Rodom Čech a srdcom Slovák -

V roku 2019 sme oslavovali storočnicu bratislavskej Univerzity Komenského a zároveň 140. výročie narodenia jej prvého rektora, profesora Kristiána Hynka, ktorý mal na vzniku a rozvoji školy hlavný podiel. Pri svojich prednáškach na Karlovej univerzite zvykol zdôrazňovať, že je rodom Čech a srdcom Slovák.

Veľkú časť svojho produktívneho života prežil na Slovensku, čo si sám zvolil, pretože Slovákov mal rád. Možno by sa oplatilo pátrať po príčine, pretože jeho žiak a jeden z rektorov neskoršej Slovenskej univerzity, pán profesor Emanuel Filo tvrdil, že starý otec Hynkovho otca, operetného speváka v Mníchove, pochádzal z Horného Uhorska, čiže zo Slovenska.

Keď profesor Hynek odchádzal z Bratislavy, jeho zástupca profesor Ráth mu vyslovil nasledujúci vinš:

“Vážený pán profesor, Vám patrí nehynúca zásluha, že ste sa ako prvý pričinil, aby sa naša univerzita dostala do života Slovákov. Nech na Vašu slávu prvého a druhého rektora Slováci ani Česi nikdy nezabudnú. Národ nezabúda a Slováci na svojich nezištných priateľov zvlášť. Veď ste nám postavili nesmrteľné dielo.”

Profesor MUDr. Kristián Hynek sa narodil 15. 9. 1879 v bavorskom Mníchove. Mladosť prežil v Prahe, kde maturoval na českom akademickom gymnáziu s vyznamenaním a promoval na českej lekárskej fakulte. Od malička sa chcel stať lekárom, a tomu zasvätil celý svoj život. Jeho krédom bolo: ľudstvo nebude šťastné dovtedy, kým všetci nebudú mať radosť zo svojej práce. Nič pre neho nebolo tak ťažké, aby sa to nepokúsil prekonať. Preto aj jeho cesty k ustanovenému cieľu neboli ľahké.

Keď dokonale zvládol teoretickú časť, začal pracovať u profesora Hlavu a profesora Albrechta. Publikoval veľa unikátnych teoretických prác, ktorými si získal popularitu a meno nielen v doma, ale aj za hranicami. Vyzbrojený teóriou, a už mladom veku všeobecne uznávaný, nastúpil na internú kliniku profesora Dr. Maixnera, kde v roku 1912 habilitoval na docenta. Po smrti Dr. Maixnera sa stal dočasným prednostom jeho kliniky v Prahe.

Za prvej svetovej vojny nastúpil do karanténnej nemocnice v Pohořelci. V čase, keď mnohí Česi kapitulovali pod násilím rakúskej despotickej vlády, profesor Hynek šiel naďalej svojom priamou cestou, ktorá sa mohla stať jemu i jeho rodine osobnou. Nezľakol sa nebezpečenstva. Pomáhal v odboji, liečil a skrýval borcov režimu. Dlho na neho spomínalo mnoho ľudí, ktorým nezištne zachránil život. Ku koncu vojny ho menovali za mimoriadneho profesora.

Keď sa zrodila myšlienka Komenského

Po vzniku Č-SR sa začalo plánovať založenie slovenskej univerzity. Profesor Hynek ako 40-ročný plne akceptovaný na internej klinike v Prahe a v rôznych štátnych funkciách z vlastnej iniciatívy s najbližšími priateľmi z Karlovej univerzity začal pripravovať plány na zriadenie slovenskej univerzity v Bratislave. Už len tento počin by sám osebe stačil na to, aby sa na neho nikdy nezabudlo.

Kristián Hynek obdobie okolo založenia univerzity opísal v ročenke Univerzity Komenského v Bratislave pod názvom „První počátky naší university.” Z článku zračí Hynkova ľudská osobnosť cez slová:

„Prebúdzať lásku a úctu ku každej práci, ktorá je poctivá a slúži celku. Na každom kroku treba potlačovať sebeckosť, sledujúcu vlastné ciele. To je môj program pre Slovensko.”

Hynek už v októbri 1918 vedel o existencii Lekárskej fakulty Alžbetínskej univerzity v Bratislave. Hneď si uvedomil, že vznikom Č-SR tu musí vzniknúť aj československá univerzita. Spojil sa s univerzitným profesorom RNDr. Karolom Dominom a cez neho sa dostal do styku s Jaroslavom Vlčkom, prednostom slovenského odboru Ministerstva školstva osvety, ktorý mu rozšíril poznatky o Alžbetínskej univerzite a pripravovaných plánoch vysokoškolského štúdia na Slovensku.

Vďaka aktivite profesora Hynka schválilo Národné zhromaždenie už 27. júla 1919 Zákon o založení čs. štátnej univerzity v Bratislave, ktorá je neskôr premenovaná na Univerzitu Komenského. Čs. vláda zároveň navrhla kandidátov pre obsadenie ústavov (katedier) pre 3. ročník Lekárskej fakulty UK. Prezident Masaryk vymenoval prvých osem profesorov – prednostov kliník a teoretických ústavov. Aj Hynek dostal v ten istý deň menovací dekrét riadneho profesora patológie a terapie vnútorných chorôb na univerzite v Bratislave.

Celý kolektív Univerzity na čele s profesorom Hynkom sa 20. septembra 1919 spolu so svojimi asistentmi a so zástupcami MŠANO vybral do Bratislavy. Už 21. septembra prevzal Hynek so spolupracovníkmi od funkcionárov Alžbetínskej univerzity všetky ústavy a kliniky. Dňa 12. decembra UK zatiaľ iba prednáškami slávnostne zahájila svoju činnosť.

Pre jej prvého rektora sa až teraz začala skutočná organizátorská práca, ktorej veľmi nepomohol ani MUDr. Vavro Šrobár ako minister pre správu Slovenska, ale ani pražská vláda. Hynek v tom čase píše: „Zařizování šlo ztěžka. Nejpočetnejší věci sme síce prevzali, ale nových věcí sme se nemohli dočkat. Bylo nutno čekati měsíce, rok i déle, než objednané přístroje došli.” Aj keď sa Hynek všemožne snažil a až trikrát týždenne cestoval do Prahy, odozva vlády Hradu bola minimálna.

Hynkove objavy v medicíne

Profesor Hynek sa vyznamenal ako vynikajúci organizátor a hlavne ako lekár – vedec. Ako jeden zo zakladateľov modernej slovenskej vedy a úspešný učiteľ plejády vynikajúcich lekárov – vedcov stál pri zrode Spolku čs. lekárov v Bratislave (založený 13. 6. 1920). Už v roku 1921 začali vychádzať Bratislavské lekárske listy, ktorých bol vedúcim redaktorom. Pri storočnici Hynkovho narodenia jeho žiak profesor Hořejší zhodnotil už vyslovene z moderných aspektov celosvetový prínos profesora Hynka pre modernú medicínu, z ktorého vyberám:

„Ťažisko vedeckej práce K. Hynka bolo hlavne v hematológii, ktorá ho priviedla k štúdiu röntgenovej terapie krvi, hlavne leukémii, ktorá bola piata vo svete a prvá v Česku. Roku 1909 publikoval štúdiu Zjednodušenie Arnethovej klasifikácie neutrofilného krvného obrazu. Jeho index počítania celkového počtu segmentov v 100 leukocytoch je dodnes známy v odbornej literatúre ako ´INCO číslo´.”

V roku 1909 publikoval svoj najznámejší vedecký objav o sedimentácii červených krviniek pri tuberkulóze, ktorý sa uplatnil aj pri sledovaní hemoreakcie iných chorôb. Žiaľbohu Hynkova sedimentačná metóda je v odbornej literatúre spojená s menom Foraensa, ktorý za opis sedimentačnej reakcie dostal Nobelovu cenu. Hoci Hynek svoj objav publikoval o sedem rokov skôr.

Profesor Hynek uverejnil celý rad prác o morfológii krvi, o krvnej plazme atď. Počas pobytu v Bratislave hlavnú pozornosť v hematológii sústredil na štúdium krvácavých stavov, najmä hemofílie. Pojmom takzvanej fluidokoagulačnej rovnováhy sa do značnej miery priblížil k dnešným názorom (defekty + faktora VIII u B-typu faktora IX.). Pri štúdiu zrážanlivosti krvi vypracoval originálnu metódu k určovaniu odporu krvného koagula, ktorá sa používa dodnes.

Okrem hematológie prof. Hynek prispel v Bratislave k ďalšiemu rozvoju röntgenológie. Roku 1926 modifikujúc Potter-Buckyho clonu vytvoril prednú clonu v orthografii, ktorá zlepšuje kvalitu obrazu a zadržiava sekundárne žiarenie. Vypracovaním takzvanej excentrickej srdečnej projekcie významne prispel k röntgenovej diagnostike v kardiológii. Široko zasiahol aj do športového lekárstva; viacerými štúdiami sa zaslúžil o prehĺbenie poznatkov liečení infekčných chorôb, endokrinológie atď. Jeho slovenskí žiaci vyzdvihovali obzvlášť jeho zásluhy v boji proti tuberkulóze. Prispel totiž k zdravotníckej rajonizácii Vysokých Tatier (výstavba protituberkulóznych liečebných centier a ich oddelenie od turisticko-rekreačných stredísk).

Profesorovi žiaci

Veľké zásluhy na poli medicíny má profesor Hynek aj ako pedagóg a vychovávateľ novej generácie lekárov – vedcov. Ako prednosta internej kliniky vychoval množstvo vynikajúcich lekárov známych aj vo svete: Sumbal, Kuklová, Wiškowský, Valach, ako aj mladšiu generáciu, v ktorej zažiarili Filo, Přerovský, Trokan, I. Paulíny Tóth a ďalší. V roku 1929 Hynka po druhýkrát zvolili za rektora UK. Oslávil svoje 50-ročné životné jubileum a Bratislavská univerzita desaťročnicu. Oslavu pripravili Slováci, ku ktorým sa hrdo hlásil.

Po celý svoj život bol patriotom bratislavskej alma mater, ktorú založil a vybudoval materiálne i kádrovo. Pomáhali mu pritom ďalší odborníci ako Teissler, Schaller, Frank, Franberger, Florián, Lukeš, Máčela, Chlumský, Kostlivý a Prokop. Všetci boli nielen pedagógovia, ale aj vedci, ktorých získal pre LF UK.

Pri preberaní druhého rektorátu vyhlásil, že nie je rektor jubilans ale rektor querulans – sťažujúci sa. Jeho inauguračná reč bola tvrdou obžalobou pražskej vlády. Profesor Hynek sa opovážil povedať pravdu o falošnej rovnoprávnosti Čechov a Slovákov:

„Na pražskej a brnianskej univerzite stále vykazujú vzostup, kým naša univerzita permanentne zostupuje, čo postihuje hlavne vedecký výskum. Zatiaľ čo aj Nemecká univerzita po českej od roku 1927 do roku 1930 svoj rozpočet zdvojnásobila, slovenská stratila viac než polovicu.“

Aj preto, že pre svoje plány s univerzitou nenachádzal u svojich vládnucich súkmeňovcov podporu, začal sa stále viac a viac orientovať na svojich priateľov na Slovensku. V jeho hlave sa zrodila myšlienka vybudovať Univerzitné mesto na pozemkoch Lafranconi. Bol to mimoriadne odvážny plán, ktorý okamžite našiel veľa odporcov, ale aj podporu zo strany zastupujúcej mladej generácie Slovákov. Svojou silou vôle presvedčil politické kruhy pre realizáciu týchto veľkolepých plánov, ktoré boli nakoniec schválené.

Ako prvý krok ku kompletnej realizácii bolo vybudovanie študentského internátu. V pokračovaní svojich predstáv už nepostupoval. Po smrti prof. Vladislava Sylbabu, prednostu prvej Internej kliniky LF KU v Prahe, bol v roku 1931 pozvaný na jeho miesto, ktoré z rodinných dôvodov prijal. Jeho odchod do Prahy bol nesporne stratou pre univerzitu v Bratislave a najmä pre lekársku vedu na Slovensku.

Odchádzal však s radosťou, že tu zanechal kus svojho srdca, ktoré vložil do svojich žiakov – vedcov, ktorí pokračovali v jeho začatej práci. V Prahe, pri výstavbe nemocníc na Bulovce a v Motole, využil svoje bohaté skúsenosti z Bratislavy.Profesor Hynek bol aktívny až do svojho odchodu do nečasu večnosti – 11. 1. 1960. Svoju osemdesiatku prežil o štyri mesiace.

pripravil:
MUDr. Pavel Vencel