Pacient je konštruktívnym spolutvorcom liečby -

Diabetes mellitus (DM) je nehomogénna skupina chronických metabolických ochorení. Na otázky o dôležitých aspektoch ochorenia, komplikáciách a možnostiach liečby, nám odpovedá docent MUDr. Zbynek Schroner, PhD. Docent Schroner pôsobí ako prednosta Kliniky geriatrie Lekárskej fakulty UPJŠ a Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša v Košiciach, pričom sa venuje odborne vnútornému lekárstvu a z neho predovšetkým diabetológii. V súčasnosti zastáva funkciu hlavného odborníka MZ SR pre odbor diabetológia, poruchy látkovej výmeny a výživy a je aj podpredsedom Slovenskej diabetologickej spoločnosti.

Aká je u nás situácia, pokiaľ ide o výskyt diabetes mellitus? Aké je vo verejnosti povedomie
o tomto ochorení?
Podľa najnovších údajov z Národného centra zdravotníckych informácií je na Slovensku dispenzarizovaných takmer 350 000 diabetikov. Okrem toho je však potrebné počítať aj s veľkým percentom nediagnostikovanej cukrovky, hlavne 2. typu, v populácii. Približne na troch poznaných cukrovkárov pripadá jeden s nerozpoznaným ochorením. Myslím si, že povedomie o tomto ochorení sa neustále zvyšuje, existuje o ňom množstvo dostupných informácií, aj keď platí, že tých nie je nikdy dosť, preto je dobré o ochorení hovoriť.

Ako prebieha diagnostika a liečba pacientov s diabetes mellitus?
Cukrovka sa v súčasnosti diagnostikuje troma spôsobmi:

1. Príznaky cukrovky + náhodne zistená koncentrácia hroznového cukru (glukózy) v žilnej plazme ≥ ako 11,1 mmol/l príznaky cukrovky: zvýšený smäd, zvýšené močenie, nevysvetliteľný úbytok hmotnosti náhodná hladina cukru v krvi (glykémia): stanovená kedykoľvek v priebehu dňa bez ohľadu na príjem potravy

2. Hladina cukru v krvi v stave nalačno ≥ 7 mmol/l. Stav nalačno znamená bez príjmu jedla minimálne počas 8 hodín

3. Hladina cukru v krvi (glykémia) v 120-tej minúte záťažového testu s glukózou (tzv. orálneho glukózového – tolerančného testu) ≥ 11,1 mmol/l.

Diagnóza cukrovky podľa ktoréhokoľvek z troch uvedených spôsobov musí byť potvrdená výsledkom opakovaného vyšetrenia, urobeného v iný deň.

Ako by ste zhodnotili stav starostlivosti o pacientov s DM?
Starostlivosť o pacientov prebieha v špecializovaných diabetologických ambulanciách, kde je zabezpečený ich komplexný manažment. Slovensko v tomto smere je príkladom aj pre ostatné krajiny. Medzi základné ciele liečby cukrovky patrí: zlepšenie celkového zdravotného stavu pacienta, odstránenie klinických príznakov cukrovky (napríklad zvýšeného smädu, močenia), optimálna metabolická kompenzácia, komplexná liečba sprievodných ochorení (napríklad vysokého krvného tlaku, porúch v hladinách krvných tukov, obezity). Dôležitá je prevencia – predchádzať akútnym a chronickým komplikáciám cukrovky. Nuž a v neposlednom rade je potrebné klásť dôraz na zníženie úmrtnosti (mortality).

Aká je situácia, pokiaľ ide o pridružené ochorenia? Kedy k nim dochádza a ako im predchádzať?
Chronické komplikácie cukrovky sú hlavnou príčinou zvýšenej chorobnosti a úmrtnosti diabetických pacientov. Až dve tretiny diabetikov zomierajú na srdcovo-cievne ochorenia a približne 40 % pacientov má aj rôzne poškodenie obličiek. Z hľadiska predchádzania (prevencie) týchto komplikácií je snaha dosiahnuť hodnoty cukru v krvi blízke hodnotám nediabetikov. K dostatočnej prevencii týchto komplikácií je potrebné ovplyvnenie aj ďalších rizikových faktorov a to predovšetkým vysokého krvného tlaku, porúch v hladinách krvných tukov, obezity, ale aj ďalších ovplyvniteľných rizikových faktorov.

Ako by ste charakterizovali hlavné problémy v starostlivosti o diabetických pacientov v súčasnosti? Máme dostatok odborníkov?
Keďže počet diabetikov výrazne rastie, celkom určite nemáme k dispozícii dostatok diabetológov. Na jednej strane je odbor diabetológia a poruchy látkovej premeny a výživy jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich odborov internej medicíny, keďže v máloktorom odbore pribudlo za posledné desaťročie toľko nových poznatkov, vyvinutých nových liekov, ktoré sa dostali aj do klinickej praxe (farmaká založené na inkretínovom účinku, inhibítory SGLT2, nové inzulínové analógy) a nových technológií (inzulínové pumpy, senzory na kontinuálny monitoring glykémií), ako práve v diabetológii.

Na druhej strane je bodové ohodnotenie práce v diabetologických ambulanciách stále nie dostatočné, aj keď sa podarilo v poslednom čase ho zvýšiť. Dôležité je tiež udržanie systému starostlivosti a kontinuity u diabetických pacientov, ktorý je na Slovensku vybudovaný a funguje už vyše 30 rokov. Čo je však nutné zdôrazniť je fakt, že prognóza diabetika napriek najlepšej a najdrahšej liečbe závisí z viac ako 50 % na jeho vlastnom prístupe k chorobe – na jeho ochote akceptovať a dodržiavať diétne a režimové opatrenia, ktoré sú pre úspech liečby nevyhnutné. Preto je potrebné každého diabetika na začiatku ochorenia poučiť o podstate choroby, možnostiach liečby, o diétnom a pohybovom režime. Diabetik sa tak stáva aktívnym a konštruktívnym spolutvorcom liečby. Dôležité je tieto vedomosti priebežne dopĺňať a kontrolovať. Je to časovo náročná práca, ale je praxou potvrdené, že je skutočne efektívna. Je mnoho diabetikov, ktorí prežívajú aj desaťročia kvalitný, plnohodnotný život bez závažných komplikácií.

-jps-

Foto: Freepik

Lekárske noviny apríl/2024