Z Bratislavy do Michaloviec

Profesor Hrušovský koncom minulého roka upozornil, že v súvislosti s opatreniami proti COVID-19 netreba zabúdať na preventívne opatrenia. Odporúčal zamerať sa na kontrolu hmotnosti a redukciu obezity, špeciálne sa sústrediť na pacientov so závažnými ochoreniami, ako je diabetes mellitus, vysoký krvný tlak a podobne.
Prof. Štefan Hrušovský vykonáva tenkoihlovú aspiračnú biopsiu tumoru pankreasu pod endosonografickou navigáciou (Hepatobiliárne centrum NsP Štefana Kukuru v Michalovciach).

Okrem iného napísal: „Špičkoví odborníci neochránili žiaden preventívny či liečebný program zdravia, nevyužili svoje kombinačné schopnosti a inteligenciu použili na jedinú spomedzi tisícky chorôb, na ktoré Slováci zomierajú. Hlasy ozajstných slovenských odborníkov – onkológa, imunológa, kardiológa, kardiochirurga, internistu či praktického lekára nechali zaniknúť v alternatívnych médiách a bez diskusie ich udusili pseudoargumentmi v oficiálnom mediálnom prostredí. To je vybrakovaná medicína!“

Čo vás priviedlo z Bratislavy do Michaloviec?

Keď som v roku 2017 ukončil činnosť na Slovenskej zdravotníckej univerzite a na I. internej klinike SZU a UNB Dionýza Diešku v Bratislave, hľadal som možnosti, ako realizovať svoje predstavy o hepatologickom centre, v ktorom by prebiehala preventívna starostlivosť, diagnostika, liečba a sledovanie hepatologických pacientov. O takúto „jednodňovú“ starostlivosť som sa usiloval už niekoľko rokov, no v Bratislave sa mi to nepodarilo. Vypracoval som projekt, ktorý sa stretol s porozumením u riaditeľa novootvorenej Nemocnice s poliklinikou Štefana Kukuru v Michalovciach, aj vo vedení Svet zdravia.

Tak vzniklo michalovské Hepatobiliárne centrum. Zahŕňa hepatologickú ambulanciu, má posteľovú časť na jednodňové sledovanie pacientov, je vybavené zariadením na sonografiu a endoskopiu. V súčasnosti tu pracujú na rozličné úväzky štyria lekári s hepatologickým a gastroenterologickým zameraním a štyri sestry s endoskopickou a internistickou špecializáciou.

Ako na vás zapôsobila miestna nemocnica a jej technické vybavenie?

Nová nemocnica v Michalovciach funguje tri a pol roka a vyvíja mnohoraké aktivity, pričom niektoré medicínske výkony a starostlivosť už dnes ďaleko presahujú zemplínsky región. Technické vybavenie je na špičkovej úrovni, spomeňme aspoň operačné sály s laminárnym prúdením vzduchu, moderné zariadenia CT a MRI, dvojaké endoskopické vybavenie či angiologicko-angiochirurgické zariadenie. Nemocnica má zaujímavé riešenie pohybu osôb, samostatné chodby pre personál a iné pre pacientov. Funguje automatické centralizované vydávanie liekov.

V čom je zemplínsky región zo zdravotného hľadiska špecifický?

Na Zemplíne je akoby skoncentrovaná široká problematika celého slovenského zdravotníctva. Sú tu obyvatelia s moderným rozhľadom i negramotní, bohatí i chudobní, obyvatelia mesta i vidieka, ba aj z primitívne vybudovaných osád bez hygienického štandardu. Zemplín, a osobitne Michalovce, sú priestorom s bohatým kultúrnym, duchovným a náboženským životom. Je to región s etnickou a národnostnou pestrosťou, tradičné slovenské „multi-kulti” prostredie, kde sa stretáva východ so západom, i sever s juhom.

Tomu zodpovedá aj pestrosť nárokov a očakávaní pacientov vo vzťahu k zdravotnej starostlivosti. Stretávame sa na jednej strane so správaním podľa princípov preventívnej medicíny, no na druhej strane aj s pokročilými štádiami dlhodobo zanedbaných chorôb.

Pôsobíte ako vedúci lekár v Hepatobiliárnom centre, ktoré sa venuje chorobám pečene, žlčového systému a pankreasu. Je ich výskyt porovnateľný s výskytom v iných častiach Slovenska?

Presné porovnávacie štatistiky nemáme k dispozícii, no spektrum chorôb je rámcovo porovnateľné. Spomedzi civilizačných chorôb aj tu „prekvitá“ obezita, cukrovka, artériová hypertenzia, tradičné i novodobé závislosti. Na poprednom mieste chorobnosti a úmrtnosti sú aj zhubné nádory. Hepatobiliárne centrum mohlo v tomto kontexte naplno rozvinúť svoju činnosť a rozšíriť spektrum doteraz dostupných služieb.

Čo všetko rieši vaše Hepatobiliárne centrum?

Vykonávame ambulantnú činnosť, konzultácie, vyšetrenia krvných parametrov, hepatologické a gastroenterologické invazívne výkony, brušnú sonografiu a endoskopiu. Medzi konkrétne výkony patria veľkoobjemové punkcie ascitu, perkutánna biopsia pečene. Sonografické metódy zahŕňajú zobrazenie, meranie portálnych prietokov, dvojakú elastografiu. Vykonáva sa sonograficky riadená cielená biopsia ložísk v pečeni.

Endosonografia sa využíva na zobrazenie a meranie prietokov cez stenu tráviacej trubice, vykonávame endosonograficky riadenú cielenú biopsiu nádorov tráviacej trubice, pankreasu, pečene, lymfatických uzlín v bruchu a v hrudníku. Spomedzi endoskopických metód sa využíva elastická ligácia a sklerotizácia pažerákových varixov, endoskopické polypektómie, histologická a imunohistochemická diagnostika chorôb tenkého čreva, ako sú potravinové intolerancie, alergie a malabsorpcie.

Hepatobiliárne centrum v Michalovciach je školiacim pracoviskom Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pre certifikovanú činnosť abdominálna ultrasonografia u dospelých. Vzdelávame aj medikov na praxi, i študentov Inštitútu sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove.

Tím prof. Štefana Hrušovského, Hepatobiliárne centrum NsP Štefana Kukuru v Michalovciach: MUDr. Peter Posypanka, s. Janka Mačugová, prof. MUDr. Štefan Hrušovský, CSc., MUDr. Nikola Čurillová a MUDr. Martin Dreisig.

Pod nemocnicu v Michalovciach spadá oblasť s ťažkým celoplošným environmentálnym poškodením, ktoré spôsobili roky výroby PCB látok v Chemku Strážske. Aký vplyv majú pri chorobách, ktoré riešite?

Polychlórované bifenyly sú známe ťažkým akútnym poškodením zdravia, no ich vplyv na človeka – celoživotný, či počas polstoročia expozície – sa vo svete i v zemplínskom regióne skúmal nedostatočne. Dnes nevieme, či rozlične pokročilé nádorové choroby, s ktorými sa stretávame, spôsobila dlhodobá expozícia PCB látkam, koronakríza s omeškaním diagnostiky, alebo je to výsledok zdravotnej starostlivosti, ktorá sa počas desiatok rokov borila s nedostatkom lekárov, sestier, infraštruktúry, či so zanedbávaním prevencie chorôb.

Podľa doterajších výskumov majú PCB látky viaceré metabolické a endokrinné účinky. Spomedzi pečeňových chorôb sa zdôrazňuje toxické poškodenie pečene, dyslipidémia, tuková choroba pečene. Sami si kladieme za cieľ objasniť aj vzťah PCB zamorenia a výskytu spomínaných zhubných nádorov, endokrinopatií a porúch výživy.

Ako hodnotíte súčasnú situáciu a čo by podľa vás bolo potrebné urobiť v tejto veci do budúcnosti?

Riešenie problémov okolo PCB látok prinieslo v minulosti už niekoľko „záchvatov“ aktivity (v dobrom zmysle slova). V poslednom roku sa k zamoreniu vyjadrilo vari poltucta ministrov, ktorí skonštatovali nevyhnutnosť naliehavých opatrení a považujú to za prioritu environmentálnych výziev Slovenska. To naznačuje, že sa črtajú aj možnosti finančnej podpory takýchto aktivít. V hepatobiliárnom centre plánujeme v spolupráci s lekármi prvého kontaktu a nemocnicou systematický skríning najčastejších chorôb, depistáž metabolických chorôb a cielené lekárske prehliadky obyvateľov zamorených mestečiek a obcí.

Prof. Štefan Hrušovský na návšteve u majstra pozdišovskej keramiky Jána Parikrupu v Pozdišovciach.

Diagnostikujete a riešite na pracovisku špecifické následky covidu známe pod názvom long covid? Bude možné predpokladať, že tieto dlhodobé následky zasiahnu širšiu populáciu?

Naši hepatologickí pacienti mali zvyčajne mierny priebeh infekcie SARS-CoV-2, vrátane imunokompromitovaných pacientov a pacientov po transplantácii pečene na imunosupresívnej liečbe, sledovaných v našej ambulancii. Máme informácie o výskyte dlhého covidu a post-covidových syndrómov, nateraz je však priskoro na posúdenie ich výskytu a závažnosti.

Okrem samotnej infekcie, ktorá postihuje rozličné orgány, pacienti s covidom sa liečia mnohými liekmi. Poškodzujú pečeň lieky ako je ivermektín?

Ivermektín má zriedkavé nežiaduce účinky a nebol toxický ani pri ojedinelom veľkom predávkovaní. Nemá sa podávať pacientom s epilepsiou, zriedkavo môže zhoršiť či vyvolať kardiálne príznaky, ojedinele spôsobí poškodenie pečene s dobrou prognózou po vysadení.

Ako hodnotíte psychickú odolnosť obyvateľov regiónu v tejto neľahkej pandemickej situácii?

