Pacient, ktorý sa bál lietat -

V poslednom čase sa často stretávame s náhlymi ochoreniami u pomerne mladých ľudí. Aktívne športujúci David sa odrazu v nedeľu ocitol na zemi a prestal si cítiť ľavú stranu tela. Ešte v ten deň nasledovala cesta sanitkou do topoľčianskej nemocnice a odtiaľ vrtuľníkom do Bratislavy. Potom pre jeho rodinných príslušníkov prišla séria zázrakov a človek, ktorý sa v nedeľu nedokázal postaviť na nohy, v piatok odišiel domov po vlastných.

^{Domáce zvieratá sú pre Davida a jeho priateľku zdrojom potešenia.}

Od šiestich rokov súťažne hrával futbal v Továrnikoch pri Topoľčanoch, pri ktorom, napriek svojim takmer tridsiatim piatim rokom, ostal doteraz. Donedávna sa cítil v dobrej kondícii. Od ukončenia poľnohospodárskej školy, kde sa špecializoval na poľnohospodárske stroje, prešiel viacero pracovísk. Teraz pracuje v stavebnej firme. Denne vstával skoro ráno, aby potom cestoval niekedy aj dve hodiny za prácou na vzdialené stavby a po návrate ešte stíhal aj tréningy, z ktorých prichádzal domov o desiatej večer. Napriek krátkym spánkom to zvládal zdanlivo bez problémov. Medzi kamarátmi z futbalového oddielu, ako aj spolupracovníkmi v robote, sa cítil vždy dobre. Najradšej spomína na skvelú sezónu 2002–2003, keď v kategórii žiakov nastrieľal neuveriteľných štyridsať gólov a vyhlásili ho za najlepšieho strelca a súčasne aj hráča. Neskôr v dorasteneckom mužstve hrával druhú ligu.

Už vtedy chodievali k nim domov lanári z Púchova či Dubnice a sľubovali chlapcovi veľkú futbalovú kariéru. Otec by aj súhlasil, ale mama povedala: „Syn ostane doma.“ Športový, ako aj pracovný život prežil v zdraví. Sem-tam si natiahol nejaký sval, ale ináč ho zranenia i choroby obchádzali. Nedal sa očkovať proti kovidu a tak, chvalabohu, ho obišla aj táto choroba.

V posledných mesiacoch začal pociťovať únavu
Prekvapovali ho nebývalé bolesti hlavy. Hlava by aj chcela podať vyšší výkon, ale telo ju prestávalo poslúchať. Začal sa nebývalo potiť. Priateľka Elenka sa budila na hlasité chrápanie, aké od čias, keď sa zoznámili pred štyrmi rokmi cez Facebook, u neho nezažila. S úsmevom spomína ako jej navrhol, aby sa stretli na káve. Najprv odmietala. Presviedčal ju, že naozaj chce len kávu a trochu sa porozprávať. Potom prišli ďalšie kávy a začali spolu chodiť. V piatok sa vybrali do záhrady. Rozsiahly priestor posiaty ovocnými stromčekmi sa stal pre nich domácim rajom. Okrem králikov ho oživovali kačice, sliepky, korely, kanáriky
a andulky. Teraz bol však David zjavne unavený. Ostré slnko ho rýchlo oberalo o sily. Pred jeho lúčmi sa musel každú chvíľu utiahnuť do tieňa a oprieť o domácu udiareň, aby sa trochu vydýchal a mohol ďalej hrabať pokosené seno pre králiky.

*^{Futbal a priateľka Elenka sú Davidove najväčšie lásky. S najcennejšou futbalovou trofejou za 40 gólov v sezóne.}*

Na značnú únavu sa Elenke posťažoval aj v nedeľu, keď sa vyberali na oslavu menín jeho mamy. V rodinnej pohode zjedli tradične výborný rezeň s cibuľkovým šalátom a odovzdali darčeky. Blahoželanie spečatili decovým pohárikom proseka.

Elenka si všimla, že sa Davidovi začína pliesť jazyk
Žartovne prehodila, že si iste chodí nalievať do druhej izby. Potom s domácou pani išla do kuchyne dorobiť chlebíčky. David sa vybral do kúpeľne, že sa trochu osvieži. Umyl si ruky a opláchol tvár. Len čo chytil uterák, svet sa s ním zatočil. Odrazu sa ocitol na zemi. Pokúšal sa vstať, no nešlo to. Cítil, že prestáva ovládať ľavú ruku a nohu. Tak ho našla Elenka. Nezrozumiteľne hovoril: „Pomôž mi postaviť
sa, ja som sa len pošmykol.“

Prvé, čo na ňom spozorovala, bol padnutý ľavý kútik úst a oko, čo mu podivne utekalo do pravej strany. Zakričala na svokrovcov, aby volali sanitku. Hneď si spomenula na zásady, ktoré sa naučila na kurze prvej pomoci: uložila ho do stabilizovanej polohy, aby sa nezadusil zvratkami a nezapadol mu jazyk. Potom ho požiadala, aby vyplazil jazyk. Urobil to nejako nakrivo.

„Usmej sa!“ Namiesto úsmevu sa objavila pokrivená grimasa.

„Chyť si nos prstom!“ Netrafil. Ľavou rukou jej na požiadanie nedokázal stlačiť prst. Elenke bolo jasné, že je to zlé. Všetko signalizovalo mozgovú príhodu, pri ktorej ochrnul na ľavú stranu.

Sanitka prifrčala asi do dvadsiatich minút. Vypýtali si kartu poistenca. Napichli mu infúziu. Posadili ho na stoličku a viezli do topoľčianskej nemocnice. Elenka sa so svokrovcami vybrala za nimi. Keď prišli do nemocnice, práve mu točili vyšetrenie na „cétečku“. Povedali, že majú čakať pred ambulanciou. Po chvíli vyšiel lekár. Oznámil im, že ho vezmú vrtuľníkom do Bratislavy. Keď ho prevážali k vrtuľníku, stále opakoval, že sa chce postaviť a ísť domov. Nech ho nenakladajú do vrtuľníka, lebo sa veľmi bojí lietať.

David si z kritických chvíľ veľa nepamätá

Spomína si, ako ho nakladali do sanitky a potom na záchranára, ktorý sedel pri ňom vo vrtuľníku a ukazoval mu palec smerom nahor, akože je všetko v najlepšom poriadku. Neskôr sa dozvedel, že bol prvým pacientom CINRE, ktorého priviezli do nemocnice na Boroch. Tam ho hneď brali na operačku. Prebral sa na „jiske“. Okolo neho boli sestričky a lekári. Tiekli mu infúzie. Ešte v ten večer pocítil, že sa mu vracia cit do nohy a ruky. Elenke lekárka povedala, že mu ešte lieta tlak. Môžu ich na chvíľku pustiť k nemu, len nesmú plakať, aby ho neznervóznili. Keď ich David uvidel, zakýval ľavou rukou, ktorou predtým nemohol pohnúť. To bolo dobré znamenie. Elenka sa premohla a pokúsila sa aj zavtipkovať. Infúziu okomentovala slovami: „Tak čo ti nalievajú: vodku alebo koňačik?“ Na Davidovi bolo vidno, že ho zľahčenie situácie upokojilo. Pri rozlúčke dodala: „Keď si si chcel zalietať, mal si povedať, mohla som ti to vybaviť aj ináč.“ Z „jisky“ ho previezli na neurológiu. Vozili ho na vyšetrenia. V stredu sa za pomoci rehabilitačnej sestry postavil na nohy. Tie sa mu začali plantať. Cítil sa ako malé decko, ktoré nevie udržať stabilitu. V piatok prišla po neho rodina. Elenke sa to zdalo ako zázrak, keď ho videla, ako prichádza k autu po vlastných.

*^{Čivava Ema musí Elenke asistovať aj pri Davidovej rehabilitácii.}*

Keď ho v nedeľu prijímali do nemocnice, nik netušil, že v jeho tele tiká ďalšia časovaná bomba, o ktorej ani netušil. Dierka v prepážke medzi srdcovými komorami spôsobovala, že sa mu okysličená krv mieša s neokysličenou, čo mu v budúcnosti pri jeho športovej a pracovnej záťaži mohlo spôsobiť vážny problém. Po nevyhnutnej rehabilitácii ho budú musieť zavolať na ďalší zákrok, pri ktorom špecialista odstráni tento problém. David zatiaľ s úľavou cítil, ako sa mu pomaly vracajú sily. Elenka s ním ostala doma dva týždne.
Trpezlivo mu pomáha pri cvikoch, ktoré sa naučil v nemocnici. David s vďačnosťou spomína na starostlivosť lekárov a sestier v nemocnici, kde ho vrátili do života a po šiestich dňoch poslali domov.

