Dojali ho ľudia, ktorí ho vrátili do života -

Miroslav Minár sa ako vojak na misiách neraz ocitol v ohrození. Naučil sa prekonávať hraničné situácie, pri ktorých jeho život visel na vlásku. Povedal si: to patrí k profesii. Vždy si zakladal na fyzickej zdatnosti. Zdravie ho zradilo doma, keď sa z ničoho nič zrútil v kuchyni.

Zdravotnícka pomoc prišla rýchlo. Keď začul slová mozgová príhoda, táto diagnóza ho vydesila. Pred tromi rokmi ju zistili aj bratovi v Prahe, ktorý sa liečil na vysoký krvný tlak. Žiaľ, do nemocnice sa dostal neskoro. Život mu síce zachránili, ale ostala rečová bariéra a ochrnutá pravá strana tela. Miro ho zobral k sebe, kde sa o neho stará nevesta. Mal pred očami nevládneho brata. V duchu si predstavil, že skončí podobne. Keď ho v nedeľu ráno viezla sanitka, ani sa mu nesnívalo, že sa vo štvrtok ráno vďaka prednostovi rádiologickej kliniky Jánovi Haršánymu a ďalším lekárom, zdravotníkom i sestričkám ocitne doma v štvrtok dopoludnia bez následkov.

*_{Miro moderoval Tankové dni Laugaricio v Trenčianskych Stankovciach.}*

Po strednej škole zatúžil byť vojakom. V roku 1977 skončil Vysokú vojenskú školu vo Vyškove na Morave. Začínal u tankistov ako veliteľ čaty a neskôr roty.

V Prahe ho mimoriadne povýšili na poručíka. Ktosi zhora si všimol, že má talent na písanie. Dostal ponuku študovať vojenskú žurnalistiku v ukrajinskom Ľvove. Po škole brázdil výcvikové strediská po Čechách a Morave. Od januára roku 1990 začal pôsobiť v Slovenskom rozhlase. Najprv bolo v Hlavnej redakcii armády, bezpečnosti a brannosti štrnásť ľudí a teraz tam ostal na všetko sám. V jeho redakčnom portfóliu je armádny magazín Plná poľná a nespočetné množstvo spravodajských a publicistických príspevkov či relácií. Jeho prácu ocenil minister obrany Ján Sitek, keď ho v roku 1997 mimoriadne povýšil do hodnosti plukovníka. Samotná redaktorčina ho neuspokojovala. Po celom Slovensku usporadúval podujatia na prezentáciu armády. Z jeho iniciatívy vzniklo každoročné vyhodnocovanie ankety Vojenského činu roka. Ako moderátor vypomáhal pri populárnej akcii s názvom Boj o rieku Hron, kde zároveň robil koordinátora medzi uniformovanými dobrovoľníkmi a armádou.

*_{Pri pamätníku na haváriu lietadla v Hejciach s manželkou Alenkou Medzi tankistami na Lešti. a Martinom Farkašom, ktorý jediný tragédiu prežil.}*

Na frontovej línii
Menej atraktívnu stránku vojenčiny zažil priamo vo vojne. V roku 1992 bol hovorcom čs. jednotky v mierovej misii OSN s názvom UNPROFOR. Keď Srbi bombardovali Bihač, ľudia z okolitých dedín utekali. Francúzi pre nich zriadili utečenecký tábor. Utečenci boli strážení pod guľometmi. Postupne ich bolo treba evakuovať do bezpečia. Podarilo sa. Dokonca po strastiplnej ceste z ohrozenej oblasti dostal domov do Českých Budejovíc Simonu Neužilovú-Voič s manželom a dvomi deťmi. Mandát vojaka OSN dovoľoval brániť sa so zbraňou len pri ohrození života. Krízové situácie Miro zažil niekoľkokrát. Chodil do Karlovaca po poštu a odtiaľ cez frontovú líniu vozil zásoby od Chorvátov, čo ostali v tzv. Republike srbská krajina. Často musel zložito vyjednávať, aby splnil svoju mierovú misiu. Akú-takú bezpečnosť zaručovali len modrý baret a šatka. Pri každom prechode frontovej línie netušil, či tomu z druhej strany neprepne a nestlačí spúšť.

Ako redaktor cestoval za našimi vojakmi v irackej vojne. Z Bagdadu leteli nizučko vrtuľníkmi do tábora, kde pôsobili ako odmínovači slovenskí ženisti. Bolo to nesmierne riskantné, lebo každú chvíľu mohol po nich ktosi vystreliť z bazuky alebo z inej zbrane. Ako novinár bol aj pri misii v Eritrei, kde naši ženisti odmínovali zelenú líniu na novej hranici medzi Eritreou a Etiópiou, alebo na Golanských výšinách či v Afganistane. Sem neváhal poslať aj svojho syna Miroslava, ktorý štrnásť mesiacov pôsobil na leteckej základni v Bagrame.

Neposedný dôstojník musel stále niečo organizovať
Sám robil rozhlasové spravodajstvo zo všetkých vážnejších podujatí v armáde. Z príkazu z ministerstva absolvoval počas Covidovej pandémie tri očkovania. Potešilo ho, keď sa mu táto choroba vyhla. So svojimi aktivitami neprestal ani doma v rodných Nevericiach. Aj tu v spolupráci s rozhlasom a armádou usporadúval Deň detí, ktorý neskôr premenovali na Vítanie leta a prázdnin, za účasti vojakov, záchranárov, policajtov a hasičov. Bolo to vlastne popularizačné športové podujatie, ktoré sa tešilo veľkej návštevnosti. Organizácia ostala vždy viac-menej na Mirovi. Pár dní po náročnej akcii musel robiť spravodajstvo z Lešti, kde vojakov navštívil prezident Peter Pellegrini. Keď prišiel domov, povedal si, že si oddýchne, a vybral sa na krátku, šesťkilometrovú pešiu túru, po ktorej zistil, že je nebývalo unavený. Ráno si pripravil raňajky, z ničoho nič ním zatrmácalo a padol na zadok. Vstal a padol znovu. Zavolal syna, ktorý býva na poschodí. Ten si všimol otcov padnutý kútik úst a volal na pohotovosť. Sanitka z Beladíc prifrčala za štyri a pol minúty. Záchranárka urobila EKG, napichla mu infúziu a vyslovila podozrenie na mozgovú príhodu.

Z Nitry do Trnavy
Sanitka vyrazila do nitrianskej nemocnice, kde ich už na neurológii čakali. Doplnili zobrazovacie vyšetrenia, ktoré potvrdili uzáver krčnice (karotídy) ako aj hlavnej cievy v mozgu. Následne sanitka s ním okamžite vyrazila do Fakultnej nemocnice v Trnave, kde sa nachádza cerebrovaskulárne centrum s tímom odborníkov, ktorí sa špecializujú na endovaskulárnu liečbu pacientov s cievnou mozgovou príhodou. V Nitre aj v Trnave ho milo prekvapil prístup sestier aj lekárov. Každý vedel, čo má robiť. Všetko fungovalo ako švajčiarske hodinky. V trnavskej nemocnici bleskovo urobili ďalšie vyšetrenia a ani nevie, ako sa ocitol na operačnej sále.

Doktor Haršány mu vysvetľoval všetko, čo sa bude diať. Povedal, že idú zaviesť katéter. Pocítil krátku bolesť v slabinách. Potom počul slová lekára: Teraz sa dostaneme do mozgu. Musíte držať hlavu, aby sa niečo nepoškodilo. Za chvíľu pocítite teplo. Odsajem zrazeninu. Výborne. Teraz vám musím ešte ošetriť hlavnú prívodnú mozgovú cievu, kam vám vložím stent. Pacient videl na skeneri nad hlavou točiace sa hviezdičky a modlil sa. Ďakoval Pánu Bohu, že bdie nad ľuďmi, ktorý mu zachraňujú život. Bol pri plnom vedomí. Odrazu mal istotu, že je v tých najlepších rukách. Strach z predstavy o bratovi sa stratil. Po hodinovej operácii ho previezli na špecializovanú jisku cerebrovaskulárneho centra. Tu bol pod stálym dozorom, každú chvíľu mu merali tlak a pridali infúziu, pomáhajúcu obnove mozgových buniek, a súčasne ho začali rehabilitovať. Z pondelka na utorok museli uvoľniť lôžko a preložili ho na lôžkovú časť
neurologickej kliniky. Z Jisky odišiel po vlastných nohách. Keď zistil, že tam môže sám chodiť, cítil sa ako majster sveta. Na neurológii rehabilitační pracovníci s uspokojením konštatovali, že mu všetko funguje.

Doktor Martin Daniš sa ho opýtal: „Ako sa cítite?“ Miro na jeho prekvapenie odvetil: „Nikdy som sa nemal lepšie. V rukách odborníkov sa cítim byť v bezpečí.“ Vzápätí sa od lekára dozvedel, že je jeden z mála, ktorí pri takom postihnutí prežili bez následkov. Je si istý, že sa tak mohlo stať len vďaka rýchlej reakcii záchranárov a lekárov. V nedeľu ho prijali v trnavskej nemocnici na hrane života a smrti a vo štvrtok ráno po ôsmej odišiel domov. Mal pocit, že sa znovu narodil.

Zázrak modernej medicíny v Trnave

MUDr. Ján Haršány, EBIR.
(*1989, Trnava)

Po maturite na gymnáziu Angely Merici v Trnave, nastúpil na LFUK v Bratislave v roku 2007 a štúdium ukončil v roku 2013. Praktickú časť štátnice z internej medicíny v 6. ročníku absolvoval na stáži v USA, kde sa mu otvoril nový svet pri stretnutí s intervenčnou rádiológiou. Nový, dynamický a perspektívny odbor modernej medicíny ho očaril. Po promócii v roku 2014 nastúpil na neurologickú kliniku Fakultnej nemocnice v Trnave vedenú primárom Georgim Krastevom, kde pôsobil ako sekundárny lekár. O niekoľko mesiacov zvíťazila jeho vášeň k intervenčnej rádiológii a prešiel v zaradení sekundárneho lekára na rádiologickú kliniku vedenú prednostom Andrejom Klepancom. V roku 2019 atestoval na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave u doc. Petra Bořutu. Od februára 2024 je tu vedúcim lekárom. Po odchode doktora Klepanca v januári 2024 je poverený ako prednosta Rádiologickej kliniky SZU v Bratislave a FNTT. Špecializuje sa na intervenčnú rádiológiu s celým spektrom výkonov vaskulárnych ako aj nevaskulárnych. V roku 2023 úspešne zložil zahraničné skúšky s pridelením titulu EBIR (European Board of Interventional Radiology).

Počas desaťročnej kariéry intervenčného rádiológa absolvoval viacero zahraničných stáží a kongresov. Toto je výber tých najzaujímavejších z nich: Aspiration trombectomy, acute ischemic stroke workshop vo Francúzskom Strasbourgu (november 2015); Lower limb interventions and BTK challenge vo Fakultnej nemocnici v Hradci Králové (máj 2016); Adjunctive devices course Stent assisted/balloon assisted coiling techniquesin treatment of intracranial aneurysm, National Institute of Neurosurgery v Budapešti (marec 2018); Endovascular treatment of intracranial aneurysm training v nemeckom Stuttgarte (júl 2018); Global physician exchange program, Percutaneous atherectomy v Dell SetonMedical center, Austin v Texase (júl 2019); ESNR – Spine Interventional Neuroradiology – Full Hands On Course v talianskej Catanii (október 2021). V súčasnosti je v poslednom ročníku PhD. štúdia na LFUK v Bratislave. Na konte má 78 publikácií v domácich a zahraničných časopisoch. Aktívne sa zúčastnil na desiatkach domácich a zahraničných kongresov. Ako proktor školil lekárov v Kazachstane na endovaskulárnu liečbu krvácajúcich varixov žalúdka pri cirhóze pečene. Za posledné tri roky prispel k organizácii viacerých workshopov pre domácich a najmä zahraničných lekárov na rádiologickej klinike FNTT. Školili ich tu v liečbe akútnej cievnej mozgovej príhody, endovaskulárnej aterektómie dolných končatín a pod. Je aktívnym členom vo viacerých domácich a zahraničných odborných spoločnostiach (SIRS, CIRSE, ECR).

V akom stave ste prijali pacienta?
Pán Minár mal ťažkú hemiparézu ľavostranných končatín – len veľmi ťažko vedel hýbať ľavou stranou tela. Okrem toho mal príznaky neglect syndrómu – to znamená, že nevnímal polovicu zorného poľa a ľavostrannú polovicu tela.

Aké riziká sa ukazovali po vyšetrení?
CT vyšetrenie v FN NR potvrdilo tandemový uzáver pravostrannej cirkulácie – okrem uzáveru cievy v mozgu (M2 segment a. cerebri media) mal uzáver aj hlavnej prívodnej mozgovej cievy – krčnice (a. carotis interna). Tandemové uzávery pri cievnej mozgovej príhode predstavujú komplexný problém – jednak je to technicky najnáročnejší typ výkonu s potrebou ošetriť aj uzáver krčnice (čo vo veľa prípadoch – ako aj pri našom pacientovi – si vyžaduje implantáciu karotického stentu, s potrebou antiagregačnej liečby, čo môže viesť k zvýšenému riziku krvácania do ischemického mozgu). Takéto prípady majú najzávažnejšiu prognózu.

Objavili sa nové problémy počas operácie?
Našťastie, počas zákroku sa nevyskytli žiadne komplikácie. Podarilo sa nám na prvý pokus odstrániť zrazeninu v mozgu ako aj ošetriť uzavretú krčnicu implantáciou stentu. Všetko išlo pomerne rýchlo a bez komplikácií, čomu určite dopomohol spolupracujúci pacient ako aj anestéziologický tím (anestéziológ s intenzivistickou sestrou), ktorí boli prítomní počas výkonu priamo na sále a udržiavali pacienta v správnych hodnotách krvného tlaku a pulzovej frekvencie, čo je pri tomto type výkonu veľmi dôležité.

Vyzerá to tak, že pacienta ste prepustili po preliečení bez následkov, čo v prípade mozgových príhod nebýva pravidlom. Čomu to prisudzujete?
Pre dobrý výsledok všetkých pacientov s akútnou ischemickou cievnou mozgovou príhodou je nevyhnutná spolupráca na viacerých úrovniach – od rýchleho zásahu privolaných záchranárov až po rehabilitáciu pacienta na oddelení. Ako sa hovorí – „čas je mozog“. Čas je naozaj jeden z kľúčových faktorov pre dosiahnutie čo najlepšieho efektu liečby.

U pána Minára išlo všetko tak, ako malo. Rýchly príchod záchranárov, správna a rýchla diagnostika v primárnom centre s podaním systémovej trombolýzy (látky na rozpustenie krvných zrazenín) a ihneď konzultované naše cerebrovaskulárne pracovisko s prevozom pacienta a okamžitou endovaskulárnou liečbou, ktorá prebehla bez komplikácií. Následne odborná starostlivosť na neurologickej klinike s postupnou rehabilitáciou. To, že pacient s takýmto závažným, život ohrozujúcim stavom mohol ísť
o štyri dni prakticky bez následkov domov, je zázrak modernej medicíny. Preto by sa mali tieto závažné stavy a komplikované výkony realizovať na pracoviskách, kde sa tomu intenzívne venujú a majú veľa skúseností. V spolupráci s neurologickou klinikou a takmer tristo odliečenými pacientmi s akútnou ischemickou cievnou mozgovou príhodou sa naše cerebrovaskulárne pracovisko radí na popredné priečky celej SR

Po odchode doktora Klepanca ste povereným prednostom. Ako hodnotíte súčasné technické vybavenie a čím by ste ho chceli doplniť v budúcnosti?
Pozerám sa s optimizmom do budúcnosti. V krátkom časovom období by sme mali otvoriť druhú angiosálu (sálu intervenčnej rádiológie) a rozšíriť tak spektrum a počet výkonov, ale aj ponúknuť priestor mladým lekárom, ktorých rovnako očarila intervenčná rádiológia.