Dve ťažké operácie s dobrým koncom -

Príbehy pána Františka a Irenky nie sú rovnaké. Spoločná je jediná vec: kríza nastala náhle a obidvoch liečili v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici. Diagnóza bola spoločná: Život ohrozujúci poinfarktový defekt medzikomorovej priehradky.

František žil zdravým životom. Začínal ako štrnásťročný s kulturistikou. Potom sa špecializoval na silový trojboj. Spočiatku robil šoféra na kamióne a neskôr vozil pasažierov v autobuse. Zmena mu trochu išla na nervy. Otravovalo ho, keď musel stále smerovať po tej istej trase, kým s kamiónom si mohol vybrať smer cesty. V autobuse sa cítil ako pes na reťazi. Za robotou cestoval tam, kde ho poslali. Kým iní chlapi zašli po robote do krčmy, on si to namieril do posilňovne. Postupne súťažil za Sládečkovce, Galantu, Děčín a naposledy za Komárno. Silový trojboj robil bez problémov do šesťdesiatich siedmich rokov. Uvoľnenie nachádzal aj v práci na záhradke pri rodinnom dome.
V silovom trojboji, ktorý spočíva v drepe s činkou na pleci, mŕtvom ťahu a tlaku na lavičke, dosiahol pozoruhodné výsledky. Jedenásť rokov bol majstrom Českej a Slovenskej republiky. Naposledy obsadil vo svojej vekovej kategórii na majstrovstvách sveta v Miškovci druhé miesto. Športom sa pri striedmom živote udržiaval v dobrej kondícii až do 67 rokov. Ešte v minulom roku sa vybral na preteky, kde vyhral vo vekovej a váhovej kategórii. Na MS v Miškovci bol druhý.

Nečakaný zvrat
Vlani na Veľkú noc ho zaskočili prudké bolesti žalúdka. Nevedel, čo sa deje. Nikdy predtým nebol chorý. Zašiel za obvodnou lekárkou. Najprv čosi hovorila o problémoch s covidom, ale potom, keď mu urobila EKG, náhle zavolala sanitku, ktorá ho viezla s húkačkou do nitrianskej nemocnice, kde musel čakať na pohotovosti nejaký čas v jednej miestnosti s ďalšími dvomi pacientmi.
Odtiaľ ho presunuli do nitrianskeho kardiocentra. Z Nitry ho po potrebných vyšetreniach poslali sanitkou do Slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici s tým, že ho budú operovať. František prežil za dva dni poriadny šok. Dozvedel sa, že prekonal infarkt a že má dieru medzi srdcovými komorami. Keď sa ho lekárka opýtala, ako sa cíti, odvetil: „Nefajčím, nepijem, cholesterol nijaký a zjedol som viac zeleniny ako koza.“ Prosto nerozumel, prečo by práve on mal mať nejaké problémy so srdcom. To ho nebolelo ani teraz. Od začiatku cítil len silné bolesti brucha okolo pupku a mal problémy s dychom.

Pri vstupnom vyšetrení v Banskej Bystrici mu zistili covid
To ho celkom dorazilo. Bol trikrát očkovaný počas masívnej proticovidovej kampane a teraz toto. Až neskôr zistil, že ho mohli nakaziť dvaja spolusediaci na nitrianskej pohotovosti. Operačný zákrok sa musel odložiť. Zavreli ho na izolačku. Po desiatich dňoch mu konečne vyšli testy na covid negatívne. Pri prvom pokuse sa snažili defekt uzavrieť špeciálnym, cez slabinu zavádzaným zariadením. Problém sa však takýmto spôsobom nepodarilo vyriešiť. Potom mu primár Pekar oznámil, že nie je iný spôsob riešenia situácie ako otvorená operácia srdca a vysvetlil mu podrobne operačný postup. Bez váhania súhlasil. Zápas s ustavičnou dýchavičnosťou ho ako dlhoročného športovca doslova otravoval.

Z operácie si nepamätá nič. Vie len, že sa umýval nejakým jódovým mydlom a oholili mu hrudník. Keď sa prebral na „jiske“, uvidel lekára, ktorý sa ho spytoval, či ho niečo bolí, povedal: „Na srdci nič, akurát cítim vonkajšiu ranu.“

Po odpojení od prístrojov na dýchanie a srdcového obehu prišla aj rehabilitačná sestra, začala s ním cvičiť a neskôr ho postavila na nohy. Keď ho prepúšťali, povedali mu, že má chodiť. Najprv prešiel päťdesiat metrov a postupne pridával. Tak pokračoval, kým nezvládol tri kilometre tam a nazad. Po mesiaci mal kontrolu. O tri mesiace si našiel kardiológa MUDr. Baloga v Šali, ktorý mu predpisuje lieky. Už to nie je to, čo bolo pred ochorením, ale jeho stav sa postupne zlepšuje. Teraz už bez väčších problémov obrobí rotavátorom záhradu pri dome.

Príbeh pani Irenky
Irenka nebývala chorá. Nefajčila, nepila. Celý život bola predavačkou. Všetko robila pre svoje zdravie. Absolvovala trojnásobné očkovanie proti covidu. Po odchode na dôchodok viedla miestny Klub dôchodcov v Zemianskej Olči, kde sa rada pri rôznych príležitostiach stretávala s rovesníkmi. S touto funkciou skončila pred piatimi rokmi, pre problémy s nohou, ktoré vyriešili operáciou v bratislavskej Nemocnici svätej Alžbety. Nedávno sa zišli dve desiatky dôchodcov pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa žien. Spievali a podaktorí aj tancovali. Keď bola zábava v plnom prúde, pocítila Irenka silný tlak pod hrudnou kosťou.
S priateľkou vyšli von na chodbu, kde stratila vedomie. Šťastím v nešťastí bolo, že na zábave bola prítomná anestéziologická sestra, ktorá ju začala oživovať. V priebehu dvoch minút sa prebrala. Keď po desiatich minútach dorazila sanitka, už bola pri vedomí, vedela, čo sa okolo nej deje a hovorila o bolestiach na hrudníku. Posádka RLP natočila EKG. Lekár skonštatoval akútny infarkt myokardu a zavolal do Nitry. Dohodli sa na rýchlom transporte pacientky do Kardiocentra na koronarografické vyšetrenie. Cesta sa jej zdala nekonečná. Stále pociťovala bolesti pri srdci, ale napodiv nemala nijaké problémy s dýchaním.

Vyšetrenie v kardiocentre v Nitre
„Pani Fehérová pri príchode k nám udávala, že ešte cíti mierne tlaky na hrudníku, inak bola kardiopulmonálne kompenzovaná, krvný tlak mala hranične nižší a pulz rýchlejší,“ povedal lekár MUDr. Kálmán Kertész. „Hneď sme ju prijali na katetrizačnú sálu, kde ju vyšetril službukonajúci lekár. Pri koronarografickom vyšetrení verifikoval postihnutie všetkých troch hlavných srdcových tepien. Vzhľadom na EKG zmeny (obraz akútneho infarktu myokardu spodnej steny) a koronarografický nález – kritické zúženie pravej koronárnej tepny (ACD), považovali sme za príčinu léziu na pravej koronárnej tepne. Pokračovali sme preto primárnou angioplastikou (ošetrenie koronárnej tepny). Ošetrili sme ju implantáciou dvoch stentov s dobrým výsledným efektom. Pacientka zákrok zvládla bez komplikácií. Pokračovali sme v liečbe akútneho infarktu a monitorovaní vitálnych funkcií na koronárnej jednotke. Vykonali sme ultrasonografické vyšetrenie srdca (echokardiografia), kde sme zistili, že srdce vydáva výkon na hranici normálnej a ľahko zníženej, len na spodnej stene ľavej komory, kde prebehol infarkt, srdcová svalovina pracovala slabšie (porucha hybnosti) a prítomná bola vydutina na báze spodnej steny, ako možný znak už staršieho, možno inaparentne prekonaného infarktu srdca. Ďalej sme diagnostikovali závažnú poinfarktovú poruchu kontinuity medzikomorovej prepážky srdca (interventrikulárne septum). Uvedený defekt býva akútnou, mechanickou komplikáciou infarktu srdca, môže viesť k ťažkému srdcovému zlyhávaniu až smrti a preto sme kontaktovali Stredoslovenský ústav srdcovocievnych chorôb v Banskej Bystrici ohľadne ďalšej liečby (uzáver defektu medzikomorovej priehradky chirurgicky). Po preštudovaní obrazovej dokumentácie a telefonickej konzultácii, banskobystrický kardiochirurg indikoval preklad pacientky na ich pracovisko, kde ju sanitka RLP previezla na druhý deň v hemodynamickom stabilnom stave.“

Po dvoch týždňoch opäť doma
Srdcovú príhodu v rodine nemal nik. Z pobytu v Banskej Bystrici si pamätá len toľko, že jej robili veľa vyšetrení. Povedali jej, že ak to pôjde, s operačným zákrokom by chceli trochu počkať, kým sa jej tkanivo v srdci trochu nezahojí. Pätnásteho marca ju operovali. Po operácii necítila nijaké bolesti. Po preklade z jednotky pooperačnej starostlivosti pokračovala v liečbe na kardiochirurgickom oddelení. Primár Pekar zatelefonoval v stredu Irenkinmu synovi, že ešte urobia nejaké kontroly a v piatok môže ísť domov. Pani Irenka sa ocitla opäť v kruhu svojej rodiny. S vďačnosťou spomína na príjemnú životodarnú atmosféru v banskobystrickom ústave srdcových a cievnych chorôb. Rada spomína na primára Pekara, doktora Nečasa, doktorku Holecovú a ďalších lekárov a sestričky, ktorí sa o ňu starali. Hovorí, že sa bude za nich modliť.

Peter Valo
Spisovateľ, publicista

Lekárske noviny máj/2023