Negatívne následky infekcie COVID-19 v slovenskej populácii -

Úvod
Prvé povedomie o vzniku nového vírusu z Číny bolo zaznamenané koncom roka 2019. Nákaza sa začala šíriť z čínskeho mesta Wu-Chan, odkiaľ sa rýchlo rozšírila po celej Číne až sa napokon dostala do celého sveta (ZHU, H., 2020). Prepuknutie ochorení spôsobených koronavírusom s akútnym respiračným syndrómom, ovplyvnilo od konca roka 2019 rôzne krajiny sveta. Núdzová situácia bola Svetovou zdravotníckou organizáciou vyhlásená 30. 1. 2020. Následne 11. 3. 2020 generálny riaditeľ vyhlásil pandémiu COVID-19. Na celom svete sa začali intenzívne študovať epidemiologické súvislosti, klinické priebehy, ochorenia, mortalita, morbidita, patogenéza ochorenia, ktorého pôvodcom bol SARS-CoV-2 (Kuchta M, 2020). Dnes už evidujeme, že dostatočné množstvo populácie bolo vakcinované voči tomuto ochoreniu. Ochorenie sa podarilo eliminovať, avšak nie eradikovať. V klinickej praxi sa stretávame s následkami tohto ochorenia, po jeho prekonaní. V tomto článku sa ich pokúsime opísať.

História ochorenia na Slovensku
Prvý potvrdený prípad ochorenia COVID-19 bol na Slovensku zaznamenaný 6. 3. 2020. Slovenská republika prijala opatrenia na zamedzenie šírenia ochorenia. Zdravotnícke zariadenia sa pripravili na krízovú situáciu. Na Slovensku bola vládou Slovenskej republiky vyhlásená mimoriadna situácia dňa 11. 3. 2020, s účinnosťou 12. 3. 2020 od 6.00 h. Svetová zdravotnícka organizácia zrušila 5. 5. 2023 stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu v súvislosti s ochorením COVID-19 a pristúpilo sa k zrušeniu celoplošných verejno-zdravotných a sociálnych opatrení. Vírus SARS-CoV-2 zrušením plošných opatrení nezmizol, naďalej cirkuluje prakticky na celom svete a naďalej u ľudí vyvoláva ochorenie COVID-19.

Rizikové faktory ochorenia
Vírus postihol takmer všetky krajiny sveta, každá krajina však vykazovala rôznu mortalitu, čo podnietilo hľadať dôvody týchto rozdielov. Ako významné negatívne rizikové faktory boli identifikované najmä: hypertenzia, diabetes mellitus 2. typu, obezita, cerebrovaskulárne choroby, kardiovaskulárne ochorenie, chronická obštrukčná broncho-pulmonálna choroba, chronické ochorenie obličiek, všetko spojené ešte
s vyšším vekom (Kuchta M, 2020).

Epidemiológia ochorenia
Na základe dát uvedených na stránke Svetovej zdravotníckej organizácie, ku dňu 4. 2. 2024 bolo nahlásených 774 593 066 prípadov tohto ochorenia vo svete. Nasledujúci obrázok zobrazuje výskyt tohto ochorenia vo svete.

Následky ochorenia
Pandémia ochorenia COVID-19 zasiahla všetky odvetvia spoločnosti, najmä hospodárstvo, priemysel, dopravu, sociálne vzťahy a najviac zasiahla zdravie. COVID-19 ovplyvnil neprenosné a duševné ochorenia. Boli zaznamenané zvýšené výskyty hypertenzie, cukrovky, neurologické poruchy, ako aj ďalšie choroby. COVID-19 je spájaný aj s kardiovaskulárnymi chorobami, akými sú: akútne poškodenie srdca, cievna mozgová príhoda.

Úmrtnosť
Infekcia COVID-19 spôsobila v rokoch 2020–2022 výraznú zmenu, v inak takmer stabilnom trende úmrtnosti obyvateľov Slovenskej republiky. Počet úmrtí v Slovenskej republike sa v období rokov 2013 až 2019 pohyboval v intervale s minimom 51 346 úmrtí v roku 2014 po maximum 54 293 úmrtí. V roku 2020, prvom roku ovplyvnenom pandémiou, zomrelo v Slovenskej republike 59 089 osôb, čo bolo o 11 % viac (+5 855 úmrtí), ako v roku 2019. V druhom pandemickom roku 2021 zomrelo na Slovensku až 73 461 osôb, čo bolo o 24,3 % viac (+14 372 úmrtí) ako v roku 2020. V roku 2022 počet úmrtí klesol oproti roku 2021 o 19 % na 59 583 osôb. Úmrtnosť však stále prevyšovala obvyklú predpandemickú úroveň (NCZI, 2022).

Post-covid syndróm
Zistilo sa, že niektoré osoby, ktoré boli infikované vírusom SARS-CoV-2, môžu pociťovať dlhodobé následky infekcie. Postupne pribúdajú dôkazy a štúdie, že reziduálne účinky infekcie SARS-CoV-2 môžu ovplyvňovať kvalitu života danej osoby a jej schopnosť začleniť sa do každodenného života. Odhaduje sa, že post-covidový syndróm priemerne postihuje viac ako 10–20 % ľudí s anamnézou prekonania COVID-19 (Fugazzaro et. al., 2022). Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je post-covid definovaný ako pokračovanie, alebo rozvoj, nových symptómov 3 mesiace po počiatočnej infekcii. Pričom tieto symptómy trvajú najmenej 2 mesiace a nemajú iné vysvetlenie (Lechner – Scott., 2021). Osoby s post- covidovým syndrómom môžu pociťovať celý rad rôznych symptómov, vrátane pľúcnych, kardiovaskulárnych, gastrointestinálnych, reprodukčných, urogenitálnych, endokrinných, renálnych, dermatologických, muskuloskeletových, neurologických, neuropsychických, imunologických, oftalmologických a audiologických. K najbežnejším príznakom patrí únava a najčastejšie hlásené príznaky po 6 mesiacoch zahŕňajú únavu a malátnosť po námahe a kognitívne dysfunkcie. Ďalšie objavujúce príznaky sú: únava, dyspnoe, bolesti kĺbov, bolesti hrudníka, dýchavičnosť, vypadávanie vlasov a kognitívna dysfunkcia. Hlásených bolo viac ako 200 rôznych symptómov, ktoré môžu ovplyvňovať každodenné fungovanie života osoby s post-covidovým syndrómom (Pierce J D., 2022). Kohortová štúdia vykonaná v roku 2021 hovorí, že 6 mesiacov po akútnej infekcii mali pacienti, ktorí prežili COVID-19, problémy najmä s únavou alebo svalovou slabosťou, ťažkosťami so spánkom a úzkosťou alebo depresiou. Pacienti, ktorí boli vážnejšie chorí počas pobytu v nemocnici, mali vážnejšie zhoršené pľúcne difúzne kapacity a abnormálne prejavy pri zobrazovaní hrudníka a sú hlavnou cieľovou populáciou pre intervenciu na dlhodobú rekonvalescenciu (Huang C, et al, 2021).

Poruchy imunitnej dysregulácie
Pribúda dôkazov, že ochorenie COVID-19 môže viesť k dysregulácii imunitného systému s rozvojom autoimunitných príznakov. Dôsledok tejto imunitnej dysregulácie siaha od tvorby autoprotilátok až po vznik autoimunitného ochorenia. Kolektív autorov po vykonaní systematického prehľadu dospel k nasledujúcim záverom. Hlavné hlásené ochorenia boli vaskulitída a artritída. U obmedzeného počtu pacientov boli hlásené aj idiopatické zápalové myopatie, systémový lupus erythematosus a sarkoidóza, ako aj ojedinelé prípady systémovej sklerózy a Stillovej choroby s nástupom v dospelosti. Tieto zistenia poukazujú na potenciálne spektrum systémových a reumatických autoimunitných ochorení, ktoré by mohla vyvolať infekcia SARS-CoV-2 (Gracia-Ramos, A.E., et al, 2021). Niekoľko štúdií uviedlo prítomnosť autoprotilátok u pacientov s ochorením COVID-19, v rôznych frekvenciách: antinukleárne protilátky (ANA) v 35,6 %, anti-Ro/SSA v 25 %, reumatoidný faktor v 19 %, lupus antikoagulant v r. 11 % a protilátky proti interferónu (IFN)-I v 10 % (Woodruff M.C., et al, 2021). Okrem toho bolo identifikovaných 28 ľudských proteínov s homológnymi oblasťami s peptidmi SARS-CoV-2, ktoré by mohli potenciálne fungovať ako autoantigény u pacientov s COVID-19 s autoimunitnými stavmi. Autoprotilátky proti týmto proteínom boli detegované pri typických autoimunitných stavoch (Mohkhedkar M.,et al, 2021). Medzi ďalšie hypotetické mechanizmy patrí aktivácia spustená hyper-zápalovým stavom (často označovaný ako „cytokínová búrka“ alebo „syndróm uvoľnenia cytokínov“), vírusová perzistencia (polyklonálna aktivácia v dôsledku neustálej prítomnosti vírusových antigénov poháňajúcich imunitne sprostredkované poškodenie) a vznik neutrofilných extracelulárnych štruktúr (Zacharias H., et al, 2021).

Klinické spektrum autoimunitných prejavov u pacientov s COVID-19 siaha od orgánovo špecifických (napr. kožná vaskulitída, imunitná trombocytopenická purpura, transverzálna myelitída, Guillain-Barrého syndróm) až po systémové autoimunitné a zápalové stavy, hemofagocytárnu lymfohistiocytózu (Ramos-Casals M., et al, 2021).

Štúdie ukazujú, že pacienti s kontrolovanou hypotyreózou a hypertyreózou nemajú vyššiu prevalenciu COVID-19 a nemajú ani horšiu prognózu, keď sú infikovaní vírusom. Na druhej strane retrospektívne observačné štúdie, prospektívne štúdie a kazuistiky publikované v posledných dvoch rokoch uvádzali abnormálnu funkciu štítnej žľazy súvisiacu s akútnou infekciou SARS-CoV-2 alebo, dokonca, niekoľko týždňov po prekonaní. U pacientov s COVID-19 boli skutočne zdokumentované rôzne poruchy štítnej žľazy, vrátane syndrómu netyreoidálnych chorôb, subakútnej tyroiditídy a tyreotoxikózy. Okrem toho už bolo hlásené ochorenie štítnej žľazy ako dôsledok podávania vakcín proti SARS-CoV-2. Celkovo údaje odhalili, že abnormálna funkcia štítnej žľazy sa môže vyskytnúť počas fázy rekonvalescencie po ochorení COVID a počas nej (Rossetti, C.L., et al, 2022).

Vplyv na duševné zdravie
Jedným z negatívnych následkov infekcie je zhoršenie duševného zdravia. Narástol počet ľudí trpiacich úzkosťou, nespavosťou a depresiami a, zároveň, sa zhoršoval aj u existujúcich pacientov psychický stav. V Slovenskej republike pred pandémiou COVID-19 v roku 2018 trpelo duševnými ochoreniami (najviac zastúpenými – úzkostné a depresívne poruchy) minimálne 15 % populácie (takmer 625 tisíc osôb) (Adamčíková, M., et al, 2023). Viac než 80 % osobám na Slovensku vo veku 15 až 64 rokov trpiacich úzkostnými poruchami či závislosťou na alkohole, a takmer 70 % trpiacich na depresívne poruchy, nebola poskytnutá žiadna odborná pomoc (Bražinová, A., 2019). V roku 2019 bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených okolo 85-tisíc osôb, z toho viac ako 20-tisíc na neurotické, stresom podmienené poruchy. Po pandémii sa vytvorila akútna kríza psychického zdravia (Adamčíková, M., et al, 2023).

Z prieskumu v roku 2020, viac než štvrtina obyvateľstva pociťuje deterioráciu svojho duševného zdravia kvôli koronakríze a 48 % respondentov zažíva občasné či časté pocity depresie (SAV, 2020). Negatívne vplývalo aj obmedzenie sociálnych kontaktov a izolácia predovšetkým u mladých ľudí vo veku do 30 rokov, ktorí trpeli zvýšenou nervozitou, hnevom, osamelosťou, úzkosťou. Takmer polovica respondentov (48,2 %) sa vyjadrila, že prežívala depresívne pocity. Výsledky z roku 2021 odhalili, že približne štvrtina respondentov zažívala stres často až väčšinu času a počet ľudí trpiacich stresom zaznamenala mierny (nesignifikantný) nárast. Podobné výsledky prieskumu Agentúry Actly poukázali, že rok s pandémiou na Slovensku najviac negatívne zasiahol duševné zdravie (Adamčíková, M., et al, 2023). V štúdii ,,Prediktory úzkosti, stresu a obáv z infekcie COVID-19 u starších dospelých počas prvej a druhej vlny pandémie COVID-19 na Slovensku“ autorky zisťovali prierezovou online štúdiou úlohu sociodemografických a psychologických charakteristík pri predpovedaní úzkosti, stresu a obáv z infekcie koronavírusom u starších dospelých počas prvej a druhej vlny pandémie COVID-19 na Slovensku. Na štúdii sa zúčastnilo 607 starších dospelých (vzorka 1) a 156 starších dospelých (vzorka 2) počas prvej, resp. druhej vlny pandémie COVID-19. Starší dospelí v oboch vzorkách pociťovali miernu úroveň úzkosti, stresu a obáv z infekcie COVID-19. Najväčšiu mieru variability v úzkosti a strese vysvetľovali bezmocnosť. Zistenia prispievajú k existujúcim poznatkom o duševnom zdraví starších dospelých počas pandémie COVID-19 a zdôrazňujú úlohu psychologických prediktorov úzkosti, stresu a obáv z infekcie COVID-19 počas oboch vĺn (Koverová, M., 2021).

ZÁVER
Pandémia ochorenia COVID-19 priniesla pre mnohé krajiny výzvy, ale aj príležitosti ako reformovať zdravotnú starostlivosť a aj starostlivosť o duševné zdravie a zmeniť spôsob poskytovania služieb spojených s duševným zdravím, ktoré je základom zdravej a produktívnej populácie. Následky tejto pandémie nielen vo svete, ale aj na Slovensku, sú stále predmetom viacerých štúdií a skúmania. Nedá sa opomenúť fakt, že pandémia preverila na Slovensku všetkých. Či už bežných ľudí ale i zdravotníckych pracovníkov. Dotkla sa každého. Aj následky ochorenia sú preto rôzne. Či už duševné, somatické, ale i verejno-spoločenské.

PhDr. Miroslava Mrvová^1,2; Mgr. Palcová Lenka^3,4,5; prof. MUDr. Lišková Anna, PhD.^6,7; prof. Ing. Nadežda Jankelová, PhD., MPH8
¹ Oddelenie hygieny a epidemiológie, Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – fakultná nemocnica
² Študent doktorandského štúdia, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
³ Referát vedy, výskumu a vzdelávania, Ústredná vojenská nemocnica SNP Ružomberok – fakultná nemocnica
⁴ Študent doktorandského štúdia, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava
⁵ Fakulta zdravotníctva, Katolícka univerzita v Ružomberku
⁶ Oddelenie klinickej mikrobiológie, Fakultná nemocnica Nitra
⁷ Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava
⁸ Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave

Referencie

1. Adamčíková, M., Zavarská, Z.: Skrytá pandémia: kríza duševného zdravia ako dôsledok COVID-19. [online]. 2024, [cit. 2024-29-04]. Dostupné na internete: < https://www.vlada.gov.sk/share/uvzsr/ isa/komentáre/skyta_pabdemia kriza_dusevneho_ zdravia_ako_dosledok_covid-19.pdf > 2. Bražinová A. et al.:“Mental Health Care Gap care gap : The case of the Slovak republic” PMID: 31256291 DOI: 10.1007/s10488-019-00952-z [online]. 2024, [cit. 2024-29-04]. Dostupné na internete : < https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31256291/> 3. Fugazzaro, S. et. al.: Rehabilitation Interventions for Post-Acute COVID-19 Syndrome: A Systematic Review. Int J Environ Res Public Health. 2022 Apr 24. [online]. 2024, [cit. 2024-22-04]. Dostupné na internete: : < https://doi.org/10.3390/ijerph19095185 > 4. Gracia-Ramos AE, Martin-Nares E, Hernández-Molina G. :New Onset of Autoimmune Diseases Following COVID-19 Diagnosis. Cells. 2021 Dec 20;10(12):3592. doi: 10.3390/cells10123592. PMID: 34944099; PMCID: PMC8700122. 5. Huang C, Huang L, Wang Y, Li X, Ren L, Gu X, Kang L, Guo L, Liu M, Zhou X, Luo J, Huang Z, Tu S, Zhao Y, Chen L, Xu D, Li Y, Li C, Peng L, Li Y, Xie W, Cui D, Shang L, Fan G, Xu J, Wang G, Wang Y, Zhong J, Wang C, Wang J, Zhang D, Cao B. 6-month consequences of COVID-19 in patients discharged from hospital: a cohort study. Lancet. 2021 Jan 16;397(10270):220-232. doi: 10.1016/S0140-6736(20)32656-8. Epub 2021 Jan 8. PMID: 33428867; PMCID: PMC7833295. 6. Köverová M., et al.:Predictors of Anxiety, Stress, and Concern of COVID-19 Infection in Older Adults During the First and the Second Waves of the COVID-19 Pandemic in Slovakia. [online]. 2024, [cit. 2024-22-04]. Dostupné na internete: : < https :// https://doi.org/10.1177/23337214211047642> 7. Kuchta, M.: COVID-19 a vzájomné vzťahy s komorbiditami- obezita, metabolický syndróm. [online]. 2024, [cit. 2024-22-04]. Dostupné na internete: : < https ://Prepuknutie ochorení spôsobených koronavírusom 2 (SARS-CoV-2) s akútnym respiračným syndrómom, ovplyvňuje rôzne oblasti sveta od konca roku 2019 (upjs.sk)> 8. Mohkhedkar M., Venigalla S.S.K., Janakiraman V.: Untangling COVID-19 and autoimmunity: Identification of plausible targets suggests multi organ involvement. Mol. Immunol. 2021;137:105–113. doi: 10.1016/j.molimm.2021.06.021. 9. Národné centrum zdravotníckych informácií: Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2021. [online]. 2024, [cit. 2024-29-04]. Dostupné na internete : < https://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/2020/Zdravotnicka_rocenka_Slovenskej republiky_2022. pdf> 10. Pierce J. D et al.: Post-COVID-19 Syndrome. Nursing Research 71(2):p 164-174, 3/4 2022. [online]. 2024, [cit. 2024-22-04]. Dostupné na internete: : < https :// Post-COVID-19 Syndrome – PubMed (nih.gov) > < https :// DOI: 10.1097/NNR.0000000000000565> 11. Ramos-Casals M., Brito-Zerón P., Mariette X.: Systemic and organ-specific immune-related manifestations of COVID-19. Nat. Rev. Rheumatol. 2021;17:315–332. doi: 10.1038/s41584-021-00608-z. 12. Rossetti CL, Cazarin J, Hecht F, Beltrão FEL, Ferreira ACF, Fortunato RS, Ramos HE, de Carvalho DP.: COVID-19 and thyroid function: What do we know so far? Front Endocrinol (Lausanne). 2022 Dec 19;13:1041676. doi: 10.3389/fendo.2022.1041676. PMID: 36601011; PMCID: PMC9806267. 13. Slovenská akadémia vied: Koronavírus zasiahol duševné zdravie mladých: hlásia viac depresií a úzkostí. [online]. 2024, [cit. 2024-29-04]. Dostupné na internete: < https://www.sav.sk/index.php?lang=sk&doc=services-new&source no=20&news no=8928 > 14. WHO: Weekly epidemiological update on COVID-19 – 21 September 2022. [online]. 2024, [cit. 2024-26-04]. Dostupné na internete : < https: //www.who.int./publications/m/item/covid-19- epidemiological update – edition-166> 15. Woodruff M.C., Ramonell R.P., Saini A.S., Haddad N.S., Anam F.A., Rudolph M.E., Bugrovsky R., Hom J., Cashman K.S., Nguyen D.C., et al.: Relaxed Peripheral Tolerance Drives Broad de Novo Autoreactivity in Severe COVID-19. medRxiv. 2021 doi: 10.1101/2020.10.21.20216192. 16. Zacharias H., Dubey S., Koduri G., D’Cruz D.: Rheumatological complications of Covid-19. Autoimmun. Rev. 2021;20:102883. doi: 10.1016/j.autrev.2021.102883. 17. Zhu, H et al.: The novel coronavirus outbreak in Wuhan, China . In Global Health Research and Policy. [online]. 2024, [cit. 2024-22-04]. Dostupné na internete: : < https :// doi.org/10.1186/s41256-020-00135-6 >