Univerzitný profesor MUDr. Ján Štencl, CSc., akademik EAVU Salzburg -

Ján Štencl sa narodil 19. mája 1940 v Handlovej v rodine baníka. Banícke prostredie ovplyvnilo jeho povahové, charakterové a morálne hodnoty a postoje. Už ako dieťa obdivoval baníkov, ktorí pre záchranu priateľa riskovali vlastný život, čo v ňom zanechalo pocit súdržnosti, zodpovednosti za iných, čestnosti a pracovitosti.

Lekársku fakultu Univerzity Komenského ukončil v roku 1963. V roku 1967 získal špecializáciu I. stupňa v odbore gynekológia a pôrodníctvo a o 3 roky neskôr špecializáciu II. stupňa v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Neskôr získal špecializáciu zo subšpecializačných odborov reprodukčná medicína, materno-fetálna medicína a gynekologická urológia. V roku 1974 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu a udelili mu titul kandidát lekárskych vied. V roku 1980 sa po obhájení habilitačnej práce stal docentom pre odbor gynekológia a pôrodníctvo a v roku 1999 mu bol udelený titul profesor.

Pracovný postup

Po promócii pracoval v Nitre u primára Ladislava Polčíka (1911–1978), prednostu Gynekologicko–pôrodníckeho oddelenia. Po roku 1964 nastúpil na I. gynekologicko–pôrodnícku kliniku LF UK a FN na Zochovej ulici v Bratislave, k prednostovi profesorovi Svetozárovi Štefánikovi (1899–1989).
V rokoch 1967-1970 pôsobil vo funkcii odborného asistenta s profesorom Ponťuchom (1915–1989) na Ženskej klinike JLF UK a MUNsP v Martine. V roku 1970 sa vrátil na Ženskú kliniku do Bratislavy. V roku 1973 pracoval v Univerzitnej nemocnici na Gynekologicko-pôrodníckej klinike v alžírskej Constantine vo funkcii docenta a vedúceho oddelenia. Tu vybudoval systém zdravotnej starostlivosti o ženu, matku a dieťa, ktorý prijali ako vzorový pre celé Alžírsko.

V roku 1975 vyhral konkurz na prednostu II. gynekologicko-pôrodníckej kliniky v Constantine. Komisia Ministerstva zdravotníctva Alžírska v roku 1977 vyhodnotila jeho kliniku za najlepšiu v krajine. Po úspešnom pôsobení v Alžírsku sa vrátil na I. gynekologicko-pôrodnícku kliniku na Zochovu ulicu. V roku 1978 nastúpil na Katedru gynekológie a pôrodníctva a Kliniku ženských chorôb Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov v Bratislave na Kramároch k profesorovi Ernestovi Dlhošovi (1910–1994), kde sa v roku 1981 stal prednostom kliniky a vedúcim katedry.

Ján Štencl s profesorom Ernestom Dlhošom.

V novembri 1981 v Brne ho zvolili za člena výboru Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti. V máji 1990 v Bratislave ho zvolili za viceprezidenta spoločnosti. V marci 1992 zomrel prezident SGPS SLS profesor Augustín Bárdoš, CSc. (1921–1992) a profesora Štencla poverili funkciou prezidenta SGPS SLS. V rokoch 1994, 1988, 2002 ho do nej opäť zvolili. Vykonával ju 14 rokov. V júni v roku 2006 ho zvolili za doživotného Čestného prezidenta SGPS SLS.

Od začiatku prezidentovania v SGPS SLS sa snažil o odborné i spoločenské pozdvihnutie gynekologickej obce a spoluprácu medzi gynekológmi v ambulantnej a nemocničnej zložke. Jeho pričinením sa od roku 1977 organizovali celoštátne kongresy Gynekologicko–pôrodníckej spoločnosti striedavo raz v Slovensku a raz v Čechách. Posledný z nich bol roku 1991 v Brne. SGPS v roku 2000 v Bratislave organizovala VII. celoslovenský kongres SGPS SLS a jeho prezidentom bol profesor Štencl. Odvtedy sa celoslovenské kongresy SGPS konali každý rok. V roku 2014 sa začali organizovať každoročné Slovensko–české a striedavo Česko-slovenské konferencie.

Profesor Štencl navrhol Výboru SGPS, aby logom SGPS bol znak Moravianskej venuše – symbol plodnosti ženstva, ktoré sa používa dodnes. Od promócie sa venoval pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti. Ťažiskom bola problematika gynekologickej endokrinológie, vzájomné vzťahy matky a plodu v rámci fetoplacentovej jednotky, účinok niektorých liekov podávaných v tehotnosti alebo počas pôrodu na srdcový sval matky. Zaoberal sa dynamikou steroidných hormónov v priebehu fyziologickej a patologickej tehotnosti, neurohumorálnou problematikou a emesis gravidarum. Zaslúžil sa o rozvoj prenatálnej medicíny, diagnostiky a liečby rizikovej gravidity, prenatálnej diagnostiky, liečby plodu ako intrauterinného pacienta, ultrazvukovej diagnostiky v tehotnosti, ultrasonografickej diagnostiky v gynekológii, komplexnej diagnostiky a liečby nádorových ochorení genitálií.

V rokoch 1986 – 1990 bol profesor Štencl mestský odborník v Bratislave a od roku 1990 hlavný odborník MZ SR pre gynekológiu a pôrodníctvo. V deväťdesiatych rokoch sa zasadil o rozvoj endoskopie a ultrazvukovej diagnostiky na Slovensku, keď presadil, aby každé gynekologické oddelenie v OÚNZ v SR disponovalo prístrojom pre ultrasonografickú a endoskopickú diagnostiku.

Vo funkcii hlavného odborníka

Presadzoval zavádzanie moderných diagnostických a operačných metód. Ako operatér si vyberal závažné prípady. Pri nich nepostupoval len podľa zaužívaných praktík, ale hľadal nové postupy. Ako prvý v ČSSR vykonal vaginálnu intrafasciálnu hysterektómiu, o ktorej prednášal na konferencii v Košiciach. Po tejto prednáške ju začali vykonávať na viacerých pracoviskách v Česku i na Slovensku. Zdokonalil operačný postup pri cisárskom reze, kde pri zájdenej bránke, zosunul močový mechúr, čím vznikol priestor na vybavenie plodu narezaním vaginálnej steny bez otvorenia maternice. Na Slovensku zaviedol diagnostickú a operačnú laparoskopiu. Nasledujúce roky boli roky rozmachu endoskopie.

Profesor Štencl v záverečnej fáze operácie, pri ktorej mu asistoval plastický chirurg Ladislav Košťál.

Na Klinike ženských chorôb na Kramároch za prednostu profesora Štencla zriadili „Medzinárodné centrum pre endoskopickú gynekologickú chirurgiu“, s pôsobnosťou pre strednú a východnú Európu. Dňa 12. januára 1990 v Bratislave ho otvoril minister zahraničných vecí Francúzska Ronald Dumas. V roku 1991 založili Európsku spoločnosť gynekologickej endoskopie. Ján Štencl sa stal členom výboru. Zároveň vznikla Endoskopická spoločnosť SGPS SLS a začali organizovať medzinárodné workshopy s cieľom zvyšovania operačnej zručnosti odborníkov. V Bratislave sa ako prvá v Československu uskutočnila hysterektómia laparoskopickou cestou. Slovensko zažilo rozmach v endoskopickej chirurgii. Profesor Štencl bol zakladajúcim členom a neskôr doživotným členom Európskej spoločnosti gynekologickej endoskopie.

V roku 1996 v Bratislave uskutočnili V. kongres Európskej spoločnosti gynekologickej endoskopie. Jeho prezidentom bol profesor Štencl. Zúčastnilo sa 1 200 účastníkov, z ktorých väčšina bola zo zahraničia. Operovalo sa na 20 operačných stoloch. Prvýkrát sa podarilo sústrediť na jedno miesto všetky európske endoskopické školy. Pri hodnotení vo FIGO Newsletter (FIGO – Medzinárodná federácia pre gynekológiu a pôrodníctvo) bol tento kongres vyhodnotený ako najúspešnejší s najväčším počtom účastníkov. Zaradili ho medzi najlepšie pripravené a zabezpečené endoskopické gynekologické kongresy.

Prácu profesora Štencla ocenili na slovenskej a medzinárodnej úrovni. Patrí medzi desiatich najvýznamnejších gynekológov sveta, ktorí boli na Európskom kongrese endoskopickej chirurgie v Paríži v roku 2000 ocenení cenou Award of Excellence in Laparoscopic Surgery za rozvoj gynekologickej endoskopie, za jej rozvoj v Česko-Slovensku a ako zakladajúci člen klubu Raoula Palmera a člen Výboru Európskej endoskopickej gynekologickej spoločnosti za rozvoj v Európe. Je člen FIGO, EAGO, UPIGO, EBCOG, člen Medzinárodných komisií atestačných skúšok zo ženského lekárstva. V rokoch 2007–2010 bol Prezidentom UPIGO (Únia medzinárodných gynekológov a pôrodníkov), poradný orgán Rady Európy, predtým pôsobil ako viceprezident.

Rozvinul metódy a medicínske postupy

Profesor Štencl úspešne pracoval ako gynekológ, pôrodník
a operatér na klinických pracoviskách na Slovensku, vo Francúzsku a Alžírsku. Rozvinul metódy a medicínske postupy, ktoré sa vďaka nemu zaviedli na celom Slovensku:

systém starostlivosti o tehotnú a plod,
cytologický skríning onkologických ochorení krčka maternice na území mesta Bratislavy,
ultrazvukový skríning vývojových chýb plodu,
skríning genetických ochorení plodu,
skríning hypoxie plodu,
prenatálnu genetickú diagnostiku v I. a II. trimestri gravidity,
algoritmus postupu pri diagnostike a liečbe gynekologického zápalu, ováriových nádorov, bolesti v malej panve – tzv. pelvic pain, intrauterinného ohrozenia plodu.

Štenclovo pracovisko sa venovalo komplexnej diagnostike a liečbe nádorových ochorení prsníka, problémom reprodukčnej medicíny, komplexnej diagnostike a liečbe ženskej neplodnosti, metódami plánovaného rodičovstva a modernou kontracepciou, gynekológiou detí a dospievajúcich, diagnostikou a liečbou gynekologického zápalu, urogynekológiou. Vypracoval mnohé diagnostické a liečebné postupy, ktoré prevzali ostatné slovenské ženské oddelenia, a niektoré aj zahraničné pracoviská. Išlo najmä o algoritmus postupu sledovania tehotných žien a plodov a algoritmus pri diagnostike a liečbe gynekologického zápalu, sterility, ováriových nádorov, pelvickej bolesti, intrauterinného ohrozenia plodu.

Profesor Štencl sa zaslúžil o rozvoj perinatálnej medicíny, diagnostiky a liečby rizikovej gravidity, prenatálnej diagnostiky, liečby plodu ako intrauterinného pacienta, ultrazvukovej diagnostiky v tehotnosti, ultrazvukovej diagnostiky v gynekológii, komplexnej diagnostiky a liečby nádorových ochorení genitálií, endoskopickej diagnostiky a operatívy, použitia laseru v gynekológii a pôrodníctve. Zaviedol modernú starostlivosť o tehotnú matku a plod v SR.

Zaviedol fetálnu medicínu

Začiatkom 80-tych rokov minulého storočia ako prvý v Československu riešil problematiku intrauterinného pacienta a práva tohto pacienta, kde sa plod chápal ako rovnocenný partner, ktorému treba pred narodením poskytnúť príslušnú starostlivosť. Na Slovensku založil odbor fetálna medicína. Bol prvým, kto u nás zaviedol pojem intrauterinný pacient. Vnímanie plodu ako rovnocenného partnera a pacienta ho zaujímalo od ranej profesionálnej kariéry, keď ešte na klinike v Martine (koncom 60-tych rokov minulého storočia) začínal s vyšetrovaním bilirubínu v plodovej vode a intraamniálnymi transfúziami pri Rh imunizácii. Neskôr medzi prvými v Česko-Slovensku rozvíjal invazívne a diagnostické liečebné postupy u plodu – amniocentéza, odbery tkanív a krvi plodu, genetické vyšetrenia u plodu. Robil prvé výkony na plode – punkcie cystických útvarov. Ako prvý na svete previedol marsupializáciu močového mechúra plodu priamym otvorením maternice u atrézii uretry plodu. Neskôr intraamniálnym shuntom. Tento vývojový problém plodu bol podľa svetovej literatúry dovtedy riešený shuntom (Golbus, Harison).

Medzi ďalšie priame operačné metódy pri otvorení maternice patrila aj exanguináciu krvi u plodov, ktorí boli Rh imunizovaní. Plod bol pre profesora Štencla rovnocenný partner/pacient, ktorého liečil konzervatívnou aj chirurgickou liečbou. Bolo pre neho prirodzené, že plod ako pacient dostával adekvátnu liečbu – cestou matky, cestou plodovej vody, intramuskulárne do svalu plodu a v prípade nevyhnutnosti aj cievneho systému priamo do srdca plodu. Ten chápal ako partnera lekára a člena spoločnosti nielen po medicínskej stránke, t. j. plod má právo byť liečený a diagnostikovaný, a má mať aj ostatné práva – právo na život a právo na optimálne podmienky pre vývoj in utero.

V roku 1990 prednášal na parížskej Sorbonne o etických právach plodu. Podujatie sa konalo pod záštitou prezidenta Francúzskej republiky Francoisa Miterranda v aule Univerzity Sorbonna. Prednáška mala veľký ohlas, preto ho požiadali, aby ju na ďalší deň odprednášal aj pracovníkom Ministerstva zdravotníctva Francúzska v Centre Georges Pompidou v Paríži. V roku 1996 sa profesor Ján Štencl stal riaditeľom Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny, ktorá sa v roku 2002 transformovala na Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave (ďalej len „SZU“) a zvolili ho za rektora univerzity. V októbri 2002 prevzal profesor Štencl z rúk prezidenta Slovenskej republiky Rudolfa Schustera, Dr. h. c., menovací dekrét Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. SZU sa stala pokračovateľkou Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny. Systém zdravotnej starostlivosti o ženu, matku a dieťa bol zákonom č. 401/2002 Z. z., schválený poslancami Národnej rady SR.

Potreba transformácie a vzniku SZU

Transformácia vychádzala z nutnosti naplnenia smerníc EÚ, ktoré vyžadovali zmeny vzdelávania zdravotníckych pracovníkov so zameraním na posilnenie vysokoškolského vzdelávania. Rezort zdravotníctva využil personálne a materiálne podmienky vtedajšej Slovenskej postgraduálnej akadémie medicíny. Ďalším dôvodom transformácie bola potreba, aby v zmysle Charty prípravy medicínskych špecialistov EÚ štát garantoval a zabezpečoval postgraduálne vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov (vrátane prípravy medicínskych špecialistov) prostredníctvom kompetentnej národnej/štátnej inštitúcie, ktorá by sa mala kombinovať s vysokou školou, alebo by mohla byť reprezentovaná špecializovanou vysokou školou. Slovenská postgraduálna akadémia medicíny mala už takmer 50-ročné skúsenosti s postgraduálnym vzdelávaním s funkčnými pedagogickým útvarmi a početnými výučbovými základňami v zdravotníckych zariadeniach s vysokým počtom pedagogických pracovníkov profesorov a docentov, ako aj zamestnancov s vedecko-akademickou hodnosťou, pričom organizácia a spôsob postgraduálneho vzdelávania sa veľmi blížila k požiadavkám Únie európskych medicínskych špecialistov (UEMS). Profesor Štencl s kolektívom spolupracovníkov vyvinul maximálne úsilie pre zriadenie a neskoršie budovanie Slovenskej zdravotníckej univerzity. V súlade s kritériami UEMS a spomínanej Charty bolo potrebné aj určité následné formovanie špecializačného štúdia v súlade s podmienkami jeho všeobecného uznávania v rámci EÚ.

V rámci samotného špecializačného odboru gynekológia a pôrodníctvo sa profesor Štencl zasadzoval a podarilo sa mu presadiť vytvorenie tzv. subšpecializačných odborov (gynekologická urológia, onkológia v gynekológii, materno-fetálna medicína, pediatrická gynekológia, reprodukčná medicína, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve; ako aj možnosť získania certifikátu z mamodiagnostiky v gynekológii), ktoré následne zostali v rámci profilácie a ďalšieho vzdelávanie gynekológov a pôrodníkov. Profesor Štencl ako zakladateľ SZU bol Slovenskou lekárskou spoločnosťou ocenený za činnosť, ktorá viedla k zriadeniu Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave – SLSL ocenila vznik SZU ako významnú udalosť roka 2002.

Profesor Štencl úspešne vykonával funkciu rektora univerzity dve funkčné obdobia až do roku 2010, kedy bol zvolený za doživotného čestného rektora Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Ako rektor smeroval všetky svoje kroky pre budovanie a rozvoj SZU, či už po stránke skvalitňovania teoretickej a praktickej výučby študentov a poslucháčov, budovania fakúlt SZU, zasadil sa o zriadenie a otvorenie pregraduálneho štúdia všeobecné lekárstvo v rámci Lekárskej fakulty SZU, ako aj o zriadenie 4. fakulty – Fakulty zdravotníctva SZU so sídlom v Banskej Bystrici. Modernizáciu a skvalitňovanie výučbových a pracovných priestorov v rámci budov v Bratislave, ktoré boli prispôsobené potrebám a požiadavkám troch fakúlt. Pričinil sa o získanie budovy v Modre Harmónii do správy SZU, ako aj o vybudovanie excelentného vedeckého pracoviska – Vedeckovýskumnej základne SZU (bývalý Ústav preventívnej a klinickej medicíny, ktorý bol prevedený do správy SZU a počas pôsobenia rektora Štencla sa SZU v zmysle vtedy platnej legislatívy uchádzala a spĺňala všetky kritériá pre získanie statusu výskumnej univerzity). Podieľal sa na budovaní moderného plne funkčného kongresového centra ako súčasť Fakulty zdravotníctva SZU v Banskej Bystrici. SZU počas jeho pôsobenia rozširovala aj svoje výučbové základne a univerzitné kliniky v rámci celého Slovenska. Zároveň rozvíjal aj medzinárodné vzťahy a spoluprácu medzi univerzitami. V roku 2007 mu udelili titul „University Professor Honoris Causa“ na Štátnej medicínskej univerzite v Ternopile a v roku 2007 titul „Honorable Professor“ na Kazachstanskej štátnej medicínskej univerzite v Astane.

Doma i v zahraničí predniesol a publikoval takmer tri stovky prác

Aktívne sa zúčastnil päťdesiatky kongresov a sympózií v zahraničí. Mnohé prednášky boli vyžiadané (Heidlberg, Drážďany, Zakopané, Marakesh, Praha, Lyon, Clérmond – Ferrand, Toronto, Londýn, Paríž, Miláno, Bonn, Capri, Philadelphia, Singapur, Brusel, Kodaň, Budapešť a iné). Uverejnil do 150 vedecko–odborných prác. Z toho niekoľko desiatok v zahraničí. Je autorom a spoluautorom knižných monografií. Pod jeho vedením vyrástli profesori, docenti, kandidáti vied, mnohí primári oddelení a viacerí špičkoví lekári, ktorí sa síce nerozvíjali pedagogickým smerom, ale dnes sú uznávaní odborníci nielen doma, ale aj v zahraničí.

Profesor Štencl patril medzi aktívnych a angažovaných ženských lekárov v Slovenskej republike aj v medzinárodnom pôsobení – Rector Magnificus Slovenskej zdravotníckej univerzity, prezident SGPS SLS, prednosta Gynekologicko–pôrodníckej kliniky FNsP akademika L. Dérera SZU, predseda Sekcie perinatálnej medicíny, Sekcie gynekologickej endoskopie SGPS SLS, predseda Spoločnosti pre menopauzu a andropauzu, zakladajúci člen medzinárodného klubu Raoula Palmera, spoluzakladateľ Európskej postgraduálnej gynekologickej akadémie, člen komisie FIGO pre nové technológie a operačné postupy, člen skúšobných Komisií medzinárodných atestačných skúšok z gynekológie a pôrodníctva v Aténach, Ríme a Bratislave, člen EBCOG, ktorá má určiť charakter kritérií a podmienky pre sústavné vzdelávanie gynekológov a pôrodníkov v Európskej únii, člen Komisie pre obhajoby kandidátskych dizertačných prác z vedného odboru gynekológia a pôrodníctvo, bývalý hlavný odborník MZ SR a mestský odborník mesta Bratislavy pre ženské lekárstvo, odborný poradca Rady MZ SR pre lekársky výskum, predseda odbornej skupiny Poradného zboru pre gynekológiu a pôrodníctvo, člen Rady expertov ministra zdravotníctva SR, člen Rady štátnych programov základného výskumu pri ČSAV pre odbor „Prenatálny a postnatálny vývoj ľudského organizmu a jeho genetické základy“, člen komisie pri „Slovenskej komisii pre vedecké hodnosti“ pre obhajoby doktorských dizertačných prác z vedného odboru gynekológia a pôrodníctvo, člen viacerých vedeckých rád vysokých škôl, člen viacerých redakčných rád vedecko–odborných časopisov doma aj za hranicami (Archivio di Obstetriciae Gynecologia (Taliansko); UPIGO NEWS (Francúzsko); Slovenská gynekológia a pôrodníctvo; Praktická gynekológia;

Čestný redaktor časopisu International Journal of Prenatal and Perinatal Psychology and Medicine; Čestný redaktor časopisu Neuroendocrinology Letters; Člen redakčnej rady časopisu Polish Journal of Gynaecological Investigations; člen redakčnej rady pre Poľskú gynekologickú onkológiu; Journal of Gynaecological Surgery – Endoscopy, Imaging and Allied Techniques; Člen redakčnej rady Przeglad Ginekologiczno-Polozniczy; Lekársky Obzor; Slovenská angiológie; Zdravý život; ABC zdravia; Dlhoročný člen redakčnej rady časopisu Československá gynekologie.)

Profesor Štencl je nositeľom mnohých vyznamenaní, ocenení a medailí. Je laureátom Kríža prezidenta Slovenskej republiky I. triedy, má všetky ocenenia Slovenskej lekárskej spoločnosti, z ktorých medzi najvzácnejšie patrí vyznamenanie SLS „Strom života“ za mimoriadne zásluhy o rozvoj SLS a za podporu plnenia jej cieľov a poslania. Je laureátom ocenení Slovenskej zdravotníckej univerzity, čestný člen SLS, SGPS, ČGPS ČLS J.E. Purkyňu, Polskiego Towarzystwa Ginegologicznego a ďalších. Je držiteľom zlatých medailí Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine, Univerzity Komenského v Bratislave a Slovenskej akadémie vied a čestnej plakety Jána Jessenia za zásluhy v lekárskych vedách, ktorú mu udelila Slovenská akadémia vied. Pri príležitosti 630. výročia prvej písomnej zmienky o Handlovej mu v novembri 2006 ako rodákovi udelili čestné občianstvo Mesta Handlová. V marci 2011 dostal jednu z najvyšších pôct, stal sa riadnym členom Európskej akadémie vied a umení v Salzburgu a v decembri 2016 ho slávnostne uviedli do Dvorany slávy slovenskej medicíny.

Mal som to šťastie, že od roku 1981 som s ním spolupracoval vo výbore SGPS SLS. Keď bol prezidentom Spoločnosti, pätnásť rokov som bol jeho vedeckým sekretárom. Organizovali sme vedecké, odborné podujatia na domácej aj medzinárodnej úrovni a spolupracovali v oblasti literárnej tvorby, publikačnej činnosti. Ďakujem mu nielen za ideové nápady a vedenie, ale najmä za konkrétnu pomoc, ale aj kritické postoje v našej spoločnej činnosti. Je uznávanou odbornou, vedeckou a organizačnou osobnosťou. Všeobecne sú známe jeho výborné odborné, pedagogické, vedecké a organizačné schopnosti, ktoré plne využíva vo svojej všestrannej vedúcej a riadiacej činnosti.

Má nemalé zásluhy na činnosti a úspechoch nielen našej Odbornej spoločnosti, ale aj odbornom raste a neustálom rozvoji gynekológie a pôrodníctva v Slovenskej republike, ale aj v zahraničí. Mnohé pokroky a úspechy v ženskom lekárstve, perinatológii, fetálnej medicíne, v právach nenarodeného dieťaťa, gynekologickej endoskopii, onkogynekológii, senológii, v pokrokoch postgraduálneho vzdelávania lekárov a stredných zdravotníckych pracovníkov, v medzinárodných kontaktoch, medziodborových vzťahoch, sú jeho nehynúcou zásluhou.

Voľne a aj vekovito by som mohol povedať po starom otcovi, že jubilantovi „nepadali pečené holuby ………“ Úsmevná riekanka našich starých otcov. Je však aj výpoveďou o tom, že jubilantovi nič nepadlo zadarmo. Možno ani pri vyratúvaní a chvále by sme nemali zabudnúť, že v živote pri dosahovaní nezaháľal a nečakal, čo mu zhora spadne. Teda neobdivujem, ale uznávam, že všetko, čo dosiahol malo svoje opodstatnenie a nebol to ani lacný dar od Boha. Od toho dostal rozum a vytrvalosť. Jeho život je dôkazom, že splnil do bodky boží zámer. Ostáva mu ešte povinnosť, aby prevýšil aj mňa terajším mojim vekom. K tomu mu želám dobré zdravie a pokračovanie po dobre nasmerovaných koľajniciach s dostatkom síl a s „nedostatkom“ telesných neduhov

Prof. MUDr. Michal Valent, DrSc.
Professor Emeritus UK