Predkovia Adriana Poljaka pochádzali z okolia Detvy. Narodil sa vo vojvodinskej Padine tri roky pred miléniom. Tu absolvoval základnú školu. V Kovačici maturoval na slovenskom gymnáziu. Stará vlasť pritiahla otca, ktorý robí šoféra autobusu na Slovensku, kde vyštudoval aj starší brat, ktorý sa zamestnal ako audítor.
Adrian začal študovať v Bratislave na Fakulte managementu UK. Od detstva mal problémy s pľúcami. Počas štúdia sa jeho stav zhoršil. Liečenie si vyžiadalo unikátnu operáciu na Klinike hrudníkovej chirurgie v ružinovskej nemocnici. Mama Adrianovi spomínala, že už ako trojročný veľmi kašľal. Rané detstvo prežil s inhaláciami a dokonca si vedel sám zapojiť inhalátor. Počas základnej školy často ostával pre chorobu doma. Musel sa doučovať. Lekári sa rozhodovali, či sú to predastmatické stavy alebo bronchitída. Vedel, že astma by bola horšia, a preto sa veľmi potešil, keď mu oznámili, že astmu nemá. V rodine nik netrpel na pľúca.
Lákala ho hudba
Od siedmich rokov sa súkromne začal učiť hrať na syntetizátore, od ôsmich ho zapísali do hudobnej školy na gitare. So školským orchestrom vyhral celoštátnu súťaž. Pre problémy s chrbticou mu odporúčali plávanie. Začal aktívne trénovať. Najradšej plával delfína, v ktorom reprezentoval gymnázium. Na okresných školských pretekoch obsadil tretie miesto. S obľubou sa venoval stolnému tenisu, získal v ňom tri medaily. Bol členom tímu, ktorý sa prebojoval na celoštátnu súťaž. Veľa behával a trénoval v posilňovni. Vďaka športu sa chrbtica popravila. S gitarou sprevádzal folklórny zbor pri zájazde po strednom Slovensku. Venoval sa aj klasickej hudbe. Na celoštátnej súťaži obsadil šieste miesto. Prvý raz ochorel na zápal pľúc ešte ako gymnazista v roku 2015. Tri dni pred osemnástymi narodeninami ho prijali v Pančovskej nemocnici. Trikrát denne mu naordinovali inhaláciu. Touto metódou liečia pneumóniu v Srbsku, kým na Slovensku ju poisťovňa neprepláca.
Prišiel študovať do pravlasti
Po maturite v roku 2016 dostal štipendium na Slovensku. Začal študovať na Fakulte managementu na Univerzite Komenského v Bratislave. O rok neskôr ho zápal pľúc zaskočil druhý raz. Doktorka Katarína Dostálová mu predpísala antibiotiká. Týždeň si poležal u otca. Keď sa mu podarilo chorobu zvládnuť, ponúkli mu päťmesačný výmenný študijný pobyt v Lotyšsku. Adrian ho využil dokonale. Navštívil Fínsko, Švédsko, Rusko a ďalšie štáty, pričom absolvoval viacero hektických ciest lietadlom. Po návrate mal ísť k doktorke Dostálovej na kontrolu. Odrazu ho z ničoho nič zaskočil otravný kašeľ, aký už dobre poznal. Cítil, že sa blíži znovu zápal pľúc. Záchvaty kašľa sa stupňovali. Sprevádzali ich prudké bolesti brušných svalov. „To nie je normálne, keď sa to tak často opakuje,“ povedala lekárka. „Také niečo treba riešiť v mladom veku.“ Doktorka Dostálová ho poslala na CT bez kontrastu do nemocnice na Antolskej. Vydýchol si, keď sa dozvedel, že hovorili len o zúženej prieduške.
Operácia v ružinovskej nemocnici
Začiatkom augusta ho lekárka poslala za prednostom Kliniky hrudníkovej chirurgie Miroslavom Janíkom. Ďalšie vyšetrenia absolvoval u primára Majera na pľúcnom oddelení ružinovskej nemocnice. Ešte v auguste urobili CT s kontrastom, ktoré ukázalo nové skutočnosti. Pacientovi povedali, že by to mohli byť kalcifikáty z opakovaného zápalu, ktoré by sa dali odstrániť laserom. Po výsledkoch z bronchoskopie povedal primár Majer rezolútne „operovať“. Adrián sa 10. septembra vrátil na Kliniku hrudníkovej chirurgie. Deň pred operáciou mu milá anestéziologička vysvetlila, ako funguje anestézia, zároveň ho informovala, že mu budú musieť odstrániť časť pľúc. Keď videla, že ho to vydesilo, upokojila ho, že človek môže fungovať aj bez polovice pľúc. V jeho prípade sa pokúsia vybrať podozrivý útvar s pomocou kamery miniinvazívnou technológiou VATS. V prípade, ak by sa nepodarilo problém vyriešiť touto metódou a nastali by komplikácie, budú musieť urobiť väčší rez.
O ôsmej hodine rannej sa Adrian ocitol na operačnom stole. Prebudil sa o dvanástej na “jiske”. Nevidel nijaký veľký rez iba tri malé otvory na hrudníku. Vychádzali z neho dva drény. Sestričky hovorili, že je všetko v poriadku, len sa mu bude dýchať o niečo ťažšie. Na určitú námahu pri dýchaní si v priebehu dňa zvykol. Prednostu kliniky Miroslava Janíka, ktorý ho operoval, uvidel prvýkrát až teraz. Od chirurga, ktorý sa špecializuje na tento typ operácií sa dozvedel, že zákrok prebehol bez problémov. Odstránili mu len jeden pľúcny lalok, hoci podľa nálezu plánovali dva. Druhý sa podarilo zachrániť tak, že zošili priedušky.
Na druhý deň ho preradili na oddelenie. Z postele sa pokúšal vstať už na „jiske“. Pokus bol neúspešný, lebo sa mu zatočila hlava. Posadil sa na druhý deň počas obeda. Večer sa postavil na nohy a párkrát prešiel okolo postele. Nebolo to nič príjemné. Cítil tlak kompresných pančúch, ktoré mu zvierali nohy. Keď však sám prešiel na záchod, cítil, že vyhral. Pri prvom histologickom vyšetrení sa nádor nepotvrdil. Druhé potvrdilo „typický karcinoid”, teda zhubný nádor s pomerne priaznivou prognózou v prvom štádiu. Adrian sa po dvanástich dňoch vrátil na internát.
Cesta k unikátnej operácii
„Nádor v tomto prípade zasahoval časť stredného a dolného bronchu. Celá operácia metódou uniportal VATS prebehla cez jeden miniinvazívny štvorcentimetrový rez, ktorým sa vytvoril malý vstup na pacientovom boku. Vypreparovali sme cievy a priedušky. Prerušili sme dolnú pľúcnu žilu a artérie zásobujúce dolný lalok pľúc. Potom sme vypreparovali bronchy pre dolný a stredný lalok ako aj spojný bronchus. Následne sme skalpelom preťali priečne spojný bronchus a odpojili bronchus pre dolný lalok, ktorý sme odstránili spolu s nádorom. Vzápätí sme vytvorili spojenie spojného a stredného bronchu, ktoré sme zošili monofilamentóznym pokračovacím stehom. Následná vodná skúška ukázala, že spojenie je vzduchotesné. Do operačnej rany sme zaviedli jediný tenký drén, ktorý sme mohli vybrať po dvoch dňoch. Pacient sa po štyroch hodinách postavil na nohy. Ak by sme nezvolili prepojenie medzi spojným bronchom a bronchom pre stredný lalok, bolo by nutné odstrániť celé krídlo pľúc. Keby sa takáto operácia vykonala otvorenou cestou, vyžiadala by si podstatne dlhšiu hospitalizáciu a rekonvalescenciu. Otvorený prístup by bol výrazne bolestivejší pre pacienta.“ Za posledné desaťročia sa videotorakoskopia stala štandardným prístupom k mnohým ochoreniam v rámci hrudníkovej chirurgie ako aj k liečbe karcinómu pľúc. Donedávna sa VATS pľúcne resekcie vykonávali pri včasných štádiách pľúcnej rakoviny, v posledných rokoch sa rozšírili aj na pokročilejšie štádiá ochorenia. Indikácie sa rozšírili, naopak kontraindikácie zredukovali. Postup pre VATS lobektómiu nie je štandardizovaný. Rozlišuje sa v princípe predný a zadný prístup a počet portov sa pohybuje od štyroch až ku jednému. Každý znamená rozdielny prístup k hilovým štruktúram.
Uniportálny prístup prvýkrát vo väčšom rozsahu publikoval v r. 2011 Dr. Diego Gonzales Rivas z Univerzitnej nemocnice v La Coruña. Posledné štúdie ukazujú, že uniportálna VATS lobektómia má výhody pri lepšej geometrii manipulácie s inštrumentmi, a najmä v redukcii bolestivosti po operácii a rýchlejšej rekonvalescencii. V presnosti a efektívnosti sú uniportálne VATS resekcie porovnateľné so štandardnými VATS lobektómiami. Na našej klinike máme dobré skúsenosti s predným prístupom k VATS lobektómiám spočiatku so štyrmi portami a neskôr s tromi. V poslednej dobe sme pristúpili k uniportálnemu prístupu aj s komplikovanejšími procedúrami ako „sleeve“ resekcie s bronchoplastikami. Od apríla 2012 do konca marca 2019 sa na Klinike hrudníkovej chirurgie vykonalo viac ako 200 VATS lobektómií. Operovalo sa tak pre malígne, ako i benígne ochorenia. Benígne ochorenia predstavovali 1,05% z celého súboru, jedenkrát bronchiektázie, jedenkrát kongenitálna adenomatoidne cystická malformácia (CCAM), jedenkrát abscedujúca bronchopneumónia, dvakrát granulomatózny zápal, jedenkrát hamartóm, jedenkrát hyperplázia z neuroendokrinných buniek bez známok malignity, zvyšné operácie boli pre malignitu. Všetky benígne nálezy boli centrálne uložené a ich histologizácia menej invazívnymi technikami bola vzhľadom na ich lokalitu technicky nemožná, a tak ich odstránenie sa mohlo realizovať len za cenu anatomickej resekcie. Výhody uniportálnej VATS resekcie v rôznych oblastiach hrudníkovej chirurgie boli už opísané v niekoľkých štúdiách. Okrem lepšieho kozmetického efektu je to najmä skutočnosť, že pri tomto postupe sa využíva iba jeden port minimálnej incízie bez roztiahnutia rebier, čoho následkom je menšia bolestivosť a zriedkavejšie parestézie. Bola preukázaná nesporná výhoda tohto prístupu aj pri komplikovanejších resekciách typu sleeve s bronchoplastikou, či dokonca s angioplastikou, ako aj pri reskeciách u pacientov po neoadjuvatnej liečbe a aj pri nálezoch s početnými adhéziami.
Hrudný drén sa pri uniportal VATS lobektómii používa jeden, menšieho kalibru, napríklad 24 alebo 20 Ch. Pooperačný priebeh sa v zásade nelíši od konvenčnéj VATS, s tým rozdielom, že pacienti vyžadujú menej analgézie, sú rýchlejšie mobilizovaní, drén sa odstraňuje na druhý deň alebo druhý pooperačný deň a pacienti sú vtedy aj demitovaní. Všetko poukazuje na to, že VATS resekcie pľúc majú pre pacienta výhody. K nim patrí kratší čas hospitalizácie, nižšia morbidita a mortalita, lepšie pľúcne funkcie a pacienti sa zotavujú rýchlejšie. A keďže sa pacienti zotavujú rýchlejšie, majú väčšiu šancu, že dostanú skôr plnú dávku adjuvantnej liečby, čo dáva nádej na zlepšenie prežívania. Z uvedených faktov vyplýva vhodnosť tejto operačnej metódy. VATS lobektómia, obzvlášť uniportálnym prístupom, však vyžaduje zručnosti tak v miniinvazívnej chirurgii, ako i v klasickej torakochirurgii a mala by sa začať vykonávať po adekvátnom tréningu a nie ako tréning samotný.
Doc. MUDr. Miroslav Janík, PhD.
Prednosta Kliniky hrudníkovej chirurgie LF SZU a UNB. Od 1997 pracuje na klinike hrudníkovej chirurgie SZÚ a UNB. V roku 2009 urobil prvú miniinvazívnu ezofagektómiu, roku 2012 prvú VATS lobektómiu, v máji roku 2016 prvú VATS ľavostrannú pneumoktómiu a v júni 2016 prvú uniportál VATS lobektómiu na Slovensku. V roku 2015 obhájil docentúru v odbore chirurgia. V roku 2017 ho menovali za prednostu Kliniky hrudníkovej chirurgie. Je hlavným odborníkom pre hrudníkovú chirurgiu MZ SR.
Neobvyklý prípad
Adrian opakovane vyhľadal našu ambulanciu so zápalom pľúc na identickom mieste. Ochorenie nemalo typický priebeh, nevykašliaval, mal trojciferné CRP a pociťoval zvláštne tlaky a bolesti v hrudníku. Opakované zápaly na rovnakom mieste signalizujú zúženie dýchacích ciest alebo nádor. Pacienta som odoslala na CT vyšetrenie. Pri prvom, bez kontrastu, rádiologička upozornila, že na strane, kde sa opakujú zápaly, je pravdepodobne veľká zvápenatená lymfatická uzlina, ktorá tlačí na stenu priedušky a zužuje jej priesvit na 2 mm. Pod touto úrovňou sa do pľúc nedostáva vzduch, preto sa tam opakujú zápaly. So stavom, ktorý sa nazýva broncholitiáza, som sa predtým nestretla. Keďže som mala podozrenie na zriedkavejší problém, obrátila som sa na doc. MUDr. Miroslava Janíka, CSc. a doc. MUDr. Ivana Majera, CSc., ktorí si vyžiadali doplňujúce vyšetrenia. Tie sme rýchlo zrealizovali. Pacienta po dohovore s primárom Majerom prijali na Pľúcnu kliniku. Po doplnení videoendoskopie a kontrastného CT putoval na Kliniku hrudníkovej chirurgie, kde ho doriešili so záverom „typický karcinoid”. Z medicínskeho hľadiska ide o poučný prípad, že aj pacient nefajčiar, s pomerne zdravou životosprávou môže ochorieť na takúto diagnózu. Potvrdila sa dôležitosť spolupráce medzi jednotlivými špecialistami, ktorá bola v tomto prípade veľmi kvalitná.
MUDr. Katarína Dostálová
Pneumoftizeologická ambulancia UNB Kramáre od r. 2017 poskytuje ambulantnú zdravotnú starostlivosť a konziliárnu činnosť pre lôžkové pracoviská Dérerovej nemocnice v odbore pneumoftizeológia. Pôsobila na Klinike pneumológie a ftizeológie 1 SZU a UNB (2011 — 2016), kde sa venovala starostlivosti o lôžkových pneumologických pacientov s dôrazom na antibiotickú liečbu komplikovaných respiračných infektov a práci v Centre predtransplantačnej prípravy a potransplantačnej starostlivosti.
Peter Valo