Artritída sa netýka len starších ľudí, asi 100 miliónov Európanov s bolesťami kĺbov nemá stále správnu diagnózu -

Za bolestivými kĺbmi môže byť artritída, ktorá sa prejavuje najmä ich rannou stuhnutosťou a opuchmi. Svetový deň artritídy, ktorý si pripomíname už dvadsaťosem rokov, má za cieľ zvýšiť povedomie o tomto ochorení. Európska liga proti reumatizmu (EULAR) pri tejto príležitosti upozorňuje na to, že len v rámci Európy nie je diagnostikovaných približne 100 miliónov pacientov. Hoci sa snažia vyrovnať so symptómami, ktoré tento stav so sebou prináša, často sú bagatelizované alebo nesprávne diagnostikované.

Ľudia s artritídou prichádzajú o poznanú kvalitu života, keďže ochorenie ich obmedzuje vo vykonávaní každodenných činností, znižuje u nich rozsah pohybu a prináša obmedzenia v športových aktivitách. Primárnym signálom je bolesť kĺbov a opuch v postihnutom mieste, ťažkosti pri rannom vstávaní či chôdzi do schodov. Naviac, stanoviť správnu diagnózu nemusí byť jednoduché. Ide o komplexný proces, ktorý sa skladá z rozhovoru s pacientom o jeho ťažkostiach, klinického vyšetrenia kĺbov v ambulancii, laboratórneho vyšetrenia vrátane imunologických odberov a zobrazovacích vyšetrení.

„Ochorenie sa stanovuje na základe typických klinických prejavov ako sú opuch a bolestivosť kĺbov, prítomnosti niektorých autoprotilátok, obvykle aj so zvýšením zápalových parametrov. Zo subjektívnych ťažkostí pacienti popisujú rannú stuhnutosť kĺbov rúk, chronickú únavu, prípadne aj mierne zvýšenú teplotu. Na vzniku tejto choroby sa podieľa viacero faktorov. Istú rolu tu zohráva dedičnosť, respektíve určitá genetická predispozícia človeka, a v prítomnosti ďalších rizikových faktorov ako sú infekcia, chronický stres, fajčenie a podobne sa spustí zápalový proces,“ hovorí reumatologička MUDr. Katarína Sisol z AGEL Clinic Bratislava.

Výskyt tohto ochorenia v populácii sa uvádza okolo 1 % a častejší je u žien v strednom veku. Nevynecháva ale žiadnu vekovú kategóriu, dokonca sa môže v prípade juvenilnej artritídy rozvinúť aj v detskom veku. Existujú rôzne typy artritídy aj rôzne reumatické ochorenia, u ktorých klinickým prejavom môže byť aj artritída a nie sú u nich pozitívne reumatoidné faktory. „Práve pacienti, ktorí nemajú prítomné reumatoidné faktory a ani zvýšené zápalové parametre sa dostávajú na vyšetrenie pomerne neskoro. V počiatočných štádiách ochorenia bývajú ešte normálne nálezy pri röntgenovom vyšetrení, takže ani to obvykle nepomôže k stanoveniu včasnej diagnózy a skorému odoslaniu pacienta. Až pri dlhšie trvajúcej chorobe alebo, ak nie je dostatočne liečená, môže dochádzať k deštrukcii kĺbov, ktoré sú následne viditeľné aj pri zobrazovacích vyšetreniach.

Keďže ide o autoimunitné ochorenie, reumatoidná artritída sa lieči imunosupresívnymi liekmi. Za zlatý štandard je považovaný napríklad metotrexát. V čase vysokej aktivity choroby pomáhajú tiež kortikoidy, či už vo forme injekčného podania priamo do postihnutých kĺbov alebo v tabletovej podobe a tiež protizápalové analgetiká. Pri nedostatočnom efekte je na mieste aj biologická liečba, ktorá však podlieha schváleniu zdravotnej poisťovne.

Pri bolestiach a opuchoch kĺbov pacienti často nevedia, či sa obrátiť na ortopedickú alebo reumatologickú ambulanciu. „Keďže ide o zápalový proces, základom je liečba u reumatológa, ktorý má paletu konzervatívnych možností od fyzioterapie až po medikamentóznu liečbu. Rozhoduje individuálne podľa špecifického prípadu pacienta,“ vysvetľuje ortopéd MUDr. Pavel Žigo z AGEL Clinic Bratislava. „Samozrejme, spolupráca oboch špecialistov je nevyhnutná a je veľkým prínosom pre pacienta. Reumatológ riadi konzervatívnu liečbu, ktorá keď dosiahne svoje hranice, prichádza na rad ortopedická operácia. S výmenou poškodeného kĺbu sa u pacienta výrazne zvýši kvalita života.“

Zdroj: AGEL, TS