Nepredvídateľná zrada -

Jánovi Šutiakovi mohli mnohí závidieť, že do šesťdesiatich rokov bola jeho karta u lekára takmer prázdna. Žil zdravým životom. Odrazu sa mu z ničoho nič nečakane objavila krytá ruptúra aneuryzmy oblúka aorty. Jeho situácia sa od začiatku riešila multidisciplinárne v súčinnosti kardiochirurgie a intervenčnej rádiológie tzv. hybridným spôsobom. Komplikácie hojenia zvoleného hybridného postupu viedli ku komplexnému problému, ktorý bolo nutné opätovne riešiť medziodborovo za prítomnosti špecialistov z odborov kardiochirurgie, hrudnej chirurgie aj intervenčnej rádiológie.

Ján Šutiak maturoval na stavebnej priemyslovke. Neskôr vyučoval murárov na Odbornom učilišti pozemných stavieb v Žiline, kde v administratíve pracovala aj jeho manželka Magdaléna. Po čase mali pocit, že im v mestskom prostredí začali chorľavieť deti, tak sa presťahovali do manželkinho rodiska Novej Bystrice. Ján tu robil dvanásť rokov starostu a štyri roky jeho zástupcu a Magdaléna v administratíve na obecnom úrade. Postavili si poschodový dom, kde bývajú so synovou rodinou. Druhý syn býva v dome vedľa. Z pozície starostu pomáhal vytvoriť pozemkové spoločenstvá vlastníkov lesov. V spoločenstvách Riečnica a Vychylovka sa stal predsedom. V horách sa cítil ako doma. Mal aj poľovnícky preukaz, ale nikdy si nekúpil zbraň.

Dva mesiace po šesťdesiatke začal pociťovať tlaky na prsiach
Keď si v kúpeľni umýval ruky, zacítil urputnú bolesť na srdci, ktorá vystreľovala do chrbta a hlavy. Do očí sa mu navalila tma. Ani nevedel, ako sa dovliekol do obývačky a ľahol si na gauč. Na prsia si položil mokrý uterák. Bolesti neustupovali. Vnuk zavolal záchranku. EKG a tlak boli v poriadku. Záchranárka sa rozhodla,
že ho odvezú do nemocnice v Čadci. 6. júla 2017 pri vyšetrení sonografiou sa lekárovi niečo nezdalo na aorte a rozhodol sa pre hospitalizáciu.

Pri CT vyšetrení objavili osemcentimetrovú aneuryzmu oblúka aorty s krytou ruptúrou. Odviezli ho do Stredoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Banskej Bystrici, kde sa dohodol dvojfázový medziodborový postup. Dňa 13. júla podstúpil prvú, kardiochirurgickú fázu hybridného výkonu na záchranu jeho života, ktorá spočívala v derivácii dvoch vetiev oblúka aorty otvoreným spôsobom za použitia mimotelového obehu. Po jej ukončení bol pacient transportovaný na pracovisko intervenčnej rádiológie, kde sa uskutočnila druhá fáza spoločného hybridného riešenia retrográdnou implantáciou dvoch tubulárnych stentgraftov do oblúka aorty.

Nasledovala zdĺhavá rehabilitácia, pri ktorej sa muselo zoceliť náhle zoslabnuté telo. Navyše pre poškodené hlasivky z útlaku ich inervácie aneuryzmou oblúka mal pol roka problémy s rečou. Vnúčatá sa smiali, keď počuli, ako sa vytrvale starý tata znovu učí hovoriť „mama“, alebo ešte predtým „mom“. Pravidelne chodieval na kontroly do Banskej Bystrice. Vyzeralo to tak, že je všetko v najlepšom poriadku. Po piatich rokoch mu povedali: „Stačí, keď prídete o dva roky.“

Začalo sa to na Vianoce 2022
Počas covidového šialenstva prebehla masívna očkovacia kampaň. V apríli dostal druhú injekciu. Keď napriek tomu ochorel na covid, na tretiu dávku už nešiel. Pred Vianocami 2022 zašli Šutiakovci k švagrovcom osláviť sedemdesiatku. Ján bol v pohode. Nálada bola dobrá. Alkohol nepil už dvadsať rokov. Na Vianoce bola rodina pokope. Odrazu sa mu pohoršilo. Zjedol sotva jednu lyžicu šalátu. Po večeri si šiel ľahnúť. Na druhý deň mu stúpla teplota, triasla ho zimnica a začal vykašliavať krvavé hlieny.

Syn ho odviezol na pohotovosť do nemocnice v Čadci. Po vyšetrení ho poslali domov, že je to chrípka. Tretieho januára sa vykašliavanie krvavých hlienov zhoršilo. Znovu ho odviezli do Čadce na internú ambulanciu. Po röntgene pľúc ho hospitalizovali. Pri vyšetrení na CT zistili neobvyklú komunikáciu medzi aortou a pľúcami. Lekár navyše skonštatoval Covid 19. Uložili ho na samotku. V prvých dňoch ho trápili vysoké teploty a vykašliaval krvavé hlieny. Po štrnástich dňoch ho prepustili domov s tým, že sa má hlásiť v martinskej Fakultnej nemocnici kvôli bronchoskopickému vyšetreniu. Tu jeho stav vyhodnotili ako akútnu bronchitídu a odsali mu hlieny z pľúc.

Opäť v nemocnici
Krvavé hlieny ho začali 6. marca trápiť znova. Opäť sa ocitol na internom oddelení v Čadci. Zaviedli mu infúzie a nasadili lieky na zrážanie krvi. Vysadili mu anopyrín, ktorý bral od operácie srdca a začali s konzervatívnou liečbou. Keďže stratil veľa krvi, dostával transfúzie. Keď sa krvácanie podarilo zastaviť, previezli ho na kontrolu do Banskej Bystrice na Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb. Umiestnili ho na oddelení ARO. Primár Jób mu dal urobiť bronchoskopiu, pri ktorej mu vyčistili pľúca od hlienov. Po konzultácii s odborníkom z hrudníkovej chirurgie ho po troch dňoch poslali na preliečenie do Čadce. Jeho zdravotný stav sa tu podarilo stabilizovať a mohli ho poslať domov.

Po desiatich dňoch začal silne krvácať z nosa
V Martinskej nemocnici absolvoval krčné a nosné vyšetrenia. Zo zadnej tretiny hlasivky mu operatívne odstránili granulóm, ktorý mohol byť dôsledkom po prvej operácii. Zastavovali mu krvácanie z nosa. Z krčného ho presunuli na pľúcne, kde mu pri bronchoskopii zistili krvácajúcu fistulu. Pri ďalšej bronchoskopii mu zaviedli tri endobronchiálne Watanabeho spigoty. Po dvoch týždňoch ho poslali domov. Cítil sa dobre, ale po čase sa upchávky ciev opäť uvoľnili. Zaviezli ho do Martina, kde sa 15. mája znovu pokúsili upchať krvácajúce miesta. Uvoľnili sa znovu. Stav bol konzultovaný s hrudným chirurgom, ktorý správne vyhodnotil situáciu, že stav musí byť riešený na kardiochirurgickom pracovisku. Po telefonickom predstavení klinického stavu bol pacient preložený na kardiochirurgiu do Banskej Bystrice.

Nasledovalo ďalšie CT vyšetrenie a rozhodovanie o tom, čo bude nasledovať. Primár kardio-chirurgie MUDr. Filip Pekar, PhD., FETCS kontaktoval hrudníkového chirurga MUDr. Rudolfa Rindoša z nemocnice F. D. Roosevelta, a dohovoril sa termín spoločnej operácie na kardiochirurgickom pracovisku. Operačné riešenie spočívalo v zrušení komunikácie vaku vystentovanej aneuryzmy oblúka a pľúcneho tkaniva priedušiek a zrušení fistuly ako aj resekcie časti pľúcneho tkaniva prístupom cez hrudnú stenu. Stav sa síce zlepšil, ale po troch týždňoch došlo k recidíve teplotných stavov s vysokou zápalovou aktivitou a recidíve operovanej fistuly s leakom, s prítomným tekutinovo vzduchovým obsahom. Bolo jasné, že antibiotická liečba problém nevyrieši. Bola nutná ďalšia operácia. Situácia bola veľmi vážna. Nový chirurgický zákrok v krátkom čase s infekčnými komplikáciami prinášal pri zoslabnutom pacientovi obrovské riziko. Iná možnosť však nebola. Primár Filip Pekar sa opýtal Jána Šutiaka, či mu dôveruje.
„Verím vám a pánu Bohu. Ja mám doma deti, vnúčatá, musím bojovať,“ odvetil pacient.

„Keď si veríte, že chcete bojovať, ideme na to,“ odvetil primár, ktorý si uvedomoval, že šanca na úspech nie je vôbec jednoznačná. Dňa 1. 8. 2023 nasledovala ďalšia otvorená operácia cez hrudnú stenu v rovnakej zostave, ako pri predchádzajúcom výkone. Preparácia zrastov, resekcia infikovaného pľúcneho tkaniva, preparácia vaku aneuryzmy a jej otváranie. Odrazu nastalo masívne krvácanie, začala striekať krv z oblasti aneuryzmy, absolútna neprehľadnosť terénu a vedomie situácie bez časovej či technickej rezervy. Pár chvíľ a straty sú nenahraditeľné. Možnosti riešenia boli extrémne limitované vzhľadom na množstvo a typ predchádzajúcich výkonov. Identifikácia zdroja bola mimoriadne zložitá. Pacient sa ocitol na úzkej línii
medzi životom a smrťou.

Pri čiastočnej kontrole krvácania kompresiou prstom, uvideli, že sa vo vaku aneuryzmy niečo belie. Boli to spigoty, ktoré boli použité na bronchoskopický uzáver aorto-bronciálnej fistuly. A teraz sa objavila v kombinácii s infekčným terénom mechanická perforácia stentgraftu oblúka aorty. Našťastie, tlak krvi v aorte toto cudzie teleso vypudil mimo krvný obeh. Hrubým rýchlostehom na prste dostali krvácanie pod kontrolu. Ale, pre istotu, rýchlo premiestnili pacienta na sálu intervenčnej rádiológie. Primár Sivák zaviedol do stentgraftu v oblúku aorty ďalší, ktorým sa poistil zábranu prípadnému pokračujúcemu krvácaniu. Ján Šutiak stratil veľa krvi. Utrpel hemoragický šok.

Nasledovali mnohopočetné transfúzie krvi, ktoré boli našťastie bez komplikácií. Pokračovala intenzívna liečba, antibiotiká do žily, dostal lieky na podporu krvného tlaku. Dňa 9. 8. 2024 ho mohli odpojiť od umelej pľúcnej ventilácie. Pre Jána sa znovu začal obtiažny návrat do života.

Za šesť rokov absolvoval tri ťažké operácie. Len v roku 2023 strávil v nemocniciach 156 dní. Šesťkrát sa ocitol v narkóze. Po poslednej ho držali päť dní v umelom spánku. Keď precitol, pocítil úporné bolesti. Nemohol sa ani pohnúť. Trčalo z neho množstvo hadičiek. Schudol o dvadsať kíl. Po operácii začal najprv s nevôľou cvičiť s rehabilitačnou sestrou. Spomenul si na rodinu a začal sa premáhať. Ako na potvoru chytil baktériu klebsielu. Dvadsať dní strávil na antibiotikách na samotke a zotavoval sa zo všetkého, čo prežil. Nechutilo mu jesť.

Po mesiaci nemocničnej liečby a rekonvalescencie sa primár Pekar rozhodol, že už je čas vrátiť sa znovu na to najlepšie miesto – domov. Na domovej chodbe ho k slzám dojal transparent, ktorý zavesili vnuci:

„Vítame ťa, starý tata“

Medzi svojimi sa rýchlejšie pozbieral. Začal lepšie jesť. V novembri dostal vysoké teploty a odviezli ho do Banskej Bystrice na „cetečko.“ Pri vyhodnotení mu zistili zápal pľúc a počínajúci zápal spojivového tkaniva medzihrudia. Nález nevyžadoval operáciu, preto zatelefonovali do Čadce, aby ho hospitalizovali a preliečili antibiotikami. Pribudli ďalšie dva týždne na nemocničnom lôžku. Klebsiela ho neprestala nivočiť. Na Mikuláša mu znovu stúpli teploty. Namerali mu vysoké zápalové hodnoty v krvi. Ďalších desať dní strávil v čadčianskej nemocnici. Starý tata je od sedemnásteho decembra doma. Začal opatrne chodiť okolo domu. Veľmi sa socializovať nechcel, aby nechytil nejakú infekciu. Aby toho nebolo dosť, v januári dostal dvakrát vakcinovaný pacient tretí Covid-19. Jeho priebeh bol našťastie ľahší. Už sa odvážil odšoférovať auto na poštu, aby bol chvíľu medzi ľuďmi. Potešil sa, keď jeho váha preskočila cez sedemdesiat kíl. Vie, že sa nesmie znervózniť. Ďalej pracuje vo vedení oboch spoločenstiev vlastníkov lesov. Na zlé chvíle človek zabúda rád. Ján Šutiak si uvedomuje, že sa v jeho prípade primár Pekar, jeho kolegovia z kardiochirurgie, anestéziológie, intervenčnej rádiológie a hrudníkoví chirurgovia z Rooseveltovej nemocnice ocitli pred komplikáciou, s akou sa doposiaľ nestretli, a napokon vyhrali takmer stratený boj. Hovorí: „Som šťastný za každý jeden deň, čo som s rodinou.“
Spomenul si na slová primára Pekara: „Obaja sme mali namále. Keby nestál pri nás ten hore, neviem, ako by to dopadlo.“

Súhra viacerých špecialistov

Spýtal som sa pána primára na podrobnosti o netradičnom prípade.

MUDr. Filip Pekar, PhD., FETCS.
(nar. 1967 v Martine)

Po maturite na vrútockom gymnáziu začal študovať na Jeseniovej lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského Bratislava, kde promoval v odbore všeobecné lekárstvo (1991). Špecializačnú skúšku v odbore Všeobecná chirurgia I. stupeň absolvoval v roku 1995 a v odbore Kardiochirurgia roku 2004. Postupne pokračoval vo funkcii primára oddelenia centrálnej sterilizácie (2009–2021), primára oddelenia kardiochirurgie (2021–2022) a v súčasnosti primára Oddelenia kardiochirurgie a perfuziológie v Stredoslovenskom ústave srdcovocievnych chorôb. Absolvoval zahraničné stáže v Španielsku a Spojených štátoch amerických. Zúčastnil sa na početných zahraničných odborných seminároch renomovaných odborných spoločností a pracovných skupín. Je členom medzinárodných odborných spoločností European Association for Cardio-Thoracic Surgery, Society of Thoracic Surgeons. Je členom kategorizačnej komisie MZ SR pre odbor kardiochirurgia.

V akom stave ste prijali pacienta?
Na tomto prípade je zaujímavé to, že každý jeden príjem na hospitalizáciu ku nám bol vo vážnom stave s potenciálom ohrozenia života, vyplývajúcom zo samotnej diagnózy ako aj postupov a rizík liečby.

Stretli ste sa niekedy s podobným prípadom?
Nespomínam si, že by sme niekedy riešili takýto prípad. Ide o raritnú situáciu. Aorto-bronchiálna fistula je život ohrozujúci stav so zlou prognózou a vysokou morbiditou a mortalitou. V prípade náhleho vzniku u pacienta bez implantovaného stentgraftu predstavuje zväčša fatálnu situáciu a pacient vykrváca do dýchacích ciest. Aj v prípade dostupnosti kardiochirugického centra predstavuje chirurgická liečba komplexnú a náročnú vysokorizikovú výzvu. Preferenčným riešením je v súčasnosti emergentná endovaskulárna liečba. U nášho pacienta sa v plnej miere potvrdilo, že je nevyhnutné mať aj kus šťastia.

V čom bola najväčšia komplikácia?
Komplikácií u nášho pacienta bolo mnoho. Samotný vznik aorto-bronchiálnej fistuly predstavuje raritnú a život ohrozujúcu komplikáciu. Septický stav v dôsledku anaeróbnej infekcie bol rovnako kritickou situáciou v priebehu klinického prípadu. Najakútnejším ohrozením života však jednoznačne bolo masívne akútne krvácanie z perforovaného stentgraftu aorty.

Spolupracujete častejšie s MUDr. Rindošom. Prečo ste ho prizvali k tejto operácii?
S primárom Rindošom máme veľmi dobrú spoluprácu. Ide vždy o prísne selektovanú kooperáciu, determinovanú potrebou multidisciplinárneho prístupu, ktorý bol nevyhnutný aj v tomto prípade.

Keby sa vyskytol podobný prípad, viete si po týchto skúsenostiach predstaviť, ako by sa takýto problém podarilo diagnostikovať skôr?
Diagnostiky komplikácií po chirurgických výkonoch sa zúčastňujú mnohé medicínske odbory a špecialisti. Ich klinická prezentácia je variabilná a smerovanie k adekvátnej liečbe nemusí byť vždy priamočiare a jednoduché. Každopádne sme si overili opakovateľný model nevyhnutnej interdisciplinárnej spolupráce aj pri takomto raritnom prípade.

Ako hodnotíte súčasný stav pacienta?
Súčasný stav pacienta hodnotím ako primeraný. Začalo mu chutiť jesť, pribral, začal aktívne tráviť čas so svojimi najbližšími – to všetko sú vzácne veci, ktoré zdravý človek považuje za samozrejmé.

Zdravie nepredstavuje stav absencie choroby, ale akceptovanie jej limitov a prispôsobenie sa im. U nášho pacienta vykonávame sporadické kontroly zdravotného stavu, a doposiaľ sme so situáciou spokojní.

MUDr. Rudolf Rindoš
(nar. 1961)

Promoval na Lekárskej fakulte Univerzity Palackého v Olomouci. Predatestačné stáže absolvoval počas troch rokov na brušnej a úrazovej chirurgii v Popradskej nemocnici. V roku 1990 atestoval zo všeobecnej chirurgie, roku 1997 urobil II. Atestáciu zo všeobecnej chirurgie a v roku 2001 atestoval z hrudníkovej chirurgie.
V rokoch 1986–2007 pôsobil v Centre hrudníkovej chirurgie vo Vyšných Hágoch ako sekundárny
lekár, osem rokov ako zástupca primára a štyri roky vo funkcii primára. Šesť rokov pracoval ako hrudníkový a brušný chirurg na Chirurgickej klinike a primár Centrálnych operačných sál Ústrednej vonenskej nemocnice v Ružomberku. Ďalších päť rokov ako hrudníkový chirurg na Kardiochirurgickej klinike v Hradci Králové a potom v Kardiotorakocentre v Českých Budejoviciach ako vedúci hrudníkový chirurg. Súčasne pôsobil ako hrudníkový chirurg i na Chirurgickej klinike FN Brno – Bohunice a Chirurgickom oddelení Nemocnice v Karvinej. V rokoch 2018–2020 pracoval na Klinike hrudníkovej chirurgie SZU a UN Bratislava a od roku 2020 doteraz je vedúcim hrudníkovým chirurgom na
II. Chirurgickej klinike SZU FN FDR v Banskej Bystrici. Súčasne spolupracuje s Klinikou detskej chirurgie Detskej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici (kde od roku 2020 urobil 35 operácií hrudníka u detí všetkých vekových kategórií) a so Stredoslovenským ústavom srdcových a cievnych chorôb. Niekoľko mesiacov pôsobil na hrudníkovej chirurgii a Kardiochirurgickej klinike v Prahe – Motole, tri mesiace na Chirurgickej klinike Nemocnice akad. Dérera a šesť mesiacov na Klinike hrudníkovej chirurgie v BA-Podunajské Biskupice. Na odbornej stáži bol na Klinike transplantačnej a hrudníkovej chirurgie v AKH vo Viedni, kde profesorovi Klepetkovi asistoval pri operáciách hrudníka a transplantáciách pľúc. Je členom Kategorizačnej komisie MZ SR pre odbor hrudníková chirurgia. Je spoluautorom niekoľkých odborných publikácií so zameraním na vnútrohrudné ochorenia. 83 prednáškami sa prezentoval na slovenských aj zahraničných celoeurópskych a svetových chirurgických a kardiotorakochirurgických kongresoch.

Aká je vaša doterajšia spolupráca s primárom Pekarom?
Spolupráca s pánom primárom Pekarom bola dúfam i bude bezproblémová, riešili sme spolu s lekármi SÚSCH už niekoľko pacientov a pripravujeme ďalších napr. pacientku, ktorá potrebuje riešiť vážnu chybu aortálnej chlopne ale súčasne i pľúcny nádor.

Ako prebiehali operačné zákroky?
Pacient bol pred prvou operáciou v dobrom klinickom stave, princíp operácie som vysvetlil pri bronchoskopickom vyšetrení. Podľa dostupných informácií už po 2. operácii nedošlo k obnoveniu komunikácie medzi aortou a pľúcami preto, obidve operácie boli jediným riešením tak vážnej
komplikácie disekcie aorty. Našťastie spoločným úsilím kardiochirurgov a hrudníkových chirurgov sa podarilo tento život ohrozujúci stav zvládnuť.

Ako sa vám javil pacient pri prvom kontakte?
Aortobronchiálna fistula, t. j. komunikácia medzi aortou a dýchacími cestami je veľmi vzácna a zriedkavá ale súčasne aj veľmi nebezpečná situácia, ktorá ohrozuje pacienta masívnym vykrvácaním cez dýchacie cesty. Ja osobne som túto situáciu riešil prvý raz za tridsaťosem rokov mojej praxe.

Spolupracujete s pracoviskami v zahraničí?
V minulosti som spolupracoval najmä s českými pracoviskami hrudníkovej chirurgie, toho času zatiaľ plánujeme stáže v zahraničí pred zahájením robotických operácií hrudníka.

Peter Valo, Spisovateľ, publicista