Situácia je opäť podobná ostatnému Slovensku. Zdravotná starostlivosť o iné choroby než covid v poslednom roku veľmi utrpela. Pacienti sa báli vyhľadať zdravotnú starostlivosť, odhovárali ich príbuzní. Praktickí lekári aj iní špecialisti obmedzili svoju činnosť – často nad rámec povinných opatrení, no isto aj na základe pokynov, aby pozitívne testovaných neprijímali do ambulancií, aby ich nevyšetrovali a aby ich liečili na diaľku. Táto „nadpráca“ v prospech koronavírusu spôsobila miestami až ochromenie slovenského zdravotníctva. Pritom zďaleka nemožno povedať, že by pred krízou naše zdravotníctvo dajako prekvitalo!

Ako hodnotia odborníci v hepatológii výmenu informácií v čase covidu? Je medicína schopná adekvátne a efektívne reagovať aj v týchto časoch?

Slovenská hepatologická spoločnosť, ktorej výboru som členom, organizuje aj v tomto roku pravidelné Májové hepatologické dni, ktoré prebehnú na spôsob webinárov. Menšie konferencie sme zrušili. Klinický výskum je celoslovensky obmedzený kvôli odlišnej aktuálnej orientácii slovenského zdravotníctva a kvôli pracovnému preťaženiu lekárov v praxi.

Kedy predpokladáte návrat k normálu a možnosť normálneho profesionálneho života, vrátane odborných konferencií a seminárov naživo?

Predpoklady sa nezriedka neuskutočnia, včerajšie konšpirácie sa zajtra stanú realitou… Vývoj je ťažko predvídateľný, najmä ak prirodzená imunizácia (prekonanie COVID-19) neoprávňuje ani k odhodeniu masky, ani k voľnému pohybu, očkovanie neznamená takmer nijakú výhodu oproti neočkovaniu – reštrikčné opatrenia platia prakticky pre všetkých. Zažívame aj celkom nezvyčajné správanie: pacienti krátko po prekonaní choroby, s preukázanými protilátkami vo vysokom titri, sa na základe vlastného úsudku či strachu pred recidívou dávajú zaočkovať, bez toho, aby sa poradili s lekárom.

No nie je to celosvetový jav. Navyše v poslednom roku mám často doteraz nebývalý pocit, že vládna moc sa usiluje o zatajovanie niektorých informácií, ako je použitie bunkových línií potratených embryí (napríklad bunky HEK – Human Embryonic Kidney použité pri príprave niektorých vakcín). V inštruktáži na očkovanie na americkej univerzite v Nebraske, špecialista na vakcíny výslovne nalieha na veriacich občanov, aby sa pred očkovaním poradili so svojím duchovným, problematiku detailne vysvetľuje, namiesto aby primitívne zatajoval použitie týchto bunkových línií. Kam bude smerovať zdravotná starostlivosť, ako sa vyvinie profesionálny život a ako sa obnoví živá výmena medzi ľuďmi, netrúfam si predpovedať. No dúfam, že sa čoskoro obnovia osobné slobody aj ľudská dôstojnosť.

Prof. MUDr. Štefan HRUŠOVSKÝ, CSc., Dr.SVS. (*1954, Bratislava)
Maturoval na Carnotovom lýceu v Dijone (Francúzsko, 1973). Promoval na LF UK v Bratislave (1979). Sekundárny lekár, internista (1979–1993). Internista, gastroenterológ, hepatológ, pracoval na Univerzitnom hospitalizačnom centre v Besançone (Centre Hospitalier Universitaire, Besançon), Francúzsko (1989–1996). Asistent a neskôr mimoriadny profesor na Slovenskej zdravotníckej univerzite (predtým pod názvom IVZ/SPAM) v Bratislave (1996–2017). Gastroenterológ v Gastroscopy Care, spol. s r. o. (2017–2019). Hepatológ v Centre mikroinvazívnej chirurgie a hepatológie, TOMM, spol. s r. o. (2017–2019). Od 2018 vedúci Hepatobiliárneho centra, Nemocnica Štefana Kukuru, Michalovce. Od 2019 gastroenterológ, Nemocnica sv. Lukáša v Galante. Vedecké diplomy: Diplom prehĺbeného štúdia (D.E.A.) FMPh Besançon, Francúzsko (1992). Diplom kandidát vied (CSc.) na LF UK v Bratislave (1995). Doktorát biologických a lekárskych vied (Docteur en Sciences de la Vie et de la Santé) FMPh v Besançone, Francúzsko (1995). V rokoch 2002–2017 bol prednostom I. internej kliniky SZU a UNB Dionýza Diešku a v rokoch 1999–2018 hlavným odborníkom MZ SR pre odbor hepatológia. Za publikáciu Praktická hepatológia mu udelili Cenu Slovenskej hepatologickej spoločnosti SLS za najlepšiu publikáciu roka 2003. Spolu s Ľ. Jurgošom, L. Kuželom a kol. dostal za publikáciu Gastroenterológia cenu Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti za najlepšiu publikáciu roka 2003. V roku 2008 dostal Dérerovu cenu a v roku 2013 Prémiu Literárneho fondu za publikáciu Internistická propedeutika.

pripravil
Peter Valo


Foto: autor, P.C.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *