O vlastenectve

Veľa sa najmä okolo volieb hovorí o vlastenectve. Najhorší pocit prenesenej hanby mám pri ťarbavých prejavoch tzv. vlastenectva u ľudí, ktorí by si o bežného slovenského človeka neopreli ani svoj luxusný karbónový bicykel podľa najnovšej módy. Niekedy si dokonca oblečú aj nejaký kroj, ktorý patrí na slávnosti a do kostola. Sú to snobi, ktorí sa tvária ako jedni z nás len vtedy, keď im to niečo vynesie. Napríklad niečo v konvertibilnej mene. Aby sa nemuseli príliš dlho pozerať na štrbavých dezolátov, hoaxerov a opice, ku ktorým sa nepriznávajú. Sú pre nich len nepríjemná prekážka a svoj vzácny bezchybný život trávia radšej na trendy plážach a v sexi metropolách.

Vlastenec je ten, ktorý má pokoru a ochotu počúvať ľudí okolo seba. Ako človek medzi ľuďmi. Bez kŕča na tvári a so skutočnou radosťou, že je medzi svojimi, ktorých má rád. Láska sa však nedá naučiť, ani nacvičiť pod dohľadom zručných pracovníkov PR agentúr s bohatými skúsenosťami. Nedá sa naučiť ani vzťah k histórii, k tradíciám, k legendám, k tomu spísanému, aj nepísanému. Nedá sa ani odrazu odložiť ten štítivý vzťah k slovenským symbolom, nech by tými zástavami štátu, ktorý poväčšine nechceli, mávali nad hlavami niekoľko hodín denne. Nebude to nič viac, ako telocvik.

Čoskoro uvidíme, kde je naozajstné trpezlivé vlastenectvo, autentický názor a skutočný záujem o zmenu vecí verejných a kde je len nezrelý pubertálny vzdor a bohorovná arogancia. Hlásajúca, že pokiaľ to nebude tak, ako chcú, tak povolajú zahraničnú pomoc alebo na nás privolajú trest z centier rozhodovania. Slovenská povaha je niekedy sedliacky tvrdohlavá a ťažká, ale vždy priama. Snobi sa správajú akoby splodili svojich predkov. Vlastenci cítia k predkom lásku. Pre skutočného vlastenca je jediným centrom rozhodovania Slovensko a ľudia, ktorí tu žijú, pretože sú jeho rodina.

Mgr. Jozef Dermek
editor Lekárskych novín

Lekárske noviny marec/2024




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *