Kuba nie je len krajinou Fidela Castra, rumu, cigár a klasických amerických áut v uliciach Havany. Kuba je aj krajinou špičkových vedcov a zdravotníkov. Ostrovný štát v Karibskom mori je obývaný 11,2 miliónmi obyvateľov, čo predstavuje dvojnásobok počtu obyvateľstva Slovenska.
Kuba má oproti nám o približne polovicu nižšie HDP na osobu. Napriek tomu sa Kube darí udržiavať koronavírus pod kontrolou podstatne efektívnejšie. S počtom nakazených 111 654 a počtom úmrtí 654 je na popredných priečkach v manažmente pandémie vo svete (údaj z 05. mája 2021).(1) Pre porovnanie, Slovenská republika do toho istého dátumu podľa rovnakého zdroja zaznamenala 384 317 prípadov a 11 886 úmrtí.
Tomuto ostrovnému štátu, ktorého obyvateľstvo sa v dôsledku šiestich desaťročí trvajúceho amerického politického a ekonomického embarga, ako aj v dôsledku kolapsu Sovietskeho zväzu, na ktorom vo veľkom záviselo, ocitá v neľahkej sociálnej situácii blížiacej sa rozmermi často k hladomoru. Tejto ostrovnej krajine sa aj napriek tomu podaril nevídaný triumf.
Kubánske vakcíny
V tretej fáze klinického výskumu sa k 5. máju 2021 celosvetovo nachádza 27 vakcín proti koronavírusu, pričom dve z nich, Soberana 02 a Abdala, pochádzajú priamo z Kuby, čím sa krajina priblížila o dôležitý krok bližšie k výrobe prvej latinskoamerickej vakcíny. Kuba má v počiatočných fázach skúšok aj ďalších troch kandidátov na vakcíny: Soberana 01, Soberana Plus a Mambisa.(2) Ako sa teda na Kube podarilo vyvinúť päť vakcín COVID-19 za taký krátky čas?
Ak budú jeho vakcíny fungovať, bude to ohromujúci úspech, ale nebude prekvapením. Schopnosť Kuby vyvinúť vakcínu nie je úspechom zo dňa na deň. Je to výsledok desaťročí trvajúcich investícií do farmaceutického priemyslu, ktorý v počiatočných fázach vývoja podporovala Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj (UNIDO). V rokoch nasledujúcich po revolúcii v roku 1959 sa na Kube stalo prioritou vytvorenie systému zdravotnej starostlivosti zameraného na prevenciu. Prístup krajiny k zdraviu bol záležitosťou socialistických princípov a reakciou na obchodné embargo USA, ktoré od roku 1962 blokovalo takmer všetok dovoz z USA, vrátane liekov a ďalších základných potrieb.
Kuba sa preto rozhodla investovať do odbornej prípravy lekárov a založila vedecko-výskumné ústavy na podporu rozvoja domáceho farmaceutického priemyslu, ktorý by zodpovedal potrebám jej systému zdravotnej starostlivosti. Napríklad od polovice 60. rokov vláda čoraz viac investovala do vedeckej infraštruktúry, vrátane zriadenia Národného centra pre vedecký výskum (CNIC) v roku 1965, ktoré počas 60. a 70. rokov pomohlo vyškoliť veľa vedcov a technikov.
V rámci snahy vyrábať svoje vlastné lieky hľadala koncom 70. rokov kubánska vláda pomoc od UNIDO pri vybudovaní závodu na zvýšenie výroby farmaceutických výrobkov. Projekt UNIDO využil odborné znalosti indickej spoločnosti Sarabhai Chemicals na založenie prvého kubánskeho závodu na chemickú syntézu na výrobu generických farmaceutických výrobkov. Závod Empresa Farmacéutica 8 de Marzo bol navrhnutý odborníkmi z UNIDO, vybavený indickými technológiami a financovaný z príspevkov Indie a Rozvojového programu OSN.
Zavedenie pokrokovej pilotnej technológie na výrobu farmaceutických zlúčenín a odborná príprava kubánskych odborníkov vytvorili podmienky pre rozšírenie výroby generík v nasledujúcich rokoch a pomohli vytvoriť nové pracovné miesta, ktoré uskutočňovali čoraz kvalifikovanejší kubánski vedci. Mnohé z nich sú ženy, ktoré zastávajú viac ako dve tretiny pozícií v kubánskom vedeckom a technickom sektore. V Európe je to zhruba 25%.(3)
Empresa Farmacéutica 8 de Marzo je dnes pridružená k štátnej obchodnej skupine pre biotechnologický a farmaceutický priemysel známej ako BioCubaFarma. Skupina zastrešuje viac ako 30 výrobných spoločností a inštitútov, ktoré spolu vyrábajú viac ako polovicu základných liekov v krajine a vyvážajú ich do viac ako 50 krajín.
Počiatočné zameranie Kuby na zdravie, lekársky výskum a vedu ho tiež postavilo do dobrej pozície, aby mohlo využiť pokrok v genetickom inžinierstve, ktorý v 80. rokoch viedol k rýchlemu rastu biotechnológií. Vláda sa plne zamerala na tento sektor. Dôvodom bolo najmä opakované vyčíňanie meningitídy B. V roku 1986 Kuba otvorila Centrum pre genetické inžinierstvo a biotechnológiu (CIGB), ktoré stojí za vývojom celého radu liekov a vakcín, najmä pri liečbe rakoviny, kardiovaskulárnych chorôb, meningitíd a hepatitíd.
UNIDO sa v polovici 80. rokov opäť zapojilo na žiadosť kubánskej vlády, aby pomohlo uskutočniť vlastnú verziu generickej vakcíny proti hepatitíde B v krajine. Špecialisti z UNIDO pomohli zaškoliť kubánskych vedcov v tom, ako prevziať vakcínu z laboratórnej fázy vývoja do výroby v priemyselnom meradle. UNIDO tiež poskytlo poradenstvo v aspektoch kontroly kvality a medzinárodných noriem. Po značných investíciách zo strany kubánskej vlády sa začiatkom 90. rokov začalo používanie tejto vakcíny. Neskôr bola zaradená do registra schválených vakcín Svetovej zdravotníckej organizácie.
Po úspechu tohto projektu kontaktovala Kuba v polovici 90. rokov UNIDO opäť, aby pomohlo zvýšiť výrobu CIMAher (nimotuzumab), humanizovanej „monoklonálnej protilátky“ navrhnutej v Centre pre molekulárnu imunológiu (CIM), používanej na liečbu rozličných nádorových ochorení, pričom projekt bol úspešný a CIMAher sa na liečbu rakoviny používa dodnes.
Úspešné zvládnutie pandémie
Predchádzajúce skúsenosti a technicko-vedecké kapacity umožnili Kube rýchlo nájsť riešenie aj na COVID-19. UNIDO naďalej poskytuje podporu tomuto odvetviu. V roku 2020 sa organizácia spojila so slovinskou vládou v slovinsko-kubánskom podniku s cieľom vyvinúť obchodný model, ktorý by spájal inovácie v biofarmaceutickom, lekárskom a nanotechnologickom sektore v snahe napredovať.
Úspech Kuby pri vytváraní životaschopného domáceho farmaceutického výrobného priemyslu ukazuje, čo je možné dosiahnuť pomocou cielených investícií a politickej vôle.
A hoci organizácie ako UNIDO už dlho bojujú za väčší rozvoj domáceho priemyslu v rozvojových krajinách, súčasná kríza ukázala jasnejšie ako kedykoľvek predtým, prečo sú miestne výskumné, vývojové a výrobné kapacity nevyhnutné.
Ak chudobnejšie krajiny nebudú schopné vyvinúť a vyrobiť vakcíny a iné liečebné postupy, riskujú, že zostanú na konci radu, pretože bohaté krajiny budú súperiť o leví podiel. Podľa nedávnej správy Economist Intelligence Unit nebudú krajiny so stredným príjmom schopné zaočkovať väčšinu svojej populácie do konca roku 2022 alebo do začiatku roka 2023, zatiaľ čo v najchudobnejších krajinách môže masová imunizácia trvať až do roku 2024, ak vôbec.
Za pomerne úspešným doterajším zvládnutím pandémie na Kube stojí podľa kubánskych vyjadrení aj skoré zavedenie interferónu alfa 2b do ich terapeutických protokolov, kvôli jeho antivírusovým a imunitu posilňujúcim kvalitám.(4,5) Liečení boli aj asymptomatickí pacienti, pretože aj tí bez príznakov mali vysokú schopnosť reprodukovať vírus. U 50% asymptomatických pacientov, ktorí podstúpili liečbu s IFN-α2b, boli PCR testy negatívne už na piaty deň. Toto a ďalšie rozhodnutia podľa predstaviteľov Kuby ovplyvnili rýchlosť, akou bola Kuba schopná kontrolovať šírenie vírusu. Navyše Kuba má sedem inštitúcií venovaných výskumu COVID-19 a plánuje otvoriť 4 ďalšie laboratóriá.
Jednoznačne najväčším úspechom Kuby sú však jeho vakcíny. V súčasnosti sa globálne sa vyvíja päť typov vakcín proti koronavírusu:
- Vírusové vektorové vakcíny (Oxford AstraZeneca a Gamaleya SputnikV).
- mRNA vakcíny v nanolipidovom obale (Pfizer, Moderna).
- Inaktivované vakcíny (Sinovac/Butantan, SinoPharm, Bharat Biotec).
- Atenuované vakcíny obsahujúce živý ale oslabený vírus SARS-CoV-2 (Codagenix).
- Rekombinantné proteínové vakcíny obsahujúce bielkoviny vírusu vyvolávajúce imunitnú odpoveď (Novavax, Sanofi/GSK).
Všetkých päť kubánskych vakcín sú proteínové subjednotkové vakcíny nesúce časť povrchového S proteínu SARS-CoV-2, pomocou ktorého sa vírus prichytáva na ľudské bunky, čo následne vyvoláva tvorbu neutralizujúcich protilátok, ktoré blokujú tento proces väzby.(6) Viaceré štúdie uvádzajú ako hlavné benefity rekombinantných vakcín: relatívna bezpečnosť s miernymi vedľajšími účinkami, predchádzajúce skúsenosti, dostatok výrobných kapacít vo svete, s čím súvisí aj relatívne jednoduchá výroba vo veľkom meradle a nízke náklady v porovnaní s napríklad vektorovými alebo mRNA vakcínami.
Soberana vakcíny sú dielom Finlay Institute a sú podávané intramuskulárne. Mambisa (intranazálny sprej) a Abdala (intramuskulárne podanie) boli vytvorené v Centre pre genetické inžinierstvo. Genóm SARS-CoV-2 obsahuje 14 otvorených čítacích rámcov kódujúcich 27 proteínov, vrátane štyroch hlavných štrukturálnych proteínov, E (obalový proteín), M (matrixový proteín), N (nukleokapsidový proteín) a S (spike proteín).
Z nich trimérny proteín S je primárnym cieľom všetkých vakcín k dnešnému dňu. S-proteín je tvorený dvoma podjednotkami, S1 a S2, ktoré plnia rôzne funkcie súvisiace s počiatočnou väzbou vírusu na jeho bunkový povrchový receptor ACE-2 a následný vstup vírusu do hostiteľskej bunky. V triméri S-proteínu sú tri podjednotky S1 nasadajúce na vrchole troch podjednotiek S2. V rámci S1 je zreteľná receptor doména viažuca (RBD) a v rámci nej oblasť RBM (receptor-binding motif), zodpovedná za počiatočné pripojenie k ACE-2. Napriek tomu, že každá subjednotka S1 má svoju vlastnú RBD, zdá sa, že aktívna je vždy iba jedna, zatiaľ čo ďalšie dve sú skryté pred imunitným systémom v štruktúre triméru.(8)
Mechanizmus účinku rekombinantných proteínových vakcín
Obrázok 1 – Rekombinantné proteíny ako technológia platformy pre vakcíny COVID-19.(7)
Soberana 02 a Abdala
Soberana 02 (technický názov FINLAY-FR-2) je konjugát tetanového toxoidu a rekombinantného RBD (receptor binding domain) N-terminálnej S1 subjednotky povrchového S-proteínu, ktorou sa vírus viaže na bunkový receptor.(9) Vakcína nevyžaduje výraznejšie chladenie, je dvojdávková, pričom druhá dávka sa aplikuje 28 dní po prvom podaní. Očakávaná účinnosť vakcíny sa pohybuje od 80–95%.(10)
