Tajomstvo úspechu majsterky sveta -

MUDr. Kamil Koleják, PhD., MSc. (nar. 1968 v Starej Ľubovni)
Maturoval na gymnáziu v Starej Ľubovni (1987). Promoval na 3. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe (1993). Po skončení štúdia nastúpil na Neurochirurgiu do Nových Zámkov. Pod vedením prof. Bruna Rudinského sa podieľal na rozvoji pracoviska zameraného na spinálne operácie, ale aj na cievnu neurochirurgiu a chirurgickú liečbu úrazov hlavy. Aktívne sa zúčastňuje na domácich a zahraničných kongresoch a publikuje. Absolvoval aj niekoľko zahraničných pobytov (USA, Rakúsko, Nemecko). PhD. obhájil na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach (2006). Manažérske vzdelanie v zdravotníctve MSc. skončil na Semmelweisovej univerzite v Budapešti. V roku 2009 vyhral konkurz na primára. Neskôr ho vymenovali za prednostu na Neurochirurgickej klinike UKF vo FN Nitra, kde sa prevažne venuje chirurgickej liečbe nádorových a cievnych ochorení mozgu. Pracoval na manažérskych pozíciách (dvakrát riaditeľ FN Nitra). So svojím tímom vo FN Nitra vybudoval komplexné neurochirurgické pracovisko. V roku 2019 ho vymenovali za hlavného odborníka MZ pre odbor neurochirurgia. Aktuálne sa podieľa na rozvoji nového neurochirurgického pracoviska v UNB Bratislava–Ružinov.

V akom stave bola vaša pacientka?

Pani Matoušková k nám prišla na odporúčanie renomovaného futbalového trénera v zúfalom stave. Športovci sú nesmierne húževnatí a cieľavedomí pacienti, ktorí sa chcú vrátiť k vrcholovému športu. Majú dobrú kondíciu, svalový aparát, preto je možné uvažovať aj o náročných výkonoch s predpokladom dobrého výsledku. Na druhej strane väčšina spinálnych implantátov nie je testovaná (resp. plánovaná) na mimoriadnu záťaž. Pri našej pacientke som okamžite cítil, že v jej prípade nemôžeme navrhnúť kompromisné riešenie – fúziu (spojenie stavcom ako štandardne postupujeme u väčšiny pacientov), ale implantát, ktorý môže vrátiť telu pohyb, pretože disponuje dokonalým svalovým korzetom a vôľou vrátiť sa k športu.

Kedy ste sa rozhodli pre túto operáciu a ako prebiehala?

Hneď, ako som videl v akom ťažkom stave sa nachádza pacientka a výsledky röntgenovej dokumentácie a MR som uvažoval o tzv. mobilnej náhrade (artroplastike) platničky v driekovej chrtici. Operáciu bolo treba realizovať čo najskôr. Mali sme zohratý tím na neurochirurgii v Nových Zámkoch, kedy sme s chirurgmi
s špecializáciou na cievnu chirurgiu štandardne realizovali tieto prístupy.

Samotná operácia prebehla štandardne. Samotný výkon trvá cca. 120 min. Spočíva v náročnom prístupe k prednej strane driekovej chrbtice, konkrétne v segmente L4/5 s nutnosťou mobilizácie brušnej tepny a premosťujúcich žíl, ktorých poškodenie môže byť sprevádzané fatálnym krvácaním. Pomocou špeciálneho retroktora sú črevné kľučky mobilizované na jednej strane včítane močovodov, potom nasleduje fáza, kedy špeciálnym inštrumentáriom odstránime poškodenú platničku tak, aby sme nepoškodili miechový vak a miechové korene, nasleduje elevácia – nadvihnutie kolabovaného (zúženého) medzistavcového priestoru, do ktorého sa vkladá na mieru zostavená náhrada – implantát, ktorý nahrádza funkciu poškodenej platničky, včítane pohybu.

Po operácii sú náročnejšie prvé 2–3 dni, potom už je pacient mobilizovaný. Naša pacientka pokračovala dvojnásobnou rýchlosťou rekonvalescencie vďaka svalovému korzetu vo fantastickej kondícii a hlavne motivácii byť plnohodnotne zdravá.

Tento spôsob operácie priniesol do novozámockej nemocnice profesor Bruno Rudinský.
Predpokladal, že sa vaša pacientka vráti k športu?

Profesor Rudinský v tom čase povedal: „Keď sa nás pacient pýta, či bude môcť po operácii robiť vrcholový šport, tak to spravidla odmietame. Tento typ umelej platničky síce nenahrádza celkom všetky vlastnosti zdravej, ale kopíruje väčšinu jej funkcií. Na platničku vypestovanú z kmeňových buniek sa zatiaľ čaká. Kým ju nemáme, musí ju nahradiť dokonalá mechanika. Mali sme chodca reprezentanta, ktorý po piatich mesiacoch začal trénovať. Musel s tým prestať.

Na všetko treba čas. Chrbtica sa dlhšiu dobu prispôsobovala poškodenému miestu, teraz poškodené miesto vymeníme a organizmus si musí zvyknúť na nové podmienky fungovania, získať nové stereotypy
a vrátiť sa do polohy pred ochorením. Pani Matoušková je mimoriadny prípad úspešného pacienta. Držíme jej palce a dúfajme, že pri prechode letiskovými detektormi kovov nezačne okolo nej všetko pískať.“

V čom bol prípad pani Matouškovej výnimočný?

Pokiaľ sa pacienti po týchto operáciách vrátia k bežným aktivitám, práci, rekreačnému športu, sme nesmierne šťastní, ale nie je to pravidlom. Tento prípad bol skutočne unikátny. Pani Matoušková sa v porovnaní s inými pacientmi veľmi rýchlo zmobilizovala.

Na piaty deň urobila predklon, čo je naozaj výnimočné. V nej sa stretli ukážkovo kombinácia nesmiernej ľudskej vôle, pracovitosti, energie a dôvery k realizačnému tímu lekárov a sestier, rehabilitačných zamestnancov – ktorí jej vrátili zdravie. Bola to zhoda okolností, kedy technológia pri precíznom využití v kombinácii s ľudskou vôľou priniesla úspech.

Čiže nastala príkladná spolupráca lekára a pacientky…

Pre mňa osobne to bol dôkaz toho, že pri ochoreniach chrbtice vo väčšine prípadov to majú, ako sa hovorí „pacienti v rukách“. To znamená, že lekár a medicína vedia pomôcť len v tom prípade, keď pacient spolupracuje a on sám prispeje k dobrému výsledku. Bez spoluúčasti pacienta to proste nefunguje. Výnimočné je aj to, že s našou pacientkou spolupracujem – dá sa povedať, že sa priatelíme dodnes, nesmierne sa teším z jej športových úspechov, ale aj množstva pacientov, ktorých sme spolu riešili.

Za štrnásť rokov techniky operácie iste pokročili. Ako ich prevádzate teraz?

Možno Vás moja odpoveď prekvapí, ale totálne artoplastiky (výmeny platničiek za mobilné náhrady implantované predným prístupom sme výrazne redukovali) a nahradili sme ich šetrnejšími bezrizikovými výkonmi zo zadného prístupu – väčšinou spočívajúcich v spojení (fúzii) stavcov využívajúc miniinvazívne prístupy.

Nemám na to dôkazy, je to môj osobný názor, že s nimi nie je možné dosiahnuť až takéto excelentné výsledky. Mobilné náhrady nielen vrátili pohyb do poškodeného segmentu, ale aj odbremenili záťaž priľahlých platničiek. Žiaľ, aj medicína na Slovensku (nehovoriac o západnej Európe a USA) smeruje k defenzívnemu prístupu (za každú cenu sa vyhnúť komplikácii) z obavy z forenzných dopadov pri neúspechu na operatéra.

K tomu nás núti správanie sa časti pacientov, ktorí po operáciách chrbtice nemenia svoje zlozvyky, necvičia, a preto sa nemajú dobre, ale obviňujú všetkých okolo seba v očakávaní, že tento problém vyrieši niekto za nich (nehovoriac o zneužívaní sociálneho systému). Lekár – chirurg musí byť veľmi vnímavý človek, prakticky profesionálny psychológ. Musí každému pacientovi určiť liečebný proces na mieru (neexistujú dvaja rovnakí pacienti) – podľa jeho klinického stavu, výsledkov zobrazovacích vyšetrení, ale hlavne schopnosti spolupráce. Excelentné výsledky je možné dosiahnuť len vtedy, keď ste maximálne pripravený, máte k dispozícii špičkové technológie a pacienta, ktorý spolupracuje. Naša pacientka je toho svetlým príkladom.

Štrnásť rokov s umelou platničkou

Písal sa rok 2006. Eva Matoušková sa tešila na majstrovstvá sveta vo fitnes v Moskve. Pár dní pred odletom pocítila v chrbtici neskutočnú bolesť. Jeden z jej známych zatelefonoval do Nových Zámkov profesorovi Brunovi Rudinskému.

Čítajte ďalej…