Chcem pokračovať v tom, čo fungovalo dobre -

Prof. MUDr. Juraj Payer, PhD., MPH, FRCP, FEFIM.
(nar. 1958, Bratislava)

Je štvrtým pokračovateľom lekárskej dynastie a v jeho šľapajach pokračuje aj jeho syn. Po maturite na gymnáziu študoval medicínu na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Po promócii v roku 1983 nastúpil na I. internú kliniku LFUK a FN Bratislava, kde získal atestáciu z internej medicíny I. a II. stupňa a z endokrinológie. V roku 1994 obhájil titul kandidáta vied a v roku 1997 habilitoval za docenta vnútorného lekárstva. Profesorom vnútorného lekárstva Lekárskej fakulty UK bol menovaný v roku 2002. V roku 2004 prestúpil do Nemocnice Ružinov, kde vybudoval V. internú kliniku LFUK a UNB, na ktorej pôsobí ako prednosta kliniky. V roku 2014 mu Royal College of Physician v Londýne udelil čestný titul FRCP. Od februára 2015 bol prvým prodekanom LF UK. V lete toho istého roku získal na Fakulte verejného zdravotníctva SZU v Bratislave titul Master of Public Health (MPH).

Prvého februára 2023 ho rektor UK menoval za dekana LF UK. Je hlavným odborníkom MZ SR pre odbor endokrinológia. Od roku 2020 je predsedom komisie MZ SR a odborným garantom pre Štandardné diagnostické a terapeutické postupy a Postupy pre výkon prevencie MZ SR. Je dlhoročným členom prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti, prezidentom Spoločnosti pre osteoporózu a metabolické ochorenia kostí SLS, prezidentom Slovenskej endokrinologickej spoločnosti SLS a viceprezidentom Slovenskej internistickej spoločnosti SLS.

V roku 2016 bol zvolený za prvého viceprezidenta celej Slovenskej lekárskej spoločnosti. Je aj aktívnym členom viacerých medzinárodných endokrinologických a osteologických spoločností. Je autorom a spoluautorom viac ako 16 kníh a asi 1 170 publikácií v domácej a zahraničnej literatúre. Je editorom prvej slovenskej monografie „Osteoporóza“, ktorá vyšla v roku 2012. Je nositeľom Bronzovej medaily Lekárskej fakulty UK v Bratislave, Dérerovej ceny SLS za vedeckú a publikačnú činnosť, Jesseniovej ceny SLS za monografiu Dictionary of Rheumatology, získal Prémiu literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru za rok 2012 v kategórii biologické a lekárske vedy. Je tiež držiteľom Jesseniovej ceny SLS za monografiu Osteoporóza, Zlatej medaily SLS za zásluhy o Slovenskú lekársku spoločnosť.

Položil som mu otázku: Váš predchodca prof. Juraj Šteňo povedal, že v roku 2015 prevzal fakultu v zúfalom stave. Niektoré budovy sa rozpadávali. Na 3 000 študentov boli tie isté priestory ako v akademickom roku 1999/2000, keď ich nebolo ani 1800. Zmenilo sa niečo na tomto konštatovaní?
Situácia v školstve i v zdravotníctve je naďalej veľmi zložitá. Na rozdiel od roku 2015 sme ešte absolvovali tak devastujúce situácie ako sú Covid pandémia a vojna na Ukrajine s jej všetkými ekonomickými dôsledkami. Kým priestory na teoretickú výučbu sa prevzatím budovy na Moskovskej ulici zlepšili, situácia v nemocniciach sa vzhľadom na absenciu zamestnancov, najmä zdravotných sestier, výrazne zhoršila.
Počet študentov nám od roku 2015 narástol na dnešných 3 137. Takže výzvy, ktoré sú pred nami, z môjho pohľadu ešte vzrástli.

Ako hodnotíte financovanie fakulty zo strany štátu?
Lekárske fakulty nie sú adekvátne financované a určite by to malo byť lepšie. Musím však povedať, že naša fakulta má veľmi dobré a férové vzťahy s vedením Univerzity Komenského aj v rámci prerozdelenia zdrojov. Univerzita rozdeľuje prostriedky veľmi korektne podľa počtu študentov. Ale ekonomická kríza neobchádza ani vysoké školy. Snažíme sa uplatniť všetky potrebné racionalizačné opatrenia tak, aby sme zároveň nenarušili výučbu ako i finančné ohodnotenie našich zamestnancov.

Z 3 000 študentov bolo 30 percent anglicky hovoriacich samoplatcov, z ktorých peňazí sa dofinancovala štátom slabo dotovaná fakulta. Profesor Šteňo povedal, že ak štát nedofinancuje lekárske fakulty, budú musieť prijímať 50 percent študentov samoplatcov – anglicky hovoriacich študentov – na úkor slovenských študentov. Zotrváva stále tento stav?
Aktuálne máme na Lekárskej fakulte UK asi 33 percent zahraničných študentov. Zahraniční študenti sú pre nás veľkým prínosom aj čo sa týka medzinárodného ratingu, stimulácie našich pedagógov k lepšej jazykovej výbave a komunikácii. V zahraničí sú inak vnímané fakulty, ktoré učia aj v cudzom jazyku. Študenti z Nemecka, Rakúska a Poľska, ktorých je v súčasnosti najviac, sú nároční a za svoje peniaze očakávajú kvalitnú výučbu, takže nás to ako fakultu obohacuje. Samozrejme, že zahraniční študenti sú pre fakultu i zdrojom príjmu, ktorý nahrádza chýbajúce peniaze od štátu.

V súčasnosti pôsobia v zahraničí tisíce slovenských lekárov, ktorých začína byť doma akútny nedostatok. Hovorí sa o tom, že treba prijať viac medikov a zároveň bývalý minister proklamoval potrebu znížiť pre nedostatok lekárov a sestier zúfalý počet lôžok, pri ktorých by sa mali adepti lekárskych vied učiť. Čo sa s tým dá urobiť?
Hlavným dôvodom je naozaj výrazná redukcia nemocničnej starostlivosti, kde prebieha drvivá väčšina klinickej výučby. Teda výučby v 3 až 6 ročníku. Všetky ostatné dôvody sú podstatne menej dôležité. Ale treba povedať, že v SR končí dostatok absolventov medicíny v slovenskom jazyku. Problémom je odchod veľkej časti z nich do iných, najmä okolitých krajín. Dôvodom je práve alarmujúci stav slovenského zdravotníctva. A ten nevie vyriešiť zvýšenie počtu študentov medicíny.

Ministerstvo hovorí o znižovaní počtu lôžok. Pritom priamy styk študenta medicíny s pacientom je základom praktickej výučby klinických predmetov. Situácia je v tomto smere v bratislavských nemocniciach katastrofálna. Stáva sa, že lekár pedagóg sa so svojimi žiakmi stretáva v lekárskej šatni. Myslíte si, že kontakt s pacientom môžu nahradiť simulátory, trenažéry, výučba za pomoci „hercov“, videozáznamy či priame prenosy z diagnostických a liečebných výkonov priamo do učebne?
Samozrejme, že žiaden z uvedených variantov nemôže nahradiť prezenčnú, kontaktnú výučbu. Ale treba povedať, že vie veľmi pomôcť ako komplementárna súčasť štúdia. Doba Covidu výrazne facilitovala používanie týchto možností.

Profesor Šteňo hovoril o potrebe zmeny študijného plánu. Na jedného pedagóga bolo 5,5 študenta, kým napríklad na lekárskej univerzite vo Viedni je to 2,2 študenta. Ako hodnotíte finančné ocenenie lekárov, ktorí zároveň vykonávajú pedagogickú činnosť? Je to v poriadku?
Finančné ohodnotenie pedagógov lekárskej fakulty je problematické a nízke. Kým pedagógovia na klinických pracoviskách majú aj úväzok s nemocničným zariadením, ktorý aspoň čiastočne vyrovnáva ich platový deficit, u pedagógov na teoretických ústavoch tomu tak nie je. Z toho dôvodu lekárska fakulta kompenzuje týmto kolegom tento deficit.

Veľké množstvo absolventov stredných škôl odchádza študovať do Česka a mnohí z nich tam aj ostávajú. V čom vidíte príčinu?
Česko dáva celkovo výrazne viac peňazí do zdravotníctva. Ja úplne chápem, že ľudia chcú robiť v kvalitnej nemocnici s dobrým prostredím a prístrojmi. Kým sa na Slovensku nedajú nemocnice a samozrejme aj ambulancie po tejto stránke do poriadku, tak ľudia budú odchádzať.

Študenti sa za praktickou výukou potulujú po celej Bratislave. Vládni činitelia rozprávajú o novej Univerzitnej nemocnici, ktorá by riešila všetky zdravotné stavy a to nielen pre Bratislavu a okolie, ale pre celé Slovensko. Dnes je už jasné, že Rázsochy s 650 lôžkami na to nebudú stačiť. Navyše sú situované mimo centra so zlou dostupnosťou z letiska, železnice, prístavu a diaľnice. Situáciu zhoršuje jediný prístup cez most ponad železnicu. Nebolo by rozumnejšie napríklad obstavať a rozšíriť ružinovskú nemocnicu na 1200 lôžok a postaviť, kde je dosť miesta, aj študentský kampus a mohol by tak vzniknúť objekt, ktorý by splnil úlohu fakultnej aj koncovej nemocnice?
Žiaľ, otvorili ste tú najtristnejšiu časť v budúcnosti bratislavského zdravotníctva i medicínskeho školstva. V súčasnosti je na MZ SR komisia (súčasťou ktorej sú aj zástupcovia LF), ktorá sa venuje výstavbe Rázsoch. Dnes sa pracuje s prvou fázou nemocnice s 802 lôžkami. Žiaľ, posuny pôvodných termínov výstavby zrejme znemožnia výstavbu v rámci plánu obnovy. Je tu snaha zaviazať vládu aby v prípade, že sa ten termín nedodrží, postavila nemocnicu i mimo peňazí EÚ. Určite by bolo dobré riešenie rozšírenie ružinovskej nemocnice spôsobom, aký spomínate. Pôvodne navrhovaná rekonštrukcia s eventualitou dostavby bola, žiaľ, aj za prispenia bývalého dekana LF zavrhnutá.

Kedysi boli Kramáre považované za modernú nemocnicu. Dnes sa javia z architektonického hľadiska výstavby veľkého špitálu ako pomýlený projekt. Myslíte si, že treba investovať do Kramárov?
Opäť ťažká otázka. Aj v prípade, že sa všetko stihne, tak Rázsochy budú v prevádzke najskôr o 8 až 10 rokov. Dovtedy je nutné investovať do všetkých fungujúcich nemocníc. Potrebujú to nielen medici, ale najmä pacienti.

Uvažujete o spolupráci so súkromnými nemocnicami?
Výučba sa robí v bratislavských nemocniciach, s ktorými má lekárska fakulta zmluvu. Okrem Univerzitnej nemocnice sú pre nás rovnako dôležití Národný onkologický ústav, Onkologický ústav svätej Alžbety, Národný ústav srdcových chorôb a Nemocnica Milosrdných bratov. Plánujeme rokovania o spolupráci
s nemocnicou Bory. Okrem toho máme zazmluvnené nemocnice prakticky po celom Slovensku a tieto zmluvy sa týkajú skôr letnej praxe. Sme otvorení rokovať s každým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, kde môže prebiehať kvalitná výučba.

Ako by ste porovnali úroveň českých a našich škôl?
Myslím si, že tých rozdielov nie je toľko, ako sa na prvý pohľad javí. Naši absolventi sa bez problémov zamestnajú v českých nemocniciach, a naopak, absolventi českých vysokých škôl sa často vracajú na Slovensko; nie je veľký rozdiel medzi ich vedomosťami a vedomosťami našich študentov.

Žijeme v dobe odcudzenia nielen v úradoch a v bežnom živote, ale aj v zdravotníctve. Kontakt s pacientom a empatiu k nemu často nahrádzajú prístroje. Je to v poriadku? Čo s tým?
Samozrejme, že to nie je v poriadku, ide ale o globálny civilizačný proces a medicína je len jeho súčasťou.

Ako chcete stíhať svoju medicínsku prax a ostatné povinnosti s funkciou dekana?
Určite mi pribudlo mnoho nových povinností. Som však lekárom s dlhoročnou praxou, ktorá je súčasťou môjho života. S pomocou mojich skvelých spolupracovníkov na klinike sa mi darí novú situáciu zvládať.

Čo chcete zmeniť v budúcnosti?
Chcem pokračovať v tom, čo si myslím, že fungovalo dobre a zaviesť aj nejaké inovácie. Ako som povedal, robíme všetko preto, aby škola bola oveľa otvorenejšia pre študentov. Tam máme pomerne veľké rezervy. Keď prichádzajú zahraniční študenti, chceme im viac pomôcť sa zaradiť. Tiež viac spraviť pre PR, pre vzťahy s médiami, ktoré dnes mladí ľudia veľmi silno vnímajú, aby sme sa naozaj uchádzali o tých najkvalitnejších absolventov stredných škôl. Vytvorili sme špeciálne oddelenie pre tieto veci a komunikáciu na sociálnych sieťach.

Medikom v šiestom ročníku chceme pomôcť so zamestnaním. To sme doteraz vôbec nerobili. Chceme s riaditeľmi nemocníc z celého Slovenska nadviazať komunikáciu, aby sme vedeli, kde sú voľné miesta a tak. Dnes si študenti prax vybavujú sami, tak by sme chceli vytvoriť nejaký spoločný portál, kde by sme im s tým vedeli pomôcť a urobiť tak čo najviac pre praktickú výučbu, lebo tá je pre nás kauzálna. Chceme tiež zlepšiť teoretickú výučbu, takisto to dnes nie je ideálne. Predtým sme nemali najšťastnejšie vzťahy s niektorými výučbovými nemocnicami ale verím, že sa to zlepšilo. Jednoznačne musíme ťahať za jeden povraz. Dlhé roky sme mali problémy vo výberových konaniach. Verím, že teraz sfinalizujeme nové zmluvy medzi univerzitnou nemocnicou a lekárskou fakultou.

Máme veľmi slušný vedecký potenciál. Liečime, učíme, ale musíme robiť aj vedu, takže pedagóg by mal vedieť robiť všetko. Aj vedu by sme mali robiť tak, aby sme sa mohli porovnávať so svetom, nielen s inými pracoviskami na Slovensku alebo v regióne. Tu vidieť tiež veľký priestor na zlepšenie.

Čo by ste urobili z pozície ministra?
O túto pozíciu som nikdy nemal záujem. Rád ju prenechám iným.

pripravil Peter Valo

Lekárske noviny máj/2023