostatočnú motiváciu.

Aký je stav zdravotníckeho personálu na geriatrii?
Azda najväčším problémom súčasného zdravotníctva je absolútne nedostatok sestier. Najviac to je vidno práve na menej atraktívnych oddelenia a tým sú aj geriatrické oddelenia.

Pri proklamovaných reformách zdravotníctva sa o geriatrii mlčí. Prežije podľa vás za daných okolností geriatria na Slovensku?
Veľkým problémom je, že pri vytváraní „optimalizácie siete nemocníc“ akútna geriatria nezískala samostatný program. Akútna geriatria sa v tomto systéme nachádza v rámci programu internej medicíny. Zriadenie akútneho geriatrického oddelenia je ponechané na rozhodnutí riaditeľov nemocníc. Veľmi dúfam, že sa to podarí napraviť.

Ktorá geriatria v zahraničí by nám mohla byť vzorom a prečo?
Osobne mám skúsenosť z Bavorska, kde akútne geriatrické oddelenia špičkovo fungujú. Nie je potrebné vymýšľať nič nové. Netvrdím, že je potrebné vnútorné lekárstvo ďalej atomizovať. V Bavorsku totiž v niektorých nemocniciach už nie sú interné oddelenia, ale oddelenie kardiologické, geriatrické, gastroenterologické, nefrologické, onkologicko-hematologické. Pacienti sú hospitalizovaní na jednom z týchto piatich internistických oddelení podľa hlavnej príčiny hospitalizácie. Osobne mám skúsenosť s fungovaním geriatrie v Norimbergu a Bayreuthe. Na geriatrii ležali pacienti s akútnymi internistickými ťažkosťami vo veku nad 65 rokov, väčšinou však vo veku nad 80 rokov, respektíve s pridruženými geriatrickými syndrómami. Toto bolo aj z môjho pohľadu ideálne, lebo sa o nich starali lekári a personál, ktorý bol vzdelaný a trénovaný v starostlivosti o starších pacientov. Na druhej strane odľahčili ostatné oddelenia, ktoré, podobne ako u nás, až taký veľký záujem o starých pacientov s geriatrickými syndrómami nemali. Veľkou výhodou bolo, že sa tieto kliniky nachádzali v komplexnej nemocnici, okrem bežných oddelení tam bola napríklad aj kardiochirurgia, nukleárna medicína. Do dvoch až troch dní boli k dispozícii prakticky všetky vyšetrenia. Perfektne tam funguje aj následná starostlivosť. Pokiaľ pacient nemohol byť prepustený do domácej starostlivosti, tak bol preložený na geriatrickú rehabilitáciu, ktorá trvá tri až päť týždňov, alebo bol prepustený do domova pre seniorov alebo do domova s opatrovateľskou starostlivosťou. Tento proces tam nie je zdĺhavý, domov pre seniorov alebo domov s opatrovateľskou starostlivosťou sú schopní zariadiť v priebehu niekoľkých dní. Závideniahodný bol aj dostatok personálu na klinikách, najmä sestier a nižšieho zdravotníckeho personálu. Mali dostatok časového priestoru venovať sa komplexnému geriatrickému posudzovaniu a zabezpečeniu všetkých potrieb pacienta.

Ako hodnotíte súčasný stav zdravotníctva na Slovensku?
Je pre mňa frustrujúce, keď viem ako by mali veci fungovať a ako v skutočnosti u nás fungujú. Po 28 rokoch lekárskej praxe musím konštatovať, že vo všeobecnosti je posun zdravotníctva na Slovensku príliš pomalý a stále sa vzďaľujeme od vyspelých krajín. Pokiaľ sa to nezlepší, tak nemôžeme dúfať, že mladí kolegovia nebudú odchádzať do zahraničia.

rozhovor pripravil

Peter Valo

Lekárske noviny október/2023