Rýchle miniinvazívne riešenie

MUDr. Peter Drobný (nar. 1985, Šaľa)
Stredoškolské štúdium absolvoval na gymnáziu Metodova v Bratislave, kde maturo-
val v roku 2004. Na štúdium medicíny ho prijali na Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde promoval v roku 2010. Hneď po skončení štúdia sa rozhodol pre špecializačný odbor rádiológia a nastúpil do súkromného rádiodiagnostického centra v Nitre k primárovi Jozefovi Straussovi. V roku 2013 sa presťahoval do Bratislavy a začal pracovať na Oddelení diagnostickej a intervenčnej rádiológie v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, kde sa užšie špecializoval na kardiovaskulárnu, a neskôr postupne i na intervenčnú rádiológiu. Špecializačnú prípravu zavŕšil skúškou v novembri 2015. V roku 2017 stál spolu s intervenčným radiológom Ivanom Vulevom a ďalšími kolegami pri vzniku spoločnosti CINRE, kde ako zástupca primára Oddelenia radiológie pod vedením MUDr. Juraja Mikuláša, pracuje dodnes.

V akom stave ste prijali pacienta?
Pacient bol do nášho zariadenia dovezený leteckým transportom. Prišiel s plégiou ľavostranných končatín, léziou ľavostranného tvárového nervu, deviáciou hlavy a očných bulbov doprava. Išlo teda o pomerne závažný neurologický deficit, bol však pri plnom vedomí.

Pre aký zákrok ste sa rozhodli?
Vzhľadom na spomínaný neurologický deficit, CT angiografiou dokázaný uzáver pravostrannej artérie cerebri media (ACM), a zároveň priaznivý časový interval od vzniku príznakov, bola u pacienta plne indikovaná mechanická trombektómia uzáveru ACM.

V čom boli jeho riziká?
Ako každý katetrizačný zákrok na intrakraniálnom riečisku, aj tento so sebou niesol riziko poškodenia niektorej z ciev, cez ktoré sa naviguje katétrom a vodičom na miesto určenia, čo môže vyústiť buď do krvácania alebo prípadne uzáveru, a teda ischémii (napríklad väčšieho rozsahu než iniciálna ischémia, ktorú sa snažíme liečiť). Dnešné moderné inštrumentárium je však veľmi bezpečné, a preto sú takéto komplikácie zriedkavé. Navyše, v kontexte mladého pacienta, akým je pán David, u ktorého je cievne riečisko bez aterosklerotického postihnutia, je tento druh komplikácií extrémne nepravdepodobný. Tiež je potrebné počítať s komplikáciami z miesta prístupu (v tomto prípade stehenná tepna — arteria femoralis communis), tie sú však tiež menej pravdepodobné u pacienta so zdravou cievnou stenou, v porovnaní s priemerným pacientom.

Ako zákrok prebiehal?
Pri mechanickej trombektómii intrakraniálneho cievneho uzáveru sú v princípe dve možnosti: aspirácia (trombosukcia) a trombektómia stent-retrieverom (alebo stent-trombektómia). Vzhľadom na vek a kondíciu pacienta som predpokladal, že podkladom cievneho uzáveru bude čerstvý trombus, pri ktorom býva účinná jednoduchá aspirácia pomocou aspiračného katétra. Tá skutočne plne účinná bola, podarilo sa kompletne obnoviť prítok krvi do pravej mozgovej hemisféry. Zákrok bol teda technicky pomerne jednoduchý a rýchly, bez akýchkoľvek komplikácií.

Ako hodnotíte súčasný stav pacienta a ako vidíte jeho prognózu?
V súčasnosti je stav pacienta upravený prakticky do plného zdravia, prognóza je teda dobrá. Ďalej však prebieha pátranie po možných príčinách tejto mozgovej príhody – je potrebné dovyšetrovať prípadné poruchy zrážania krvi a poruchy srdcového rytmu. Ak sa tieto nepotvrdia, je známe, že pacient má foramen ovale patens — otvor v predsieňovom septe srdca, ktorý umožňuje paradoxnú embolizáciu, čiže presun trombu/embolu zo žíl do tepnového riečiska, a to je tiež jedna z možných príčin cievnej mozgovej príhody. Tento stav bol zistený transezofageálnou echokardiografiou. Ak sa teda iné príčiny mozgovej príhody vylúčia, prichádza do úvahy katétrový uzáver foramen ovale. Všetky spomínané kroky majú za účel prevenciu recidívy cievnej mozgovej príhody v budúcnosti.

V čom drží váš odbor krok so svetom a v čom vidíte jeho perspektívu?
Intervenčná rádiológia je veľmi dynamický a rýchle sa rozvíjajúci odbor, ktorý ponúka široké spektrum terapeutických možností. Inovácií je mnoho a je potrebné ich sledovať, nie všetky však aj prinesú skutočný pokrok, preto je ťažké predpovedať, akým smerom sa naše možnosti budú posúvať. Hlavnou výhodou našich metód je miniinvazivita a väčšinou rýchle zotavenie pacienta.