Z každej strany na nás útočia reklamy na keto diétu. O niečo menej sa hovorí o paleo stravovaní, no napriek tomu je stále populárne. Lekári však z oboch diét nie sú nadšení. Prečo? Odpovie MUDr. Ján Goljer, CSc. z VIA CLINIC v Bratislave.
Dnes sú veľmi populárne keto diéta a paleo diéta. Lekári však bijú na poplach. Prečo?
Už samotný pojem diéta znamená, že ide len o dočasný spôsob stravovania, čo nemá veľký význam. Keď sa už niekto rozhodne zmeniť štýl stravovania, mal by si vybrať režim, ktorý je trvalo udržateľný. Lenže pri diétach s obmedzeným príjmom niektorej z dôležitých živín, napríklad sacharidov, je to nereálne. Naše telo je totiž zložitý systém. Ním prijaté látky by mali zabezpečovať jeho energetické fungovanie, tiež obnovu celého organizmu a zároveň sa starať o to, aby malo dostatok odolnosti voči vonkajším vplyvom. A na to, aby všetko bezproblémovo prebiehalo, je potrebná pestrá i precízna strava. Ak ale človek neustále dodržiava nejakú diétu a každú chvíľu si mení spôsob stravovania, telo sa musí týmto zmenám ustavične prispôsobovať aj pomocou neurohumorálnej sústavy a množstva hormónov. Neustále zmeny ho však oslabujú a poškodzujú. Jednoduché a základné pravidlo teda znie, že denná strava by mala obsahovať všetky živiny, ideálne v pomere 50% sacharidov, 30% tukov a 20% bielkovín.
Akurát, že dnes sa ľudia asi najviac boja sacharidov. Považujú ich za hlavnú príčinu obezity a civilizačných ochorení. Práve preto sú teraz v kurze všetky nízkosacharidové diéty, ku ktorým patria aj keto či paleo diéta. Naozaj sú sacharidy také nebezpečné?
Naopak. Sú hlavným zdrojom energie pre mozog a svaly. Je ale pravda, že jednoduché cukry zo sladkých jedál či nápojov telu príliš neprospievajú. Môžu sa naozaj postarať o prírastok na hmotnosti a následné zdravotné ťažkosti. Zdraviu prospievajú skôr komplexné sacharidy, na ktoré sú bohaté napríklad strukoviny, ovsené vločky či celozrnné potraviny. Energia z nich sa uvoľňuje pomalšie a na rozdiel od jednoduchých cukrov nezapríčiňujú výkyvy glukózy v krvi, ktorých následkom býva aj vlčí hlad. Pri týchto komplexných sacharidoch nič také nehrozí. Napriek tomu sa ich dnes ľudia často vzdávajú. Ide však o hrubý zásah do chodu organizmu, ktorý sa preto musí preladiť tak, aby znova normálne fungoval. Znamená to, že chýbajúce sacharidy si musí dodatočne vyrobiť. Nevytvára ich však napríklad z bielkovín, na ktoré je bohatá práve keto diéta, ale získava ich zo svalov. Dôsledkom môže byť ubúdanie svalstva a množstvo ďalších problémov. Nežiaduce je tiež to, že v tele sa pri diétach s obmedzením niektorej zo živín vo väčšej miere hromadia splodiny metabolizmu.
Čo sa ešte deje v organizme pri týchto diétach?
Cieľom týchto paleo a keto diét je zmeniť metabolizmus tak, aby spaľoval hlavne tuky. Tvoria sa však pri ňom aldehydy, ketolátky a kyslé metabolity, čo spúšťa metabolické kompenzácie. Viete, na jednej strane je tu snaha odkysľovať organizmus, no pri týchto diétnych režimoch sa deje opak. Toto následné okyslenie je ale nutné odbúrať. Do práce sa preto zapoja pufrovacie systémy, ktoré sa starajú o to, aby si pH krvi udržalo požadovanú hodnotu. Tieto systémy sú preto často preťažené, splodiny metabolizmu človek nemusí vydýchať a nestíhajú sa tvoriť ani iné kompenzačné látky. Jednoducho povedané, telo tieto systémy míňa na to, aby ho zbavil zvýšeného množstva kyslých splodín a nie na to, aby v ňom prebiehal normálny metabolizmus.
Prekyslenie organizmu vraj nie je možné. Nastať môže len v život ohrozujúcich stavoch.
Áno, je to pravda, ale iba preto, že vznik kyslých metabolitov musí organizmus vykompenzovať využitím spomínaných pufrovacích systémov. Slúžia mu na to hlavne vápnikové a draslíkové ióny, ktoré však odčerpáva napríklad z kostí. Znamená to, že pH krvi sa síce udrží na optimálnej úrovni, ale za cenu toho, že si pritom vyčerpáva rezervy zásaditých látok. Navyše sa znižuje efektivita metabolizmu. V preklade to znamená, že človek síce schudne, ale za cenu toho, že získa z potravy menej energie a živín.
Pred časom ste spomínali, že ste mali pacientku, ktorá mala vinou keto diéty veľmi zlé pečeňové, no aj obličkové testy. Naozaj to hrozí?
Keď človek dlhodobo drží tieto ketogénne diéty, výsledkom môže byť nielen vyčerpanie pufrovacích systémov, ale aj poškodenie obličiek pre zvýšený príjem bielkovín. Hrozí postupné poškodzovanie až odumieranie buniek hlavne v tubulárnych častiach, čo sa zvykne prejaviť komplikovanejším očisťovaním organizmu. Aby sa ale aj naďalej zbavoval škodlivín, obličky musia zvýšiť krvný tlak, čo zasa vyčerpáva srdce a poškodzuje cievy. Následne sa môže zhoršiť prekrvenie obličiek, čím sa vytvára bludný kruh, ktorý postupne vedie k zlyhávaniu obličiek, preťaženiu organizmu toxickými látkami a vlastnými metabolitmi. K tomu sa môže pridať ďalší negatívny jav. Oslabenie imunitného systému, ktorý má človeka chrániť nielen pred mikróbmi, ale jeho úlohou je aj ničenie nádorových buniek. Skrátka, nevhodnými a dlhodobými diétnymi režimami si človek môže koledovať až o samootrávenie organizmu.
Lenže keto diéta nie je ešte veľmi dlho populárna. Tí, ktorí ju držia, si však pochvaľujú, že sa cítia skvelo a konečne schudli.
V tom je práve riziková. To, čo pôsobí pomaly a nie je hneď viditeľné, je oveľa zradnejšie ako niečo, čo účinkuje rýchlo. Veď ak človek zje jedovaté huby alebo pokazené jedlo, telo sa vzbúri a snaží sa ho zbaviť. Dostane hnačky, vracia a má bolesti žalúdka. Horšie je, keď sa poškodenie rozvíja potichu a pomaly, čo je možné práve pri týchto diétach. Kto to potom, napríklad po 20-tich rokoch, dá do súvisu s tým, že obličky človeku oslabila nevhodná diéta v mladosti?
Ale v najnovších formách keto diét sa už v neskorších fázach z jedálnička vyraďujú špeciálne proteínové pokrmy a zaraďujú sa bežnejšie jedlá už aj so zemiakmi či celozrnnou ryžou.
Zrejme sa ukázalo, že keby človek dlhodobo dodržiaval čisto proteínovú diétu, malo by to zničujúce účinky. Prechod na normálnu stravu v neskorších štádiách je už menej rizikový, ale je potrebné myslieť aj na to, že človek vždy najprv prechádza prvou fázou s vysokým príjmom bielkovín. A navyše, táto diéta ani v tých neskorších fázach negarantuje dostatočný prísun sacharidov.
Spomínali ste, že dodržiavanie proteínových diét zaťažuje aj pečeň. Nehrozí preto cirhóza alebo stukovatenie pečene? Pri keto aj paleo diéte sa napríklad prijíma veľa tukov.
Môže sa stať, no pečeň sa vie skvelo regenerovať. Navyše sa správa ako orgán, ktorý kilokalórie premieňa na tuky. Keby človek dodržiaval keto diétu a prijímal by veľa kalórií, pečeň to zmetabolizuje, vytvorí tuky a tie posiela do tukových zásob. Človek môže preto neskôr začať predsa len priberať. Organizmus si tak kompenzuje jednostrannú stravu. Na začiatku síce schudne, ale neskôr, ak nedodržiava kalorické odporúčania, začne znova priberať.
Hovorili ste, že ideálna strava by bola taká, akou sa živili niekdajší zberači. Ale paleo diéta sa tak tvári. Prečo je potom riziková?
Pretože dnes sa veľmi zameriava na olejnaté veci, proteíny, pričom má veľmi nízky obsah sacharidov. Paleo diéta má však niekoľko verzií. Ak si človek vyberie tukovú alebo proteínovú verziu, následkom bude ketogénny metabolizmus, ktorý je rizikový. V prípade, že si zvolí verziu s dostatkom rastlinnej stravy, z takejto paleo diéty sa potom môže stať celkom slušná vyvážená diéta.
A čo hovoríte na súčasné obľúbené detoxy, keď ľudia pijú pár dní iba vodu zmiešanú s dodanými práškami a neskôr aj 2 týždne poriadne nejedávajú. Garantuje sa síce, že všetky prášky obsahujú dostatočné množstvo živín, nie je to napriek tomu nebezpečné?
Samotné detoxikačné kúry nie sú zlé a môžu byť zdraviu prospešné pre ich výrazný očisťujúci efekt. Prospieva to hlavne črevnému systému. Človek ich však musí robiť pravidelne a ideálne krátkodobo. Ak si ich do životosprávy zaradí z času na čas, organizmus na to môže zareagovať šetriacim režimom. Spomalí sa mu metabolizmus a začne si vytvárať zásoby v domnienke, že mu hrozí hlad. Podobný nežiaduci efekt ale nehrozí práve pri pravidelnosti. Čiže, ak si človek nastaví režim, že bude očistu dodržiavať raz za týždeň alebo mesiac. Vtedy telo vie, že znova dostane prídel stravy a nevytvára si tukové zásoby. Nie som ale veľký zástanca dlhodobých očistných kúr, takých, ktoré trvajú aj viac ako 2 týždne. V tom prípade práve hrozí jojo efekt, spomalenie metabolizmu a deficit živín, hlavne vitamínov, ktoré sa neukladajú do zásoby.
Ako teda jesť, aby z toho telo najviac profitovalo?
Základné pravidlo stravovania znie trvalá udržateľnosť, príjem všetkých živín a vyhýbanie sa akýmkoľvek módnym diétam, ktoré sľubujú zmenu metabolizmu aj odbúravanie tuku. Je pravda, že človek pri nich schudne, no ak sa vráti k normálnemu jedálničku, môže opäť pribrať. Je preto lepšie nastaviť si taký spôsob stravovania, ktorý by sa stal súčasťou jeho života. Znamená to jesť viac ovocia a zeleniny, celozrnné produkty a menej mäsa. Dnes ho jeme až priveľa a pravda je taká, že ľudský organizmus ho až tak často nepotrebuje. Určite nie denne alebo dokonca niekoľkokrát denne, ako je v súčasnosti bežné. Mnohí síce oponujú, že oni by aj radi jedli viac ovocia a zeleniny, no tie sú nabité pesticídmi. Lenže čím sa dnes živia zvieratá? Tiež rastlinnou stravou, ktorá sa hnojí a aj pri nich sa používajú rôzne pesticídy. A čo je horšie, spotreba antibiotík je v živočíšnej výrobe, napríklad v USA, až 10- krát vyššia ako u ľudí. Ak sa po obmedzení mäsových pokrmov niekto obáva zníženého príjmu bielkovín, môže ich nahradiť aj strukovinami. Aj tých sa na Slovensku konzumuje príliš málo, pritom sú veľmi cennými potravinami. Ak sa už človek nevie vzdať mäsa, odporúčam nejesť ho denne. Čo sa týka výberu, vhodnejšie sú biele mäsá, kuracina alebo morčacie. Červené mäso treba konzumovať naozaj zriedkavo. Už 500 gramov tohto typu mäsa skonzumovaného za týždeň výrazne zvyšuje riziko kardiovaskulárnych a onkologických ochorení.
Nebolo by lepšie vôbec nejesť jesť mäso?
To nevravím, je to vec slobody výberu, ale určite nie je prospešné konzumovať ho tak často ako dnes. Ani v minulosti to tak nebolo. Zoberte si, že keď boli zberači a šli po lúke našli tam nejaké larvy, vajíčka, menšie zvieratá, častejšie však nachádzali rastlinnú stravu. Mäso aj vajíčka boli len prilepšenie a nie hlavný zdroj obživy ako je tomu dnes. Dôkazom toho, že mäso človek až tak nepotrebuje je tiež to, že cholesterol síce telo vytvára, ale nevie ho stráviť a opäť použiť v energetickom metabolizme. Vylučuje ho potom cez pečeň. Znamená to, že hlavným zdrojom našej obživy sa v súčasnosti stalo niečo, čo človek ani nevie poriadne stráviť a spracovať. Problém je aj to, že ani potraviny už dnes nie sú také ako v minulosti. Len taký chlieb už dávno neobsahuje iba vodu, múku, kvasnice a soľ. Je v ňom pridaných množstvo ďalších látok, ktoré sa starajú o to, aby vydržal čo najdlhšie. Všetky tieto látky však musí pečeň spracovať, a to je len chlieb. To, že potraviny dnes už nie sú také jednoduché ako v minulosti, prináša ďalší dôsledok. Znižuje to schopnosť organizmu správne si vyberať. Mnohé deti napríklad vedia vycítiť, že mlieko im nerobí dobre, preto ho nechcú piť v čistej podobe. Ako sa to prekryje? Pridá sa doňho vanilka či kakao a dieťa zrazu nevie rozpoznať, že mu nechutí a ani nerobí dobre. To isté sa, žiaľ, deje aj s inými, dokonca by som povedal, že skoro so všetkým spracovanými potravinami. A niečo na odľahčenie. Všimli ste si, že existujú výrobky, ktoré sa ani týždeň po otvorení mimo chladničky nepokazia? Ja hovorím, že sú tak zlé, že ich ani mikroorganizmy nechcú.
Ivana Sevinská