Kým prvá a druhá fáza skúšaní boli vykonávané priamo na Kube, tretia fáza musí nutne prebiehať aj vo svete z dôvodu nedostatku vhodných dobrovoľníkov. Preto sa Kuba v spolupráci spojila s Iránom a dňa 13. marca 2021 BioCubaFarma oznámila na sociálnych sieťach, že zaslala 100 000 dávok svojej vakcíny do Pasteur Institute of Iran.(11) Dňa 26. apríla 2021 bolo oznámené, že nič nebráni začatiu tretej fázy skúšaní v Iráne na 100 000 dobrovoľníkoch.(12)
Skúšanie na Kube prebieha v Havane a Santiago de Cuba. Približne 150 000 prevažne zdravotníckych pracovníkov v Havane by sa malo zúčastniť klinického skúšania v úlohe testovaných subjektov. Dňa 6. mája 2021 Finlay Institute oznámil na Twitteri, že sa objavili nasledujúce nežiaduce účinky: bolesť v oblasti vpichu (20%), zápal v oblasti vpichu (5%) a diskomfort (5%).(13)
Kubánska vláda plánuje vyrobiť 100 miliónov dávok svojej vakcíny, aby reagovala na svoj vlastný dopyt a dopyt ostatných krajín.(14) Kuba tiež navrhla, že po schválení, bude vakcína dostupná aj pre návštevníkov krajiny.(15) O vakcínu prejavili záujem Vietnam, Irán, Venezuela, Argentína, Pakistan, Africká únia, Jamajka a Surinam. Cena vakcíny je momentálne neznáma, ale krajiny s nízkym a stredným príjmom vyjadrujú nádej nad jej priaznivým stanovením, keďže si v súčasnosti dostupné alternatívy nemôžu dovoliť. Nedávno bola spoločnosť Pfizer obvinená zo šikany latinskoamerických krajín, aby poskytli svoje aktíva, ako sú budovy veľvyslanectiev a vojenské základne, ako záruky proti nákladom na akékoľvek budúce spory týkajúce sa vakcín spoločnosti.(16)
Ďalšia konjugovaná RBD vakcína Abdala podávaná intramuskulárne je modifikáciou pôvodnej vakcíny Mambisa (intranazálny sprej), ktorá využívala AgnHB (Hepatitis B antigén) ako antigén schopný stimulovať imunitnú odpoveď vo vrstve sliznice. Intranasálne vakcíny sú obzvlášť vhodné pre krajiny s nízkym
a stredným príjmom, pretože ich aplikácia je jednoduchá aj pre neškolený medicínsky personál a ani ich preprava a skladovanie nevyžaduje komplikované chladenie.
Abdala sa aplikuje 3x každých 14 dní. V tretej fáze majú zaočkovať 120 000 dobrovoľníkov prevažne z radov ohrozených zdravotníckych pracovníkov. Vo všeobecnosti sa na výrobu rekombinantných proteínov využívajú rôzne mikrobiálne systémy, akou je napr. baktéria Escherichia coli, rozličné kvasinky, bunky hmyzu, cicavčie či rastlinné bunky. Kým rekombinantný RBD je u Soberana 02 produkovaný v bunkách cicavcov, na produkciu Abdala RBD využíva mikroorganizmus Pichia Pastoris (kvasinka).
Orálne a intranasálne vakcíny sú obzvlášť vhodné pre krajiny s nízkym a stredným príjmom, pretože ich aplikácia je jednoduchá aj pre neškolený medicínsky personál a aj ich preprava a skladovanie nevyžaduje komplikované chladenie.
Kubánska CIGB sa tiež spojila s čínskymi kolegami, aby pracovali na novej vakcíne s názvom Pan-Corona, ktorá by mala byť účinná proti rôznym kmeňom koronavírusu. Myšlienkou je, že táto vakcína by mala stimulovať produkciu protilátok využívajúc konzervovanejšie menej mutujúce časti vírusu než je S povrchový proteín.
Úspech vo farmaceutickom priemysle je na tak hospodársky ťažko skúšanú krajinu, akou je Kuba, naozaj úctyhodný. Mnohé iné štáty, vrátane Slovenska, by sa ich metodikami mohli inšpirovať. Je potrebné spomenúť, že Kuba je prostredníctvom svojich humanitárnych pracovníkov schopná poskytnúť vysokoškolený personál a skúsenosti v boji s patogénom, čo dokazuje po celom svete.
Kubánska Henry Reeve International Medical Brigade bola tento rok nominovaná na Nobelovu cenu mieru. Slovenská vláda dostala už niekoľko ponúk na spoluprácu s kubánskymi medicínskymi odborníkmi, ale na výzvy doteraz bohužiaľ nereagovala.
Lea Ogáryová
Ľudovít Štúr a dobové liečebné metódy
Ľudovít Štúr (28. 10. 1815 Uhrovec – 12. 1. 1856 Modra) bol vedúcou osobnosťou slovenského národno-emancipačného hnutia v 1. polovici 19. storočia, širokej verejnosti známy predovšetkým kodifikáciou spisovnej slovenčiny. Ani jemu sa nevyhli vo väčšej či menšej miere rôzne choroby a v závere života tragická nehoda.
Foto: 123.rf.com
Referencie:
- www.worldometers.info
https://www.worldometers.info/coronavirus/country/cuba/
Zobraziť článok - www.nytimes.com
https://www.nytimes.com/interactive/2020/science/coronavirus-vaccine-tracker.html
Zobraziť článok - www.twas.org
https://twas.org/article/women-science-cuba
Zobraziť článok - www.liebertpub.com
https://www.liebertpub.com/doi/abs/10.1089/jir.2020.0188.
Zobraziť článok - www.medrxiv.org
https://www.medrxiv.org/content/10.1101/2020.07.29.20164251v2
Zobraziť článok - www.biorxiv.org
https://www.biorxiv.org/content/10.1101/2021.02.08.430146v2
Zobraziť článok - www.ncbi.nlm.nih.gov
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7788321/
Zobraziť článok - www.ncbi.nlm.nih.gov
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7788321/
Zobraziť článok - www.biorxiv.org
https://www.biorxiv.org/content/10.1101/2021.02.08.430146v2
Zobraziť článok - www.who.int
https://www.who.int/publications/m/item/draft-landscape-of-covid-19-candidate-vaccines
Zobraziť článok - oncubanews.com
https://oncubanews.com/en/cuba/science-cuba/cuba-sends-100000-doses-of-the-soberana-02-vaccine-candidate-to-iran/
Zobraziť článok - www.tehrantimes.com
https://www.tehrantimes.com/news/460275/Iran-Cuba-vaccine-enters-phase-three-clinical-trials/
Zobraziť článok - www.twitter.com
https://twitter.com/finlayinstituto/status/1390331432904560649/
Zobraziť článok - www.nodal.am
https://www.nodal.am/2021/01/cuba-producira-100-millones-de-dosis-de-su-vacuna-soberana-02/
Zobraziť článok - www.brazilian.report
https://brazilian.report/liveblog/coronavirus/2021/02/04/tourists-will-be-able-to-vaccinate-against-covid-19-in-cuba/
Zobraziť článok - www.thebureauinvestigates.com
https://www.thebureauinvestigates.com/stories/2021-02-23/held-to-ransom-pfizer-demands-governments-gamble-with-state-assets-to-secure-vaccine-deal
Zobraziť článok
- Domáca starostlivosť po uštipnutí hmyzom
- MZ SR sa striktne ohradzuje voči informáciám, ktoré zverejnil denník SME
- MZ SR – Stanovisko k repatriácii slovenských pacientov zo zahraničia na Slovensko
- Dovolenková sezóna je v plnom prúde – na čo nezabudnúť pri balení dovolenkovej lekárničky?
- O metódach diagnostiky tuberkulózy
- Najkrajšia olympiáda s rodinnou atmosférou
