#INNOPOLIS -

Kde hľadať na mape najväčšej krajiny sveta toto futuristické univerzitné mesto postavené pre vzdelávanie talentovaných ruských mozgov? Pátranie v nekonečnej sibírskej tajge by bol správny tip za sovietskej éry. V roku 1959 bolo takéto utajené mestečko preplnené špičkovými výskumnými ústavmi a inštitútmi, Akademgorodok, vybudované v lesoch neďaleko mesta Novosibirsk. Doba sa zmenila. Dnes sa chce Rusko pochváliť a predviesť ako moderná, dynamická a perspektívna adresa pre mladých vedcov.

Innopolis, naprojektovaný svetovo uznávaným singapurským architektom Liu Thai Kerom, leží štyridsať kilometrov od centra metropoly Tatarstanu, Kazane. V sprievodcoch sa píše, že je súčasťou aglomerácie piateho najväčšieho ruského mesta. Medzi Kazaňou a Innopolisom premávajú autobusy. Je to pohodlná a rýchla doprava po federálnej ceste M7. Nakoľko my nie sme študenti ani profesori, ktorí by sa museli náhliť na prednášky alebo semináre na univerzitu, volíme si pomalšiu a zaujímavejšiu cestu.

Prví štrnásti poslucháči začali študovať v roku 2013 na Fakulte počítačových vied. V roku 2020 si na Univerzitu v Innopolise podalo prihlášku 12 896 záujemcov zo 161 krajín sveta. V akademickom roku 2020/2021 na univerzite študovalo 804 poslucháčov zo 40 krajín Európy, Ázie a Afriky. V roku 2020 bol na univerzite v Innopolise otvorený prvý inštitút umelej inteligencie v Rusku, ktorý sa venuje projektom týkajúcim sa využívania technológií umelej inteligencie pre priemysel, ropný a plynárenský priemysel, energetiku, medicínu, lesníctvo a poľnohospodárstvo. Centrum pre umelú inteligenciu, ktoré vedie Ramil Kuleev, pripravuje pre klinickú implementáciu neurónovú sieť, ktorá by pomohla identifikovať bežné príznaky patológií spôsobených koronavírusom. Softvér na automatické rozpoznávanie príznakov ochorenia z röntgenových snímok by mohol zjednodušiť prácu lekárov a zvýšiť efektívnosť diagnostiky. Proces spracovania obrazu, vyhodnotenia a odoslania výsledkov by mal trvať 30 sekúnd. Navyše by sa mohol pripojiť k röntgenom na ťažko dostupných a vzdialených miestach, čo je vzhľadom na geografiu Ruskej federácie veľmi dôležité.

Medzi železničnou traťou, jedným zo štyroch variantov európskej trasy Transsibírskej magistrály, a brehom najväčšej európskej rieky, Volgy, vyrástol pestrofarebný objekt s množstvom veží, kupol, minaretov a pagod. Chrám všetkých náboženstiev. Toto dielo kazaňského umelca Iľdara Chanova s vysvätenými chrámami nemá nič spoločné. Iľdar sa rozhodol na mieste svojho domu a pozemku postupne v bezprostrednom susedstve postaviť svätyne šestnástich náboženstiev, a to nielen tých súčasných, ale aj už dávno zaniknutých. Dnes je to jedno z turisticky atraktívnych miest na okraji Kazane. Na blízkom parkovisku je už v skoré dopoludnie zaparkovaných niekoľko autobusov.

„Počas meditácie v apríli roku 1992 sa Chanovovi zjavil Boh a povedal mu: ´Na dvore máš krompáč a lopatu. Zajtra skoro ráno vstaň a začni kopať.´ Takto začína rozprávanie o tomto mieste naša sprievodkyňa Tatiana. „Podľa inej verzie vnuknutie vybudovať tento objekt dostal Iľdar počas cesty po Tibete a Indii. Faktom je, že sa do smrti v roku 2013 intenzívne venoval výstavbe. Potom v jeho práci pokračovali brat Iľgiz a sestra Fljura. Z konečného počtu svätýň plánovaných Iľdarom ešte stále veľa chýba. To však nijako nezmenšuje záujem návštevníkov Kazane prísť sa sem pozrieť. Toto miesto je pre niekoho symbolom stretnutia náboženstiev a niekto v tom vidí nečisté a skazené dielo.“

Parkovisko sa postupne zapĺňa autobusmi, z ktorých sa valí masa turistov. Od prvého okamihu divoko cvakajú spúšte fotoaparátov. Pardon, mobilov. Skoro výlučne sú to návštevníci z Ruska. Pri tomto architektonickom a farebnom mixe akože náboženských chrámov sa zastavujú po ceste do Svijažska, čo je naopak skutočné vysoko duchovné miesto s významom pre celé pravoslávne Rusko. Aj pre nás je to hlavný bod dnešného programu spoznávania Tatarstanu. Konkrétne ide o kláštorný a chrámový komplex na ostrove Svijažsk.

Autobusy s turistami, ktorým pribudlo do pamäte mobilu niekoľko desiatok fotografií, opúšťajú parkovisko pri Chráme všetkých náboženstiev a smerujú k mostu cez Volgu. My na prekonanie najväčšej európskej rieky využívame trajekt, ktorý vypláva neďaleko od Iľdarovho komplexu. Je sobota a je tu už poriadne rušno. Obyvatelia dediniek – derevní, roztrúsených popri brehu rieky, sa vracajú zo sobotných nákupov. Hlavne sa to tu ale hmýri chatármi a záhradkármi, ktorí nedočkavo smerujú na protiľahlý breh na daču – chatu. Čakáme v rade áut, kým k brehu dorazí ďalší trajekt. Ten nevezie veľa automobilov.

Hlavný smer transportu je na pravý breh, kam smerujú obyvatelia Kazane za víkendovým oddychom. Dve či tri autá rýchlo opustia palubu trajektu. Rad sa nervózne pohne a o niekoľko minút sa spoločne s asi pätnástimi natlačenými osobákmi pohojdávame na hladine rieky. Volga je pokojná, čeria ju len vlny od lodných skrutiek nákladných riečnych člnov a výletného parníka. Z jeho paluby nám kývajú dovolenkári. Vyzerajú prístav v Kazani, ktorá je jednou zo zastávok na ich okružnej plavbe po legendárnej ruskej rieke.

Po vylodení z trajektu sa preplietame vidieckymi cestičkami k modernej ceste číslo M7, ktorá nás už rýchlo privedie k odbočke do Innopolisu. Prvé, čo vidíme z krásneho diela singapurského architekta sú domy pre profesorov a asistentov vyučujúcich na univerzite a pekná autobusová zastávka. Odbočka sa mení na dvojprúdovú cestu. Do Innopolisu vstupujeme kruhovým objazdom, pri ktorom stojí budova Technoparku A. S. Popova. Tu je sústredený biznis. Je to miesto, kde si môžu prenajať priestory inovatívne startupy.

Sme v najmladšom meste Ruskej federácie.

Technoparka A. S. Popova centrum startupov.

Singapurský architektonický duch na brehu Volgy.

V Innopolise je vytvorená špeciálna ekonomická zóna s technologickým parkom. Po ulici Universitetskaja sa dostávame k hlavnej budove Innopolis University. Je to srdce futuristického mesta. V jej presvetlených a smart riešeniami prekypujúcich útrobách je v júlové sobotné ráno ticho. Výťahy, schodiská, chodby,

balkóny, učebne sú opustené. Tešíme sa z otvoreného malého študentského baru. S kávičkou si sadáme k jednému zo stolov a v pokoji si môžeme poobzerať detaily zaujímavého interiéru. Spoločnosť nám robia niekoľkí ruskí kockáči, hlavy nadané na kúzla s číslami a programovaním. Vášnivo diskutujú nad notebookmi. Je ideálny čas, aby nám Tatiana porozprávala príbeh najmladšieho ruského mesta:

Srdce futuristického mesta – budova Univerzity Innopolis.

„Dobré ráno géniom“ – taký nápis na stene kaviarne v hale Univerzity Innopolis víta študentov.

„Innopolis bol oficiálne založený 9. júna 2012 v pustej ruskej stepi. Nápad postaviť IT dedinku je samozrejme o niekoľko rokov starší. Výstavba univerzitného komplexu trvala tri roky. Mesto ležiace na pobreží Kujbyševskej priehradnej nádrže by sa malo stať konkurenciou Silicon Valley. Pôvodný zámer bol postaviť mesto pre 50 000 obyvateľov. Singapurský architekt Liu Thai Ker tento plán strojnásobil a jeho projekt počíta so 155 000 obyvateľmi.

Štúdium na tejto univerzite nie je lacná záležitosť. Stojí približne 20 000 eur za celý program. Väčšina študentov má štipendium od firiem, ktoré majú záujem o budúcich absolventov univerzity. Vyučuje tu veľa učiteľov zo zahraničia. Sú tu vytvorené ideálne podmienky nielen pre vzdelanie – moderné učebne, laboratóriá, výskumné centrá, ale aj pre oddych a hlavne šport. Študentom je k dispozícii dvojposchodový komplex s bazénom, saunou, posilňovňou a desiatkami hál.” Krátku návštevu Innopolisu ukončujeme okružnou jazdou ulicami lemovanými ultramodernými a zároveň veľmi účelnými budovami.