Reflexie o mimoriadnom stave

Stane sa slovenský lekár tovarom a nevoľníkom? Kedy sa to skončí? Kedy už budeme mať poriadne zdravotníctvo? Kedy už lekári nebudú musieť štrajkovať? Podrobnejšie som túto tému a jej históriu rozobral v predchádzajúcom príspevku.

Odpovede na tieto otázky sme bohužiaľ nedostali ani počas mesačného vyjednávanie medzi predstaviteľmi LOZ a ministrom zdravotníctva. Niekedy nestačí sa len stretávať a diskutovať, ale dôležité sú výstupy a plodnosť rokovaní. To bohužiaľ z týchto stretnutí nevzišlo.

Dnes, v druhú adventnú nedeľu, sme mali možnosť vypočuť si „riešenie“ (nátlak) vlády, čo môže nastať po nedohode s lekármi od 1. januára 2025. Všetkým lekárom po nadobudnutí výpovedí, ktorí bojujú za lepšie slovenské zdravotníctvo a dodržiavanie zákonov, hrozí basa. Nič nové, čo by sme tu ešte nemali.

Vyzerá to tak, že skutočne v najbližších dní pôjde o to, kto z koho.

Skúsme sa teraz pozrieť, komu o čo vlastne ide.

Vláde ide hlavne o to, aby nestratila svoju tvár, keď nešťastným rozhodnutím postaviť konsolidáciu okrem iného na znížení platov zdravotníkom, vyprovokovala ich k zvýšenej pozornosti. Som presvedčený, že toto by ale nebol dôvod na podávanie hromadných výpovedí. Vláda však neotáľala a zase, už po tretí raz, vytiahla aj Zajaca z klobúka – transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti – rozumej privatizáciu nemocničných zariadení. Po tom všetkom, že žiadna vláda už viac ako 30 rokov nespravila nič na zlepšenie dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Je pravdou, že táto spoločnosť leje do zdravotníctva stále viac a viac finančných prostriedkov. Preto je tento rezort tak dôležitý a zaujímavý pre niektoré finančné skupiny, ktoré nám priamo i nepriamo cez politikov deformujú využívaním vo svoj prospech tento systém. My lekári sme dennodennými svedkami jeho zlyhávania. Je smutné, že aj tejto vláde vyhovuje spokojnosť dôležitých hráčov a ich zisky v zdravotníctve. Nezanedbateľnú úlohu v danej situácii a jej riešenia zo strany vlády hrá aj ješitnosť politikov. Premiér Fico si chce dokázať, že keď nevedel lekárov zastaviť premiér Dzurinda, Radičová, ani Heger, on bude tým, ktorý lekárom nepodľahne a pokorí ich a ak bude potrebné, pošle ich aj do väzenia. Ale „vydierať“ sa nedá!

Vyjadrenie ministra zdravotníctva SR Kamila Šaška k reakcii predsedu LOZ Petra Visolajského.

O čo ide vypovedajúcim lekárom? Boli by sme neúprimní, ak by sme povedali, že o platy im nejde. Určite áno. Všetci, aj ministri, aj poslanci, aj právnici, aj učitelia a aj dôchodcovia žijeme z peňazí. Ale ku cti im slúži, že nechcú žiadne ich navýšenie. Nikomu v tomto štáte sa platy v tejto inflačnej dobe neznižovali. Treba ale oceniť, že okrem platov im ide o to, aby zdravotníctvo fungovalo ináč. Aby nemocnice mali dosť financií nielen na platy lekárov, ale aj na poskytovanie čo najmodernejšej zdravotnej starostlivosti, aby sa čakačky pre život zachraňujúce výkony skracovali. Aby sa pacient dostal k lekárovi, vtedy keď to potrebuje. Aby bola jasná komunikácia, spolupráca, povinnosti, vzťahy medzi všeobecnými lekármi, špecialistami, malými nemocnicami, univerzitnými nemocnicami a špecializovanými ústavmi. Že tejto spoločnosti záleží na pacientoch a na tom ako systém funguje, že vláde záleží na zdravotníkoch a nevnímajú ich len ako námezdnú silu, ktorú si kúpim aj za almužnu.

O čo ide pacientovi? Aby konečne nebol trpený a posledný v rade. Politici o neho prejavujú záujem len pred voľbami. Ináč nevie ovplyvniť nič. A to je smutné. Lebo dnes a aj dávno v minulosti vo „výpovediach“ mali byť práve naši občania-pacienti.

Za tridsať rokov sme sa presvedčili, že okrem lekárov nikto nemá vážnejší záujem, aby zdravotníctvo fungovalo. A opakovane sme sa mohli presvedčiť, že vláda sa začína o zdravotníctvo zaujímať až vtedy, keď sa už blíži koniec výpovednej doby. Ale takto to ďalej ísť už nemôže. Úprimne a ruku na srdce, komu za posledné roky záležalo na zásadných zmenách fungovania slovenského zdravotníctva? Odpoveď je jasná. Opakovane sú to lekári, ktorí odmietajú, aby sa naďalej pľundrovalo zdravotníctvo, aby sa vyťahovali z neho len čerešničky pre oligarchov.

Možno LOZ od začiatku nezvolilo najšťastnejšiu komunikačnú stratégiu, ale snahu a odvahu im uprieť nemôžeme. Ide však o veľa. A s nimi aj nám všetkým, ktorí chceme žiť v spoločnosti, kde je poskytovaná kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť, kde si ctia tých, ktorí nám zachraňujú naše životy a starajú sa o naše zdravie, kde sa zbytočne v systéme nestrácajú peniaze, kde si ctia zákony a kde centrom spokojnosti je spokojný pacient.

O veľa ale ide aj tejto vláde. Chce ukázať a potvrdiť, že vyhrala voľby a bude robiť, čo chce. Chce silou deklarovať, že si dokáže presadiť akýkoľvek zámer a nie je rozhodujúce, čo si myslia iní, ale to, čo chce ona. Padne však kosa na kameň?

Lekári nie sú politici, ktorí vždy bojujú len za seba. Dnes lekári bojujú za nás, za všetkých. A kto bojuje v dobrej veci za iných je skôr, či neskôr úspešný. A toto by si mal uvedomiť nielen premiér, celá vláda, minister zdravotníctva, ale všetci, ktorí sa ešte nerozhodli, na ktorú stranu sa v najbližších dňoch postavia. S úctou ku všetkým, ktorí aspoň raz v živote sa postavili na stranu slabšieho. A viete, kto je dnes na tej slabšej strane? Pacient. A práve za neho dnes lekári bojujú.

MUDr. Marian Kollár

emeritný predseda LOZ a prezident SLK

Zdroj: MZ SR, TS




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *