Svetový deň Alzheimerovej choroby – Úsilie smeruje ku skvalitneniu života a zmierneniu zdravotných a sociálnych dopadov

21. september bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou ako Svetový deň Alzheimerovej choroby a pripomíname si ho od roku 1994 z dôvodu celospoločenskej závažnosti problému. Globálne počet postihnutých týmto typom demencie narastá a pre pokračujúci nepriaznivý trend je uvedenému ochoreniu a postihnutým na celom svete od roku 2013 venovaný celý mesiac september, vyhlásený ako Svetový mesiac Alzheimerovej choroby.

Toto ochorenie, a aj iné demencie, celosvetovo postihujú desiatky miliónov ľudí. So starnutím populácie narastá aj počet postihnutých – vyšší vek patrí medzi hlavné rizikové faktory tohto ochorenia. Vo veku nad 65 rokov má demenciu Alzheimerovho typu odhadom každý desiaty človek a vo veku nad 85 rokov približne každý druhý. Pre toto ochorenie v súčasnosti neexistuje liečba, čím sa stáva jednou z najväčších výziev v rámci verejného zdravia. Dostupné liečebné možnosti zmierňujú príznaky, avšak nie sú schopné zabrániť postupu ochorenia, keďže nemajú vplyv na samotnú príčinu ochorenia. Na Slovensku sa odhaduje počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou približne na 50 tis., ale v bežnej populácii môže byť prípadov viac, keďže diagnostikovaný je len jeden zo štyroch prípadov. Do roku 2050 sa očakáva, že demenciou bude trpieť celosvetovo viac ako 130 miliónov ľudí.

Alzheimerova choroba nesie pomenovanie podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera (1864–1915)a je to degeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom dochádza k zániku mozgových buniek a ku zmene látkovej premeny v mozgu. Ide o najčastejšiu formu demencie, spôsobujúcej poruchy činnosti mozgu, postupný úpadok pamäti, myslenia, chápania, reči, úsudku, schopnosti učiť sa, poznať blízkych, známych. Príznaky sa obvykle rozvíjajú nenápadne, pomaly. Biologické zmeny v mozgu sa však môžu objaviť aj desaťročie pred objavením prvých príznakov. Rizikovými faktormi vzniku ochorenia sú genetika, zvláštna skupina vírusov a tiež niektoré faktory životného prostredia. Veľmi zásadným rizikovým faktorom je vek. Kým v kategórii 40 až 60 rokov pripadá na tisíc ľudí jeden chorý, v kategórii od 65 do 70 je postihnutý jeden z 50, vo veku medzi 70 a 80 rokov je chorý každý dvadsiaty, pri 80 + už každý pätnásty človek.

Príčiny ochorenia

Hoci stále nie je známe, čo presne spúšťa Alzheimerovu chorobu, existuje niekoľko faktorov, o ktorých je známe, že zvyšujú riziko výskytu tohto ochorenia.

Biologickou podstatou Alzheimerovej choroby je vznik dvoch bielkovín – beta amyloidu a tau proteínu – v mozgu. Vznik je zvyčajne podmienený pokročilejším vekom a genetickými (dedičnými) faktormi. Jedným z chorobných znakov tohto ochorenia je hromadenie beta amyloidu, ktoré je zapríčinené buď zvýšenou tvorbou alebo zníženým odbúravaním tejto bielkoviny v mozgu. Bielkovina beta amyloid existuje vo viacerých formách, vrátane monomérov (jednoduché bielkoviny), oligomérov (malé zhluky bielkovín), fibríl (dlhé zhluky bielkovín) a nakoniec samotných beta-amyloidných plakov, ktoré sú pre toto ochorenie typické. Nie je jasné, či všetky alebo len niektoré formy beta amyloidu sú zodpovedné za poškodenie mozgu. Existujú však dôkazy, že zhlukované formy (oligoméry a plaky) sú pre nervové bunky škodlivé.

Ako choroba postupuje, dochádza k úbytku nervových buniek v mozgu, pri postihnutí neurónov dochádza k úbytku neurotransmiterov a tieto postupujúce zmeny v mozgu ovplyvňujú schopnosť človeka pamätať si, myslieť, komunikovať, riešiť problémy.

Keď raz začnú odumierať tie štruktúry v mozgu, ktoré sú dôležité pre dlhodobú a krátkodobú pamäť, myslenie a rozumové schopnosti, ide o nezvratný a neliečiteľný proces. Proces sa však dá spomaľovať a prejavy demencie sa dajú zmierňovať, ak sa diagnostikuje včas.

Príznaky ochorenia

Strata pamäti, ktorá ovplyvňuje schopnosť plniť bežné pracovné úlohy – zabúdať občas pracovné úlohy, mená kolegov alebo telefónne čísla spolupracovníkov a spomenúť si na nich neskôr je normálne. Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou však zabúdajú častejšie a nespomenú si ani neskôr.

Problémy s vykonávaním bežných činností – veľmi vyťažení ľudia sú občas roztržití, takže niekedy nechajú pripáliť jedlo na sporáku. Ľudia trpiaci Alzheimerovou chorobou ale pripravia jedlo a nielenže ho zabudnú dať na stôl, ale zabudnú aj na to, že ho vôbec uvarili.

Problémy s rečou – každý má niekedy problém nájsť správne slovo, ale človek s Alzheimerovou chorobou zabúda aj jednoduché slová alebo ich nahrádza nesprávnymi a jeho vety potom nedávajú zmysel.

Časová a miestna dezorientácia – človek niekedy zabudne, aký je deň a kam vlastne ide, to je normálne, ale ľudia s ochorením sa však stratia vo vlastnej ulici a nevedia, kde sú, ako sa tam dostali ani ako sa dostanú domov. 

Zlý alebo zhoršujúci sa racionálny úsudok – môže sa stať, že pri sústredení sa na nejakú činnosť človek napríklad zabudne na dieťa, ktoré má na starosti. Ľudia s Alzheimerovou chorobou úplne zabudnú, že nejaké dieťa vôbec existuje. Môžu sa aj nezmyselne obliecť, napríklad dajú si niekoľko košieľ či blúzok naraz.

Problémy s abstraktným myslením – platenie účtov alebo sledovanie účtu kreditnej karty môže niekoho vyviesť z miery, ibaže človek z demenciou môže úplne zabudnúť, čo tie čísla znamenajú a čo s nimi má robiť.

Zakladanie vecí na nesprávne miesto – nejednému z nás sa stalo, že si už niekedy založil peňaženku či kľúče tak, že sme ich nevedeli nájsť. Človek z Alzheimerom dáva veci na úplne nezmyselné miesta: žehličku do chladničky alebo hodinky do cukorničky.

Zmeny v nálade alebo správaní – niet človeka, ktorý by občas nemal zlú náladu. Ak má však človek Alzheimerovu chorobu, podlieha prudkým zmenám nálady. Náhle a nečakane začne plakať alebo podľahne návalu hnevu, zádrapčivosti a vyvolaniu konfliktu aj keď na to nemá žiadny zjavný dôvod.

Strata iniciatívy – keď je človek niekedy znechutený domácimi prácami, zamestnaním alebo spoločenskými povinnosťami, je to normálne. Väčšinou sa chuť do práce a na rozličné aktivity opäť dostaví. Človek s Alzheimerovou chorobou môže prepadnúť absolútnej pasivite a potrebuje neustále podnety, aby sa vôbec do nejakej činnosti zapojil.

Zmeny osobnosti – je zjavné, že ľudské povahy sa bežne menia vekom. Človek s Alzheimerovou chorobou sa však môže zmeniť zásadným spôsobom. Stáva sa veľmi zmäteným, podozrievavým alebo vystrašeným.

Rizikové faktory

Aj keď nie je úplne zrejmé, čo je spúšťačom hromadenia bielkovín v mozgu, vedúcich k rozvoju ochorenia, existuje niekoľko faktorov, zvyšujúcich riziko vzniku tohto stavu. Medzi rizikové faktory patria:

– vek – je navýznamnejší rizikový faktor, Alzheimerova choroba postihuje najmä ľudí starších ako 65 rokov

– pohlavie – demenciou trpí viac žien ako mužov, tento pomer je dva ku jednej

– rodinná anamnéza – hoci genetika môže mať vplyv na vznik ochorenia, vo veľmi obmedzenom počte rodín môže byť choroba dominantnou genetickou poruchou

– Downov syndróm – deti narodené s týmto syndrómom, pokiaľ dosiahnu stredný vek, majú vyššie riziko vzniku ochorenia

– poranenia hlavy – je zjavnejšie, že u ľudí, ktorí utrpeli závažnejšie poranenie hlavy, môže byť riziko vzniku Alzheimerovej choroby vyššie, ale v tejto oblasti je potrebný ďalší výskum

– životný štýl – u ľudí, ktorí žijú zdravo (pravidelná fyzická aktivita, vyvážená stravy, nefajčenie a konzumácia alkoholu len v rámci odporúčaných limitov), je pravdepodobnosť vzniku ochorenia nižšia

– ochorenia – niekoľko ochorení ako diabetes mellitus, cievna mozgová príhoda, problémy so srdcom, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu či obezita, môžu zvyšovať riziko vzniku Alzheimerovej choroby. Najnovší výskum naznačuje, že s rizikom vzniku Alzheimerovej choroby môžu súvisieť aj ďalšie faktory, napríklad depresia, sociálna izolácia, strata sluchu.

Diagnostika a liečba

Neexistuje žiadny test na Alzheimerovu chorobu. Namiesto toho sa stanovenie diagnózy zakladá na kombinácii fyzických a mentálnych hodnotení a testov.

Vo väčšine prípadov je prvým kontaktom miestny lekár. Vypočuje si vaše obavy alebo obavy člena vašej rodiny a vykoná niekoľko jednoduchých zdravotných kontrol a niekoľko testov myslenia a pamäti, aby posúdil, ako fungujú rôzne časti vášho mozgu. Bežným testom, ktorý používajú miestni lekári v mnohých krajinách, je hodnotenie kognitívnych funkcií všeobecným lekárom.

Hoci pomocou tohto testu nie je možné stanoviť diagnózu, môže identifikovať problémy s pamäťou, ktoré si vyžadujú ďalšie vyšetrenie. Na vylúčenie iných možných príčin príznakov sa môžu nariadiť aj krvné testy a v prípade potreby sa odporučí odborné vyšetrenie. Ak však pacienta odošlú k špecialistovi na ochorenia mozgu a duševné poruchy v nemocnici alebo na klinike venujúcej sa problémom s pamäťou, vykoná sa kompletné neuropsychologické vyšetrenie s použitím rôznych dotazníkov a nástrojov na získanie presnej diagnózy. Pomocou špecializovaných testov sa posúdia mentálne a kognitívne schopnosti, ako je pamäť, koncentrácia, rozsah pozornosti, riešenie problémov a jazykové zručnosti. Okrem série klinických vyšetrení sa špecialista možno bude chcieť bližšie pozrieť aj na to, čo sa deje v mozgu pacienta a môže odporučiť CT alebo MRI vyšetrenie. Pri týchto vyšetreniach sa získavajú detailné snímky vnútra mozgu a pomôžu špecialistovi posúdiť, či nedošlo k poškodeniu mozgu a pokiaľ áno, kde sa nachádza. To je dôležité, pretože presná diagnóza určí najlepší spôsob liečby a potrebnej podpory. Môže tiež pomôcť predpovedať akékoľvek budúce problémy, ktoré sa môžu vyvinúť.

Na liečbu choroby nejestvuje žiadny konkrétny liek, lieky môžu pomôcť dočasne zmierniť príznaky, ale nedokážu ju úplne odstrániť alebo zabrániť vzniku ochorenia.

Hlavné liečebné prostriedky sa nazývajú inhibítory acetylcholínesterázy. Tieto lieky zvyšujú hladinu acetylcholínu, čo je látka prítomná v mozgu, ktorá pomáha nervovým bunkám medzi sebou komunikovať. Môžu ich predpisovať špecialisti, napríklad neurológovia alebo psychiatri, prípadne všeobecný lekár po odporúčaní špecialistu. Inhibítory AChE sa môžu predpisovať ľuďom vo včasnom a strednom štádiu Alzheimerovej choroby a možno ich ďalej užívať ako udržiavaciu liečbu tak dlho, kým je z nich terapeutický prospech. K dispozícii sú tri rôzne inhibítory AChE. Niektorí ľudia reagujú lepšie a majú menej vedľajších účinkov pri jednom type ako pri inom. Lekári vyberú najvhodnejšiu liečbu podľa individuálnych potrieb každého človeka. Antagonisty NMDA receptorov je trieda liekov, ktoré účinkujú tak, že blokujú nadmerné množstvo chemickej látky, nazývanej glutamát, v mozgu. Môžu sa používať pre ľudí so stredne závažnou alebo závažnou Alzheimerovou chorobou a môžu sa predpísať aj ľuďom so závažnou Alzheimerovou chorobou, ktorí už užívajú inhibítor AChE. V neskorších štádiách Alzheimerovej choroby sa u ľudí často objavujú závažné behaviorálne (súvisiace so správaním) a psychologické
príznaky. Najprv sa u nich môže vyskytnúť depresia, po ktorej môže nasledovať úzkosť, zvýšená agitácia, agresivita a halucinácie. V týchto prípadoch sa môžu predpísať lieky.

Možnosti terapie

Lieky nie sú jedinou možnosťou liečby pre ľudí s Alzheimerovou chorobou. Dôležitú úlohu v starostlivosti o pacientov s demenciou zohráva terapia. Kognitívna stimulačná terapia (CST) je populárny a účinný spôsob, ako udržať myslenie ľudí čo najaktívnejšie. Zahŕňa účasť na skupinových aktivitách a cvičeniach zameraných na zlepšenie pamäti a zručností pri riešení problémov. CST často zahŕňa tematické stretnutia počas niekoľkých týždňov. Ďalšou možnosťou terapie je kognitívna rehabilitácia.

To zahŕňa prácu s vyškoleným odborníkom (napr. ergoterapeutom) a možno rodinným príslušníkom alebo blízkym priateľom pri vykonávaní každodenných úloh. Umožňuje jednotlivcom udržať si určité zručnosti, zostať čo najviac nezávislými a lepšie zvládať každodenné činnosti.

Mnohým ľuďom s Alzheimerovou chorobou prospieva práca s ich životným príbehom a spomienkami. Táto forma terapie zvyčajne zahŕňa prezeranie starých fotografií, držanie obľúbených vecí alebo počúvanie hudby. Tieto druhy aktivít môžu zlepšiť náladu a pocity pohody a zvýšiť duševné schopnosti. Je to príjemný spôsob, ako sa jednotlivci môžu podeliť o svoje životné skúsenosti a cenné spomienky a povzbudzuje ich, aby premýšľali o svojej minulosti a hovorili o nej, spomínali na dôležité udalosti
a blízkych.

Zdravá, vyvážená strava je nevyhnutná pre každého, ale u ľudí s Alzheimerovou chorobou môže zlá výživa zhoršiť behaviorálne príznaky a spôsobiť úbytok na hmotnosti. Vo všeobecnosti platí, že osoby s Alzheimerovou chorobou nepotrebujú špeciálnu diétu a platia nasledujúce odporúčania pre zdravé stravovanie: jesť vyváženú stravu s podielom zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov, chudých bielkovín, obmedziť rafinované cukry, obmedziť potraviny s vysokým obsahom nasýtených tukov, obmedziť potraviny s vysokým obsahom soli.

Spoločenský problém

Alzheimerova choroba je vo vyspelých štátoch považovaná za vážny sociálny, zdravotnícky a spoločenský problém, ktorý sa dotýka samotných chorých ale aj ich blízkych príbuzných, ktorí nesú na svojich pleciach psychickú a ekonomickú záťaž. Táto ťarcha mení kvalitu života všetkých zúčastnených a nie je zriedkavosťou, že v jej dôsledku príbuzný, manžel či manželka, zomiera skôr, ako osoba postihnutá Alzheimerovou chorobou. Svetové štatistiky ukazujú, že globálne výdavky na starostlivosť o ľudí postihnutých ACH predstavujú ročne 230 miliárd EUR. Popri liečbe je pre samotných pacientov od začiatku ochorenia dôležité najmä vzdelávanie tých, ktorí sa o nich starajú. Ochorenie je totiž sprevádzané postupným poklesom pamäťových schopností dospelého človeka, pacienta, i keď je farmakologicky liečený.

Táto skutočnosť je najťažšie akceptovateľný fakt v rodine, z ktorého vyplývajú nedorozumenia, emocionálne vyčerpanie opatrovateľov a poruchy správania u pacienta. Človek s ACH sa spravidla najlepšie cíti v domácom prostredí s pomocou príbuzných. Dostatočne poučení opatrovatelia sa dokážu o chorého plnohodnotne postarať, potrebujú však pomoc spoločnosti. Vzdelávaniu a vedeniu rodinných príslušníkov v domácej starostlivosti sa venuje Slovenská Alzheimerova spoločnosť (SAS) za podpory Nadácie MEMORY. Popri vzdelávaní verejnosti sa organizuje množstvo preventívnych aktivít pre seniorov, ako sú tréningy pamäti či kognitívna rehabilitácia.

Činnosť a vízia Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti

S Mgr. Katarínou Kiseľákovou liečebnou pedagogičkou a koordinátorkou SAS

Slovenská Alzheimerova spoločnosť (SAS) je občianske združenie na pomoc ľuďom s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou. Združuje ľudí, ktorých sa ACH bytostne dotýka, odborníkov, pracujúcich v oblasti výskumu, prevencie, diagnostiky a terapie tohto ochorenia, zainteresovaných so záujmom o riešenie tejto problematiky, opatrovateľov, starajúcich sa o postihnutých a ľudí, ktorí chcú svojou dobrovoľnou účasťou chorým pomôcť. Cieľom SAS je presadzovanie práv a potrieb dotknutých osôb
na Slovensku, organizovanie vedecko-populárnych a vzdelávacích podujatí, vedenie príbuzných v rodinnej starostlivosti o postihnutého, propagácia najnovších poznatkov vedeckého výskumu, diagnostiky a možnosti liečby a šírenie informácií o ACH.

„Spoločnosť bola založená v roku 1998, čo možno považovať za jeden z míľnikov na poli Alzheimerovej choroby na Slovensku. Vzniku tejto neziskovej propacientskej organizácie predchádzalo niekoľko krokov, dôležitých pre výskum, vedu a starostlivosť o pacientov – založenie Nadácie MEMORY (neskôr Centra MEMORY, n. o. ako špecializovaného pracoviska pre diagnostiku, liečbu a vzdelávanie v oblasti porúch
pamäti a demencií), vznik Neuroimunologického ústav SAV či prvé oficiálne stretnutie príbuzných, opatrovateľov a pacientov s Alzheimerovou chorobou na Slovensku – a to pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby 21. septembra 1998,“
 informuje Mgr. Katarína Kiseľáková.

SAS už mnoho rokov spolupracuje s inými organizáciami na celom Slovensku v rámci projektu Kontaktné miesta.

Hlavnou úlohou tohto projektu je podávať informácie do komunít, ktorých sa problematika demencií bytostne dotýka. Jedná sa o inkluzívnu činnosť, ktorej cieľovou skupinou sú samotné rodiny, ktoré sa starajú o seniora v jeho primárnom prostredí.

Štatút Kontaktného miesta môže dostať zariadenie sociálnych služieb, ambulancia, či iná organizácia, ktorá poskytuje pravidelnú starostlivosť o tieto rodiny formou podporných alebo vzdelávacích programov alebo individuálneho poradenstva. Funkčných Kontaktných miest je momentálne na Slovensku 8 a to v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici, Rožňave, Leviciach, Piešťanoch a vo Svidníku. Okrem Kontaktných miest zriaďuje SAS aj Infobody, ktorých úlohou je propagovať jej činnosť formou letákov, či príručiek. Podporné skupiny majú za úlohu poskytnúť rodine a neformálnym opatrovateľom praktické i odborné informácie týkajúce sa všetkých aspektov starostlivosti o seniora, ale taktiež emocionálnu podporu, či psychologické poradenstvo. Počas roka 2022 sa na podporných skupinách zúčastnilo spolu 546 participantov.

„Od roku 2022, po vzniku novej organizačnej štruktúry SAS, na Slovensku vznikli pozície regionálnych koordinátorov za účelom dostať sa bližšie nielen ku komunitám, ale podporiť aj vznik nových Kontaktných miest a Infobodov a podať im pomocnú ruku pri ich činnosti. Individuálne poradenstvo sme poskytli 66-tim rodinám a to telefonicky, mailom alebo online. Práca v online priestore sa pre nás stala prirodzenou
a veľmi používanou, najmä od roku 2020, kedy reštrikcie v rámci pandémie COVID-19 boli veľmi prísne a dopyt po online poradenstve pre rodiny, ktoré sa starajú o pacienta s demenciou v domácom prostredí, bol omnoho vyšší,“
 vysvetľuje Mgr. Kiseľáková.

SAS podporuje aj inovatívne aktivity, ako sú napríklad požičovne kognitívnych pomôcok. Na Slovensku máme tri takéto požičovne – V Bratislave s názvom Kognifit, v Košiciach s názvom Kognisense (projekt č. 001/2023/MPR podporeného Nadačným fondom Magna spravovaného Karpatskou nadáciou) a v Banskej Bystrici pod občianskym združením Spoľach. Požičovne kognitívnych pomôcok disponujú pomôckami, hrami a multisenzorickým materiálom, ktorý je vhodný pre prácu so seniormi, napríklad na posilnenie kognitívnych funkcií mozgu – tréning pamäti, koncentrácie, orientácie, či udržiavanie slovnej zásoby. Slúžia verejnosti a fungujú na podobnom princípe ako knižnice.

„Spoločnosť sa momentálne zameriava na tri nosné odborné podujatia, ktoré sa uskutočňujú pravidelne. Týždeň mozgu (Brain awareness week) je celosvetová osvetová kampaň pod taktovkou Dana foundation v Spojených štátoch amerických, zameraná na povedomie z oblasti výskumu, týkajúcich sa fungovania ľudského mozgu, starostlivosti oň, prevencie pred ochoreniami mozgu, či porúch pamäti a demencií.

Táto kampaň sa uskutočňuje vždy druhý marcový týždeň v roku, a počas tejto doby prebiehajú na celom svete verejné workshopy, prednášky a diskusie s neurovedcami, trénermi pamäti, lekármi a mnohými ďalšími odborníkmi. V roku 2022 sa na Slovensku pod záštitou SAS zapojilo do kampane vyše 7500 participantov vrátane materských a základných škôl a prihlásilo sa 59 partnerských organizácií.

AlzheimerSlovensko je odborné podujatie, prioritne realizované pre príbuzných a rodinných opatrovateľov, ktoré sa pilotne konalo online už vlani. Avšak v máji 2023 sme ho pripravili v Banskej Bystrici, kde sa zúčastnili zástupcovia Kontaktných miest a miestnej odbornej komunity. V programe nechýbala moderovaná diskusia so psychológom, diskusia o potrebách rodín a pacientov s demenciou v jednotlivých regiónoch Slovenska, či prednáška o mobilnej aplikácii, ktorá má za úlohu rozpoznať včasné príznaky Alzheimerovej choroby. Toto odborné podujatie bude putovné a plánujeme ho v roku 2024 usporiadať v Košiciach. AlzheimerFórum je medzinárodná vedecká a odborná konferencia; konala sa v roku 2022 online pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby a to 21. septembra, zúčastnilo sa jej 50 participantov. Tohto roku sa koná v Ružomberku a jej cieľom je informovať o inovatívnych prístupoch z oblasti včasnej diagnostiky a terapie. Je potrebné poukázať na benefity preventívnych programov pre zabránenie alebo oddialenie vzniku kognitívnych porúch u dospelej a staršej populácie,“ uviedla Mgr. Kiseľáková.

V rámci medzinárodnej spolupráce je Slovenská Alzheimerova spoločnosť členom ADI – Alzheimer´s Disease International a AE – Alzheimer Europe. V minulosti sme sa aktívne aj pasívne zúčastňovali na odborných konferenciách, ktoré tieto organizácie realizovali napríklad v Thesalonikách, Luxembourgu a podobne. SAS je aktívnym členom Alzheimer Europe. V roku 2023 vznikol poradný orgán pre aktualizovanie európskej legislatívy týkajúcej sa Alzheimerovej choroby. Tvoria ho členovia rodín, ktoré majú doma pacienta s demenciou. Do tejto rady bol nominovaný zástupca za Slovensko, ktorý bol zvolený s dvojročným mandátom. Aj tohto roku sa spoločnosť aktívne zúčastní na konferencii v Helsinkách.

„Našou úlohou je sprostredkovávať čo najkomplexnejšie informácie o problematike demencií, obzvlášť zameraných na Alzheimerovu chorobu. Dôležitosť včasnej diagnostiky, nefarmakologických prístupov, farmakologickej liečby, ale aj preventívnych aktivít zdôrazňujeme v kampaniach a na odborných podujatiach. Snažíme sa ľudí sieťovať, máme spolupráce so psychiatrami, psychológmi, liečebnými pedagógmi, všeobecnými lekármi, neurológmi, úradmi sociálnych vecí a pod.

Prikladáme veľký význam pozdvihnutiu povedomia a tomto ochorení, nakoľko populácia vo svete starne a ochorenie samotné sa netýka len pacienta, ale aj jeho okolia a celej rodiny. Oficiálne štatistiky o počte pacientov na Slovensku nie sú známe, ale hovorí sa o približne 60 000 pacientoch a ďalších 150 000 príbuzných, ktorých sa Alzheimerova choroba priamo dotýka,“ zdôrazňuje Mgr. Katarína Kiseľáková.

Symbolom kampaní je fialová stužka. Hovorí sa, že fialová farba je farbou duchovna, spirituality, kreatívnosti, ale aj fantázie. Stimuluje predstavivosť a harmonizuje energiu. Alzheimerova choroba je pre nás v mnohých smeroch tajomná. Ťažko sa identifikujú spúšťače, je charakteristická svojou plazivosťou a mnohokrát nevieme identifikovať jej včasné symptómy. Komunikácia so starým dezorientovaným človekom je istým spôsobom kódovaná a bežný človek jej nerozumie. Slovenská Alzheimerova
spoločnosť sa preto zameriava aj na starostlivosť a vzdelávanie o rodinných príbuzných, pretože oni sú najčastejšie kontaktnými a najbližšími osobami budúcich pacientov.

Pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby sa 21. 9. uskutočnila v Ružomberku konferencia, prinášajúca najnovšie poznatky z oblasti diagnostiky a liečby demencie. Príspevky sa okrem ACH zaoberali aj vaskulárnou demenciou a Parkinsonovou chorobou, problematikou vplyvu stresu a depresie na kognitívne funkcie, rozpoznaniu miernej kognitívnej poruchy u pacienta, otvorili sa tabuizované témy, týkajúce sa intimity tela a duše, poukázalo sa na potrebu zachovávania dôstojnosti života človeka s demenciou, ktorá si súbežne vyžaduje aj starostlivosť o emocionálne prežívanie pracovníkov
v pomáhajúcich profesiách.

Začiatkom októbra sa v Košiciach uskutočnilo stretnutie podpornej skupiny pre rodinných príslušníkov a neformálnych opatrovateľov seniorov na tému Diagnóza demencia – čo nás čaká?

S prednostkou Neurologickej kliniky UPJŠ a UNLP Košice profesorkou MUDr. Zuzanou Gdovinovou, CSc., spojené s ukážkou a predstavením prvej požičovne kognitívnych pomôcok pre verejnosť v Košiciach.

Takéto podujatia pre verejnosť sa konajú kontinuálne vo všetkých Kontaktných miestach, informácie o nich prináša facebooková stránka SAS.

jps

Foto: Freepik

Lekárske noviny september/2023




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *