Po deviatich rokoch od operácie

S profesorom a rodičmi u invazívneho radiológa Ivana Vuleva na jeho pracovisku v CINRE.
Pred dvanástimi rokmi pribudla do rodiny Miškových dcérka Laura.  Hravé dievčatko vnieslo do domu oživenie. Keď mala tri roky, všimli si rodičia, že sa jej vždy večer rozšírila zrenička na jednom očku a jej čierna farba sa zmenila na bielu.

Očná lekárka v Žiari nad Hronom ich poslala do Banskej Bystrice, kde skonštatovali retinoblastóm v pokročilom štádiu. Pri takejto diagnóze pacientovi vybrali oko. Banskobystrickí oftalmológovia vedeli, že profesor Anton Gerinec na Klinike detskej oftalmológie Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave zavádza novú liečebnú metódu. Lauriným rodičom svitla určitá nádej.

Všetko sa udialo v priebehu troch dní. V pondelok boli v Banskej Bystrici. V utorok v Bratislave. Profesor Gerinec im vysvetlil, že sa nádor z oka nedá vyoperovať. Možno ho iba zneškodniť. Na to je viacero technológií. Spočiatku ho ožarovali z diaľky, neskôr pribudla chemoterapeutická liečba a podmrazovanie. V ľahších prípadoch laserovým lúčom spálili tkanivá okolo nádoru, čím znemožnili jeho výživu. Nádor sa zmení na jazvu, ktorá prestane ohrozovať život. Potom je tu ešte termoterapia, keď nádor zničia teplom, alebo brachyterapia, keď ho ožiaria izotopom ruténiom 106. Po každej liečbe je však nutné pridať celkovú chemoterapiu, aby pozabíjali zblúdilé rakovinové bunky.

Metóda profesora Abramsona

V Laurinom prípade nádor vypĺňal takmer celý sklovec, čo vylučovalo použitie spomínaných metód. Magnetická rezonancia však ukázala, že očný nerv nie je postihnutý. Práve tu sa dala využiť metóda amerického profesora Davida Abramsona, s ktorým sa profesor Gerinec stretol na svetovom sympóziu. Princíp metódy tzv. intraarteriálnej chemoterapie spočíval v zavedení katétra cez stehnovú tepnu cez tepenný systém aorty až k počiatku očnej tepny (arteria ophthalmica), ktorá odbočuje z vnútornej krkavice (karotídy) a smeruje do oka.

Po najdení začiatku tejto tepny sa môže podať injekčne cez katéter chemoterapeutikum (melfalan), ktoré smeruje do oblasti oka, najmä do sietnice, a deštruuje nádor. Je to posledná možnosť záchrany očného bulbu pred jeho odstránením Tri až šesť dávok cytostatika zničilo nádor u viacerých pacientov prof. Abramsona a dokonca sa podarilo zachrániť aj zbytok videnia. Po viacerých konzultáciách s prof. Abramsonom sme sa odhodlali na túto inovatívnu liečbu.

V detskej nemocnici nemali špecialistu, ktorý by dokázal do očnej tepienky s priemerom ani nie pol milimetra zaviesť katéter. Profesor Gerinec v priebehu dvoch dní zorganizoval všetko, čo bolo treba. Oslovil intervenčného rádiológa Ivana Vuleva, ktorý vtedy pôsobil v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb, ktorý v tom čase viedol Oddelenie diagnostickej a intervenčnej rádiológie.

Tím primára Vuleva zložitú operáciu zvládol a detská onkologička MUDr. Kristína Husáková mohla vstreknúť do oka potrebnú dávku lieku. Kým prvý zákrok trval tri hodiny, druhý skrátil primár Vulev na polovicu. Pred treťou chemoterapiou z bielej hmoty tumoru ostali len odumierajúce ostrovčeky. Lekári sa rozhodli pre štvrtý zákrok. Pri ňom zistili, že sa priesvit očnej tepny zmenšil. Oko už nepotrebovalo toľko výživy, koľko si predtým uzurpoval rastúci nádor. Onkológovia pridali tri poistné chemoterapie do lakťovej vény, po ktorých nádor začiatkom roka vypĺňajúci celú sklovcovú dutinu, celkom zmizol. Oko síce ostalo nefunkčné, ale je vlastné, na bežný pohľad nerozoznateľné od zdravého oka.

Pred deviatimi rokmi na operačnom stole primára Vuleva.
Návrat do života

Rodičia chodievali s Laurou na kontroly každé tri týždne, neskôr raz za štvrťrok a teraz každého polroka. Laura si z operácie veľa nepamätá. Matne si spomína na sedenie v čakárňach, na učiteľku Janku, ktorá sa s deťmi chodila hrávať a veľa sa s nimi rozprávala. Ako troj-štvorročná absolvovala viacero pobytov v nemocnici. Po chemoterapiách strávila veľa času na izolačke.

Ani doma v tom období nemohla ísť medzi deti. Keď sa jej imunitná kalvária skončila, otec ju vzal na ruky a vyniesol do záhrady, kde nádherne kvitli jablone. Odrazu z nej vyhŕklo: „Jaj, slniečko svieti, ale je tu krásne.”
Rodičia precitli. Štvorročná Laura im objasnila, čo je v živote najcennejšie a najdôležitejšie.

Otec spomína: „Od tej chvíle som sa prestal naháňať za podnikaním a začal som sa viac venovať rodine.” Malá Laura vedela určiť tie správne hodnoty života.

Otec začal chodievať na dvojtýždňovky do Nemecka. S rodinou bol v stálom spojení cez skype a malá Laura začala vyťukávať do počítača prvé slová. Do školy sa tešila. Ako prváčka plynule čítala, čo milo prekvapilo učiteľku a spolužiaci, ktorí sa iba učili poznávať písmená, jej nadšene zatlieskali.

Keď mala Laura štyri roky, zobrala ju matka do Žarnovice na preteky motocyklov na plochej dráhe. Odvtedy nevynechajú ani jeden plochodrážnický míting. Aby mohla fandiť svojim pretekárom, cestujú aj do zahraničia. Chystali sa na preteky do Slovinska a Poľska, v čom im zabránili protikoronové opatrenia.

Fotka s svetoznámym pretekárom Martinom Vaculíkom.
Úspešná žiačka

Ako dvanásťročná končí šiestu triedu. V škole patrí medzi najlepších žiakov. Na vysvedčení nosí domov jednotky. Najradšej má geografiu, fyziku a angličtinu. Počas cirkusu okolo koronavírusu boli školy zatvorené. Vyučovanie prebiehalo naživo, cez internet. Ešte aj pri fyzike učiteľka napísala, čo si majú pripraviť a pokusy si doma robili sami.

Laura si sama od seba porobila úlohy, ešte stihla doučiť spolužiakov, ak ju o to požiadali. Posťažovala sa, že jej chýbajú hodiny telocviku, na ktorých hrávajú futbal. Len chalani sa niekedy hnevajú, keď dá gól. Zato doma s hrdosťou hlási, koľko ich dala. Laura žije plnohodnotným životom. Pred televíziou uprednostňuje knihy a šport. Teší sa na chvíle, keď sa s rodičmi alebo so sestrou vyvezú na bicykloch do prírody. Rada fotografuje.

Fascinujú ju západ a východ slnka, či prieniky svetla medzi stromami. Snaží sa aj o umelecké zábery. Pri kontrole u profesora Gerinca, ktorú museli odložiť kvôli epidémii, sa pochválila, že má z piatich predmetov jednotky a z ostatných, tak ako všetci poznámku, že predmet absolvovala. Spolu sme navštívili rádiologické pracovisko doktora Ivana Vuleva v CINRE. Laura sa priznala, že by chcela raz študovať medicínu, aby mohla, tak ako pomohli jej, pomáhať ďalším.

Pri potulkách v prírode.

Ďakujeme tímu lekárov okolo doktora Gerinca, Vuleva a p. Husákovej, že rýchlymi a vysoko odbornými liečebnými postupmi a zákrokmi zachránili našej Laure nielen očko, ale aj život.

Braňo a Adriana Miškoví

Čítajte ďalej rozhovor s lekármi:



pripravil
Peter Valo


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *