Až rozvinutie ochorenia do pokročilej fázy upozorní na vážny problém -

Svetový deň obličiek si pripomíname každoročne v polovici marca s cieľom zvýšiť povedomie o význame zdravých obličiek. Bol vyhlásený v roku 2006 Medzinárodnou nefrologickou spoločnosťou a Medzinárodnou federáciou nadácií pre ochorenia obličiek – tými trpí celosvetovo až 37 miliónov ľudí.

Nápomocné poznanie
Ak má náhodou niekto už nejaké ťažkosti s obličkami, prípadne má problém s obličkami nejaký člen jeho rodiny, mohlo by mu veľmi pomôcť, viac sa dozvedieť o tom, ako fungujú obličky, ako môžu vzniknúť ťažkosti, ako sa dá predchádzať poškodeniu obličiek, aké možnosti liečby obličiek existujú a podobne. Rozšíriť si poznanie o tom, ako fungujú obličky, o riešeniach pri ťažkostiach s obličkami, o možnostiach liečby obličiek, to všetko môže byť skutočne veľmi nápomocné. V neposlednom rade to môže uľahčiť pacientom, aj ich najbližším, zvyknúť si na novú situáciu a naplánovať si ďalšiu etapu života čo najlepšie. Pretože liečba, dodržiavanie diéty a neskôr transplantácia alebo dialýza, môže celkovo zmeniť doterajší spôsob a štýl života – a môže byť dobré sa na to pripraviť.

V tento deň sa konajú mnohé edukačné kampane, zdôrazňujúce dôležitosť kontroly cukrovky a krvného tlaku, ktoré sú významnými rizikovými faktormi ochorenia obličiek.

Dôležité sú preventívne vyšetrenia u ľudí s rizikovou rodinnou anamnézou, s nadváhou, fajčiarov či všeobecne ľudí nad päťdesiat rokov veku. Obličky o sebe dajú vedieť bolestivými prejavmi len v prípade akútneho zápalu, prítomnosti kameňa alebo nádoru, práve preto je preventívne vyšetrenie na prvom mieste; čím skôr je choroba obličiek diagnostikovaná, tým je liečba účinnejšia a zároveň sa znižuje riziko výskytu pridružených ochorení. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií trpí u nás viac ako 160 tisíc ľudí nejakou formou ochorenia obličiek. Dlhodobo neriešené problémy môžu viesť až k zlyhaniu obličiek.

Funkcie obličiek
Oblička je párový orgán fazuľovitého tvaru, uložený po stranách lumbálnej chrbtice na zadnej strane brušnej dutiny, má hmotnosť asi 150 gramov, je približne 12 cm dlhá, 6 cm široká a 3 cm hrubá. Pravá oblička býva o niečo menšia a nižšie uložená.

Obličky pôsobia ako filter pretekajúcej krvi, každú minútu nimi pretečie približne 120 ml krvi, čo je cez 170 litrov za deň. Odstraňujú splodiny metabolizmu, regulujú množstvo vody a soli v organizme, zúčastňujú sa na regulácii krvného tlaku, krvotvorby a acidobázickej rovnováhy. Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou obličiek je nefrón, jedna oblička sa skladá z približne milióna filtračných jednotiek, obsahujúcich dve hlavné časti – glomerulus zodpovedný za filtrovanie krvi a tubulus na vylučovanie odpadu a vrátenie minerálov a živín späť do krvi. Okrem filtrovania krvi sú obličky zodpovedné za tvorbu moču, ktorý z nich prúdi priamo do močového mechúra, kde sa zhromažďuje. Obličky sa okrem toho starajú o udržovanie rovnováhy tekutín v organizme, vyváženú hladinu elekrolytov v krvi (sodíka, vápnika, draslíka, fosforu), odstraňovanie kyseliny, ktorú produkujú bunky, tvorbu hormónov, ktoré pomáhajú produkovať červené krvinky, regeneráciu kostí.

Prevencia
Ochorenie obličiek môže postihnúť takmer každého bez ohľadu na vek alebo pohlavie, vyššie riziko ale hrozí ľuďom liečiacim sa na vysoký krvný tlak alebo na diabetes. Preto je vhodné dodržiavať dostatočný pitný režim, znížiť denný príjem soli, znížiť nadmerné užívanie niektorých liekov proti bolesti, či udržiavať si správnu hmotnosť zdravou fyzickou aktivitou.

Najčastejšie ochorenia
Bez včasnej diagnostiky a liečby môžu problémy prerásť do chronických ťažkostí. Obličkové kamene (tvrdé usadeniny minerálov a soli) vznikajú najčastejšie kvôli nevhodnej strave, obezite a ako vedľajší efekt niektorých liekov. Akútny zápal obličiek môže byť často spôsobený alergickou reakciou na liek alebo antibiotikum, prípadne bakteriálnou infekciou. Nefrotický syndróm – skupina rôznorodých príznakov spôsobených poškodením ciev, ktoré filtrujú krv v obličkách.

