Karanténne opatrenia počas pandémie zasiahli aj duševný stav Slovákov. Izoláciu horšie prežívali mladí. Ukázal to kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý sledoval postoje obyvateľov na Slovensku počas celého trvania pandémie. Navyše, takmer polovica opýtaných zažívala depresívne pocity. Aj preto je podľa odborníkov potrebné duševnému zdraviu na Slovensku venovať ešte väčšiu pozornosť.
Na Slovensku trpí duševnými ochoreniami minimálne každý deviaty človek. Z nich každý štvrtý trpí depresívnymi poruchami. Tretia vlna výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ zisťovala dopady koronavírusu na duševné zdravie Slovákov. Prieskum iniciovali prieskumná spoločnosť MN FORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Sociálnu izoláciu zvládali horšie mladí ľudia
Ako vnímajú respondenti svoj duševný stav a ako často zažívali počas obdobia pandémie pocity osamelosti, nervozity, úzkosti, hnevu či depresívne pocity? Aj to boli otázky prieskumu zrealizovaného medzi reprezentatívnou vzorkou 1 000 Slovákov na konci mája.
„Výskumy z iných krajín poukazujú na to, že čím sú ľudia mladší, tým horšie zvládajú pandémiu. Podobný jav sme zaznamenali aj na Slovensku,“ hodnotí výsledky prieskumu Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
„Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Ukazuje sa to celosvetovo a platí to aj na Slovensku. Čím boli respondenti mladší, tým častejšie zažívali depresie a úzkosti. Naopak, starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ dodáva.
Pri hodnotení duševného stavu po troch mesiacoch pandémie uviedla viac než štvrtina respondentov zhoršenie duševného stavu. Sociálna izolácia a obmedzenie sociálnych kontaktov mali negatívny vplyv najmä na mladých dospelých do 30 rokov, ktorí uvádzali neustále alebo často zažívanú nervozitu (44,4%), úzkosť (25%), hnev (39,4%), depresívne pocity (27,2%) a osamelosť (28,3%).
„Napriek tomu, že striktné opatrenia už prestali platiť, stále sú tu jedinci, ktorí sa cítia ohrození, a zažívajú aj vyšší stres a depresívne pocity,“ hovorí Kamila Urban a dopĺňa:
„Sledovali sme viacero ukazovateľov, ktoré by na to mohli mať vplyv. Napríklad, ak sa im zmenila pracovná pozícia, alebo pociťovali ohrozenie svojej pracovnej pozície, či zhoršenie rodinnej situácie, duševný stav respondentov sa zhoršil, čo znamená, že častejšie prežívali úzkosti, hnev aj osamelosť.“
Dopady sociálnej izolácie na mladých ľudí zaznamenal aj psychológ Marek Madro, zakladateľ projektu Internetovej poradne pre mladých – IPčko.sk. „Od začiatku pandémie sme pocítili až päťnásobný dopyt po službách prvej psychologickej pomoci. Denne nás kontaktuje približne 280 ľudí. Preto sme na situáciu okamžite zareagovali a zdvojnásobili sme počet našich psychológov. Rovnako sme rozšírili psychologickú pomoc na 24-hodinovú linku pre všetkých, ktorých pandémia zasiahla. Zaznamenali sme 330-percentný nárast kontaktov,” opisuje rozšírenie služieb združenia vplyvom koronavírusu.
Depresívne pocity zažívala takmer polovica respondentov
Takmer polovica respondentov (48,2%) v prieskume uviedla, že počas pandémie často alebo občas zažívala depresívne pocity. Zároveň Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že počet ľudí s depresiou sa v dôsledku pandémie môže zvýšiť. Prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD. upozorňuje, že depresívne pocity je dôležité sledovať.
„Táto doba priniesla veľa nového. Starší ľudia vo svojom živote mali predsa len viac skúseností s nejakými udalosťami, ktoré mohli byť ohrozujúce. Mladí ľudia, naopak, nemali žiaden vzor. A najmladší nemali žiaden vzor ani vo svojich rodičoch, ktorí tiež nemali podobné skúsenosti z minulosti a zažívali depresívne pocity. Na prvom mieste sem môžeme zaradiť úzkosť a skleslosť. Aj osamotenosť môžeme prirátať k depresívnym pocitom. Ak depresívne pocity pretrvávajú, môže ísť o vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a adekvátnu liečbu. Je dôležité, aby sa ochorenie zachytilo čím skôr,“ vysvetľuje odborníčka. Neliečená depresia významne znižuje kvalitu života chorého, neumožní mu normálne fungovať a v tých najťažších prípadoch ho môže priamo ohroziť na živote.
„Mnohí ľudia však ochorenie podceňujú a odbornú pomoc nevyhľadajú. Často im chýba podpora rodiny a okolia, ktoré by ich povzbudilo, iní sa boja vyhľadať pomoc pre obavy, čo si o nich druhí pomyslia,” opisuje predsudky a problémy spojené so stigmatizáciou duševných ochorení doktorka Ľubomíra Izáková.
Potvrdzujú to aj výsledky prieskumu, ktoré hovoria, že významnú úlohu počas pandémie zohrávali vzťahy v domácnosti či situácia v práci. Respondentom, ktorí uviedli, že sa vzťahy v ich domácnosti počas pandémie zhoršili, sa zhoršil aj ich duševný stav. Zároveň Slováci, ktorým sa zmenila pracovná situácia, alebo je ich pracovná pozícia v súvislosti s pandémiou ohrozená, vnímali celkové zhoršenie svojho duševného stavu častejšie. „Následky tejto krízy na duševné zdravie budeme cítiť dlhodobo. O to dôležitejšie je zaoberať sa duševným zdravím na Slovensku hlbšie a komplexnejšie,“ zamýšľa sa prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti doktorka Izáková.
Počas pandémie boli pomáhajúce profesie najzraniteľnejšie
Počas koronakrízy sa psychiatri aj psychológovia snažili definovať pravidlá, ako fungovať v zdravotníctve počas protipandemických opatrení. Od tzv. pomáhajúcich profesií, ako sú lekári a sestry sa očakáva, že ak pacienti potrebujú pomoc, budú vždy k dispozícii. Ale aj zdravotníci sú len ľudia, a majú len istú kapacitu ako a dokedy môžu vysokú fyzickú aj psychickú záťaž zvládať. Bez ohľadu na krízu, ktorú sme zažívali, patrí komunita lekárov na celom svete medzi profesie, ktoré sú najviac ohrozené depresívnym prežívaním, úzkosťou a aj vysokou mierou suicidality.
„Myslím si, že je dôležité, aké zdroje informácií si človek v kríze vyberal. Bolo ich totiž veľmi veľa. Dobré je nenechať sa prevalcovať len negatívnymi správami. V nemocniciach sme často zažívali aj obavy z infekcie, či ju neprinesieme domov. Pacienti zasa zažívali aj fyzický dištanc a u nás na psychiatrickej klinike sme napríklad povolili používanie mobilných telefónov, čo je pozitívne.
Mnohí sa spomalili a mnohí sa zrýchlili. Pre tých vyťaženejších bolo možno ťažké počúvať, ako iní vymaľovali byt či sa postarali o svoju záhradu. Núdzový stav v nemocniciach bol naozaj vyčerpávajúci, zažívali sme právnu neistotu pri výkone povolania, a najmä na začiatku nás sprevádzala obava z nedostatku ochranných pomôcok. Novou skúsenosťou pre nás bola telemedicína. Vo svete sa s úspechom využíva telepsychiatria, telepsychológia či dokonca telepsychoterapia, no my sme si to doteraz nevedeli predstaviť. Učili sme sa za pochodu. Nebolo to jednoduché, ale za psychiatrov a psychológov môžem povedať, že sme sa tejto úlohy zhostili skvele. Aj do budúcnosti si budeme musieť zadefinovať pravidlá. Niektoré budú možno výhodnejšie, iné menej – napríklad, či budeme musieť nosiť rúška ešte niekoľko rokov,“ hovorí doktorka Izáková.
Kedy navštíviť odborníka
„Depresia sa môže rozvinúť každému, nezávisle od veku či pohlavia. Môže vzniknúť na podklade narušeného biologického fungovania mozgu, kedy nevieme nájsť príčinu. Za veľkou časťou depresívnych porúch možno nájsť tzv. psychoreaktívny mechanizmus, a to je prežívanie buď osobnej záťaže alebo záťaže zo sociálneho prostredia. Faktorov, ktoré na nás dlhodobo pôsobili bolo veľa,“ hovorí doktorka Ľubomíra Izáková. „Rovnako veľa, ba možno ešte viac, je aj depresívnych porúch, čo sa odvíja od širokého spektra príznakov. O depresii hovoríme pri pocite skleslosti, ktorý trvá minimálne dva týždne a sprevádza ho neschopnosť tešiť sa z bežných vecí. Porucha nálady má nepriaznivý vplyv na psychiku aj telesné fungovanie,“ dodáva odborníčka.
Tento stav sprevádzajú aj pocity úzkosti, viny, podráždenosti, kedy reagujeme vzhľadom na stresovú situáciu precitlivenejšie. Mení sa chuť do jedla, sexuálne fungovanie, pridružia sa poruchy spánku, vnútorný nepokoj, poruchy pozornosti, pamäti. Pri depresii sú časté pocity bolesti, kedy sa znižuje prah bolesti, sprevádzať ju však môžu aj obavy plánovať, rozhodnúť sa. Toto všetko je zaťažujúce, človek sa cíti neschopný, rozmýšľa, či má život zmysel, či sa ešte zmysel života vráti. Vážnejším stavom sú samovražedné sklony. „Čas navštíviť odborníka nastane vtedy, ak podobné pocity pretrvávajú viac ako dva týždne, hoci to nemusí byť kontinuálne. Vtedy je čas navštíviť odborníka, buď psychológa alebo psychiatra,“ vysvetľuje doktorka Ľubomíra Izáková.
„Niekedy je dobré poradiť sa, či stačí iba vypnúť, venovať sa svojej vlastnej psychohygiene, nájsť iný spôsob fungovania, inokedy je potrebná profesionálna pomoc. K psychiatrovi môžu ísť pacienti priamo, bez toho, aby potrebovali nejaké odporúčanie od iného lekára a od 1. 1. 2021 budú môcť klienti prísť bez odporúčania aj za psychológom,“ hovorí klinická psychologička PhDr. Katarína Jandová, PhD., hlavná odborníčka MZ pre oblasť psychológie.
Kľúčom je psychohygiena
Faktorov, ktoré na nás počas vrcholiaceho obdobia pandémie COVIDu negatívne pôsobili, bolo naozaj veľa. Riešením, ktoré nám môže v mnohom pomôcť – a nielen v čase pandémie, je psychohygiena. „Od malička by sme sa mali učiť venovať sa činnostiam, ktoré nám vracajú duševnú rovnováhu, ktoré nám pomôžu zachovať si duševnú pohodu. Ak máme trvalé návyky dopriať si relax, čo by sa malo týkať celej našej existencie – stravy, vzťahov, aktivít či spánku, je to o to jednoduchšie. Ponoriť sa do činností, ktoré nám prinášajú radosť aj v čase záťažových situácií pomáha lepšie krízu zvládať,“ zamýšľa sa doktorka Izáková.
„Na každého platí niečo iné. V čase pandémie však mnohí prišli na to, že nie je dobré nechať sa zahlcovať správami po celý deň, keď sa informácie z minúty na minútu menili a v istom zmysle vznikal informačný chaos – je lepšie vyhradiť si na správy len istý čas. Mnohí z nás sa tiež museli vzdať svojej komfortnej zóny a zistili, že v neistej situácii nie je dobré plánovať dlhodobo. Situácia sa rýchlo menila, oveľa efektívnejšie bolo plánovať len zo dňa na deň,“ dopĺňa psychologička Katarína Jandová.
Spracovala Jana Matisová
Koncom apríla spustilo IPčko špecializovanú krízovú linku pomoci nielen cez chat a e-mail, ale museli pridať aj telefonickú linku a videoporadenstvo, čo je veľmi podobné telepsychoterapii. „Začali nás kontaktovať nielen mladí ľudia, ale aj ľudia v produktívnom veku a seniori, a tak sme hľadali nové možnosti komunikácie, ktoré by napríklad seniorom boli dostupnejšie. IPčko funguje od roku 2012 a naši psychológovia sa dištančnými formami psychologickej pomoci – ktoré sú mladým ľuďom najbližšie, zameriavajú práve na nich. Adolescencia je najdôležitejšie
a najnáročnejšie obdobie v živote, keď človek čelí viacerým výzvam, ale chýba mu dostatok skúseností, aby ich dokázal zvládať. So svojimi problémami sa mladí dospelí zverujú skôr rovesníkom ako rodičom, ale ani rovesníci nemajú dostatok skúseností a zručností, ako ťažkým životným situáciám čeliť. Aj preto je podľa WHO druhou najčastejšou príčinou smrti mladých samovražda, pretože často svoje problémy nedokážu riešiť,“ hovorí psychológ Marek Madro. Na www.krizovalinkapomoci.sk alebo na bezplatnej telefonickej linke 0800 500 333 môžu kontaktovať ľudia pri akomkoľvek probléme, napríklad, ak sa cítia osamelí, a nevedia si so situáciou poradiť. IPčko poskytne klasickú krízovú intervenciu, ale rovnako ako počas pandémie, tak aj inokedy dokáže poskytnúť kontinuálne dlhodobejšie sprevádzanie a podporu pri hľadaní ďalšej formy pomoci napríklad u psychológa či psychiatra.
- Najkrajšia olympiáda s rodinnou atmosférou
- Handlovské Senior centrum počas leta pomôže s krátkodobou starostlivosťou o seniorov
- Vláda schválila nadstavbu Detskej fakultnej nemocnice Košice
- Na detskej psychiatrii v Prešove skončili po požití HHC aj deti
- V Nemocnici AGEL Košice-Šaca vykonali už viac než 4100 operácií štítnej žľazy