Novela zákona o liekoch sprísnila lekárom zákaz určovania lekárne, v ktorej si môžu pacienti vybrat’ lieky -

Kto je oprávnený predpísať liek, akým spôsobom má byť liek predpísaný, ale aj to, ako ohľadom predpisu a výdaja liekov môže komunikovať lekár s pacientom, upravuje Zákon č. 362/2011 Z. z. Zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o liekoch“). Zákon vymenúva všetky náležitosti, ktoré musia byť pri písaní lieku splnené, ako aj to, čo nemôže lekár v súvislosti s predpisom a následným výdajom lieku v lekárni pacientovi povedať, resp., čo môže spomenúť a aké informácie podané v tej súvislosti pacientovi sú už zákonom zakázané.

DOBRÝ ÚMYSEL NEOSPRAVEDLŇUJE
Zákon nerozlišuje úmysel lekára, ktorý nemusí byť v každom prípade zištný. Veľakrát lekár spomenul konkrétnu lekáreň pacientovi s úmyslom pomôcť mu. Mohlo ísť o prípady, kedy pacient býva ďaleko a v jeho záujme je dostať sa k lieku čo najskôr, aby si ho nemusel objednávať, čakať naň. V prípade, že lekár vedel, že liek, ktorý pacientovi predpisuje v danej lekárni určite nájde, mu takú informáciu s najlepším svedomím poskytol. Alebo aj v prípadoch výpadkov liekov, ktoré pacienti ťažko zháňajú „po celom meste“ a nedajú sa kvôli nedostupnosti v distribučných spoločnostiach objednať, by rada lekára o zásobe daného lieku v konkrétnej lekárni prišla vhod. Aj v tomto prípade by však dobre mienená „rada“ mohla znamenať porušenie zákona.

ČO HROZÍ LEKÁROVI V PRÍPADE PORUŠENIA ZÁKAZU ODPORÚČANIA LEKÁRNE?
Predpisujúci lekár sa dopustí iného správneho deliktu, ak sám alebo prostredníctvom iných osôb pacientovi určuje, odporúča či akýmkoľvek spôsobom, aj prostredníctvom iných osôb, ovplyvňuje výber poskytovateľa lekárenskej starostlivosti na účel výdaja predpísaných humánnych liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok. Lekár sa v danom prípade teda dopúšťa tzv. iného správneho deliktu. S takýmto správaním, ktoré je porušením zákona, je spojené aj udeľovanie sankcií. Štátny ústav pre kontrolu liečiv môže lekárovi uložiť v tomto prípade pokutu od 300 eur do 35 000 eur. (§ 138 ods. 22 Zákona o liekoch).

Aj keď pokuty v daných prípadoch protiprávneho konania vyzerajú hrozivo, ukladajú sa až v prípade dokázania pochybenia zo strany lekára. V prípade lekárov by mohol na takéto správanie poukázať priamo pacient. V procese dokazovania by však mohlo ísť o tvrdenie proti tvrdeniu. Aby ste sa však ako lekár, aj keď s dobrým úmyslom pomoci pacientovi, takémuto protiprávnemu konaniu vyhli, je samozrejme potrebné dodržiavať zákon.

LEKÁR SA MÔŽE DOSTAŤ DO POSTAVENIA SPROSTREDKOVATEĽA NÁKUPU ALEBO PREDAJA
Ustanovenia Zákona o liekoch upravujú aj legálny pojem sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánneho lieku. Sprostredkovanie je činnosť, ktorá nezahŕňa fyzickú manipuláciu s humánnym liekom, smerujúcu k tomu, aby iná osoba mala možnosť nákupu alebo predaja humánneho lieku, takže sprostredkovateľ nemusí mať liek fyzicky pri sebe. Z uvedeného teda vyplýva, že za sprostredkovateľa sa môže považovať aj lekár, prostredníctvom ktorého by mohol byť ovplyvňovaný výber konkrétnej lekárne.

Podmienky, za ktorých sa osoba môže stať sprostredkovateľom nákupu alebo predaja humánneho lieku, upravujú ustanovenia Zákona o liekoch vo svojej druhej časti. V tomto prípade môže byť sprostredkovateľom fyzická, alebo právnická osoba, s bydliskom, resp. sídlom v Slovenskej republike, prípadne v inom členskom štáte. Táto osoba je však povinná oznámiť Štátnemu ústavu pre kontrolu liečiv zámer vykonávať sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánneho lieku. V prípade iného členského štátu len, ak oznámila začatie sprostredkovania nákupu alebo predaja humánneho lieku príslušnému orgánu iného členského štátu (§ 18a Zákona o liekoch).

Uvažujme možno nahlas a naozaj s úmyslom, ako podať informáciu napr. staršiemu, ťažko mobilnému, polymorbídnému pacientovi o lieku, ktorý je ťažko dostupný, ale vy ako lekár viete, kde by ho pacient mohol nájsť. Niekedy možno stačí pacienta odkázať s pomocou o radu na sestričku, ktorá má mnohokrát veľa užitočných informácií. Samozrejme, nechceme navádzať k obchádzaniu zákona, ale niekedy musí zvíťaziť empatia a zdravý rozum. Na celú situáciu je možno potrebné sa pozrieť aj z pohľadu lekára a medicínskej etiky. Veríme, že úmyslom zákonodarcu bolo priniesť určitú transparentnosť do bežného života, no na mnohé každodenné situácie pri tom však asi nemyslel.

Autor: h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Mgr. Ing. Lenka Beňušová, JUDr. Ivan Humeník, PhD.

Obrázok: Mohamed Hassan z Pixabay