Urémiu spôsobuje hromadenie odpadových látok a tekutín v organizme, ktoré je spôsobené poškodením obličiek, môže sa spájať s vysokým krvným tlakom alebo neliečenou cukrovkou. Azotémia je ochorenie rozšírené najmä medzi staršími ľuďmi, ktoré vzniká, ak sa obličky nedokážu dostatočne rýchlo zbavovať dusíka v organizme. Niektoré zdravotné problémy, ako napríklad obličkové kamene, je v počiatočnom štádiu náročné si vôbec všimnúť. Obličky patria medzi orgány, ktoré sa často ozvú, až keď sa ochorenie rozvinie do pokročilej fázy. Symptómami, ktoré sa neoplatí podceňovať, sú bolesť pri močení, časté nutkanie na močenie alebo, naopak, znížené vylučovanie, tmavohnedá farba moču alebo prítomnosť krvi, opuch nôh a členkov, spôsobený zadržiavaním tekutín, svalové kŕče, problémy so spánkom, únava.

Zlyhávanie obličiek
Akútne zlyhanie obličiek nastupuje rýchlo a najčastejšie ho spôsobujú dehydratácia, akútny zápal obličiek, vírusové infekcie, krvné zrazeniny a cholesterolové usadeniny v žilách a tepnách obličiek a okolo nich, neodtekanie moču z dôvodu jeho blokády v obličkách alebo močovodoch, nedokrvenie obličiek z dôvodu ochorenia alebo úrazu, intoxikácia rôznymi látkami (alkohol, ťažké kovy, kokaín) a niektorými liekmi, dlhodobý nízky krvný tlak, závažná alergická reakcia (anafylaxia) a iné ochorenia, napríklad lupus alebo sklerodermia.

Chronické zlyhanie obličiek predstavuje dlhodobý proces, ktorý časom spôsobuje nezvratné poškodenie obličiek a býva následkom rôznych obličkových porúch a iných ochorení, ako sú polycystické ochorenie obličiek, vrodené deformity obličiek, chronický zápalový proces, dlhodobá blokáda močových ciest, spätný tok moču do obličiek, vrodené ochorenia, systémové ochorenia spojiva a iné ochorenia, napr. cukrovka, vysoký krvný tlak. Pri symptómoch zlyhávania obličiek vykoná lekár diagnostiku; meranie množstva vylúčeného moču, analýza moču, krvné testy, ultrazvukové vyšetrenie, CT, niekedy je potrebná biopsia. Liečba akútneho zlyhania obličiek si zvyčajne vyžaduje pobyt v nemocnici, terapia vychádza z identifikácie choroby alebo zranenia, ktoré poškodili obličky, a spočíva v intravenóznom doplnení potrebného množstva tekutín do krvi, podaním diuretík na vylúčenie nadbytočných tekutín, liekov na zníženie vysokej hladiny draslíka v krvi, liekov na obnovenie hladiny vápnika v krvi, dialýzy na odstránenie nadmerného množstva vody a toxínov a minerálov z krvi. Liečba chronického zlyhávania začína pomocou medikamentóznej liečby a dodržiavaním životosprávy s cieľom udržať správne funkcie obličiek čo najdlhšie. Pokiaľ ochorenie progreduje do terminálneho štádia, je nevyhnutnosťou liečba dialýzou alebo transplantácia obličiek.

Dialýza
Dialýza patrí medzi metódy náhrady funkcie obličiek. Zdravé obličky odstraňujú z krvi odpadové látky a zbavujú telo prebytočných tekutín a práve tieto funkcie dialýza nahrádza. V užšom zmysle slova znamená oddeľovanie rozpustných látok cez polopriepustnú membránu za použitia difúzie a sekundárne ultrafiltrácie s cieľom odstrániť nežiaduce látky z krvi. V širšom zmysle sa pod termín dialýza zaraďujú aj niektoré ďalšie metódy čistenia krvi, a to hemofiltrácia, hemodiafiltrácia, prípadne aj plazmaferéza a v najširšom zmysle aj hemoperfúzia.

Existujú dva základné druhy dialýzy – hemodialýza a peritoneálna dialýza. Pokiaľ ide o hemodialýzu, je to postup, kedy sa krv pacienta čistí mimotelovo pomocou špeciálneho filtra – dialyzátora alebo umelej obličky; krv sa z tela pacienta odvádza do dialyzačného prístroja, kde sa odstránia odpadové látky (močovina, kreatinín, fosfor, nadbytočné tekutiny) a následne sa krv dostáva späť do cievneho riečiska pacientovho krvného obehu. Nefrológ na základe zdravotného stavu pacienta stanoví frekvenciu
a dĺžku trvania hemodialýzy – zvyčajne prebieha trikrát týždenne počas štyroch až šiestich hodín a starostlivosť o pacienta sa odohráva v dialyzačnom stredisku, kde je oň profesionálne postarané.

Nevýhodou hemodialýzy je jej časová náročnosť, je potrebné počítať s časovou stratou pri výkone i transporte, voľný čas i rodinný život sa musia podriadiť dialyzačnému rozvrhu. Ďalšou sú dôsledky hemodialýzy, počas liečby môže pacientovi klesnúť krvný tlak, môže mať kŕče v dolných končatinách, po jej skončení sa môže cítiť unavene alebo pociťovať nevoľnosť. Za určitých podmienok si niektorí pacienti môžu vykonávať hemodialýzu aj v domácom prostredí. Ak prejavia záujem a spolupracujú, majú dostatok odvahy a sú technicky zdatní ošetrujúci lekár ich odporúča ako vhodných adeptov. Musia spĺňať viaceré podmienky – pacient musí mať doma dostatočný priestor na dialyzačný monitor, lôžko, úpravňu vody a ďalšie vybavenie, musí sa naučiť samostatne obsluhavať dialyzačný prístroj a zvládnuť sa k nemu bezchybne pripojiť.

Pri každom dialyzačnom ošetrení musí byť prítomný niekto z pacientových blízkych, ktorý by v prípade nutnosti pomohol. Pri tejto peritoneálnej dialýze prebieha čistenie krvi cez výstelku brušnej dutiny – peritoneum. Táto membrána funguje ako filter. Do brušnej dutiny sa peritoneálnym katétrom napúšťa dialyzačný roztok, po vypustení roztok obsahuje odpadové látky a nadbytočnú vodu. Výmena čistiaceho roztoku je nutná štyrikrát až päťkrát denne cez dialyzačný prístroj, ku ktorému sa peritoneálny katéter pripojí. Napriek určitej náročnosti úkonov je tento spôsob dialýzy pre určitú skupinu pacientov výhodný, pretože prebieha v pohodlí domáceho prostredia a pacient má tak sám kontrolu nad svojou liečbou. Zlepší sa jeho telesné i duševné zdravie, vytvorí priestor na záľuby a rodinné aktivity.

Transplantácia obličiek
Je najideálnejším spôsobom liečby terminálneho zlyhania obličiek. Na Slovensku bolo v roku 2021 napriek pandemickému obdobiu uskutočnených 117 transplantácií obličiek, ktoré sa vykonávajú na štyroch pracoviskách. Ide o chirurgický zákrok, počas ktorého je do tela pacienta vložená zdravá oblička od darcu
a pokiaľ prebehne úspešne, nová oblička funguje takmer rovnako ako vlastný orgán, kým bol zdravý. Transplantovaný môže byť pacient s chronickým obličkovým ochorením v pokročilom štádiu, ktorý je schopný operačného výkonu a následného dlhodobého užívania imunosupresívnej liečby, nemá kontraindikácie (napríklad prebiehajúce nádorové alebo infekčné ochorenia, pľúcne alebo pečeňové poškodenie), s výkonom súhlasí a je spolupracujúci. Keď pacient splní všetky podmienky, je zaradený do čakacej listiny na transplantáciu obličky. Čakacia doba na transplantáciu obličky je u každého pacienta iná, nie je to automaticky idúci poradovník. Hlavným cieľom čakacej listiny je vybrať pacienta s najlepšou pravdepodobnosťou dlhodobého prežitia transplantovaného orgánu.

Darcova oblička musí byť zdravá a kompatibilná s príjemcom. Darcom je najčastejšie človek s tzv. mozgovou smrťou, ale keďže dokážeme žiť aj s jednou obličkou, je možná aj transplantácia od živého darcu, ktorým môže byť príbuzný, alebo tzv. emočne blízke osoby so zdravými obličkami. Medzi hlavné kritériá pri posudzovaní vhodnosti patrí zhoda v krvných skupinách a v tzv. HLA antigénoch. Úspešnosť transplantácie je pomerne vysoká, odvíja sa od viacerých faktorov, ako sú príprava pacienta na transplantáciu, identifikácia darcu, priebeh samotnej transplantácie, typ a rozsah imunosupresívnej liečby, spôsoby riešenia vzniknutých komplikácií i spolupráca pacienta. Benefitom transplantácie je šanca na dlhší a kvalitnejší život bez väčších obmedzení.

jps

Lekárske noviny marec/2024