Jednoduchá operácia za mimoriadnych okolností -

Do rodiny pribudlo ťažko postihnuté dieťa. Hrozilo, že k vážnym obmedzeniam pribudne slepota a stratí sa všetko, čo svoju ratolesť za roky vďaka svojej trpezlivosti naučili. Šafárikovci sa obrátili na viacero nemocníc. Nedovolali sa však pomoci. Príčinou bol Downov syndróm tretieho stupňa zhoršený autizmom, pri ktorom nie je pacient schopný spolupracovať s lekárom. Vyšetrenie, aj prípadný zákrok, bolo treba urobiť v celkovej narkóze. V zúfalej situácii sa ich ujal prednosta Kliniky oftalmológie LF UK a UNB docent MUDr. Vladimír Krásnik, PhD.

*^{_{S mamou pri vianočnom stromčeku v Hestii.}}*

Janka sa pred viac než štyridsiatimi rokmi stretla s Michalom na zábave v Štefanovej. Preskočila iskra a z kamarátstva vyklíčila láska. Michal prichádzal za svojou milou na motorke stále častejšie. Ona mala osemnásť a hneď po skončení školy otehotnela a porodila dcérku, ktorú pokrstili po mame. Malá Janka bola pekné bábätko. Jej rodičov však už v nemocnici upozorňovali, že s ich dievčatkom budú problémy. Oni si to nepripúšťali, aj keď im lekári opatrne naznačili, že ak sa ich dieťa dožije rok, bude to zázrak. Prvý rok svojho života strávila malá Janka prakticky v nemocnici. Prenasledovali ju neustále hnačky a opakované zápaly pľúc. To už rodičia poznali krutú diagnózu, Downov syndróm tretieho stupňa, ktorá neveštila nič dobrého. Dozvedeli sa, že ich dieťa bude mať problémy s rečou, jedením, pohybom a nevyhnutne bude potrebovať dvadsaťštyrihodinovú opateru – pre mladú rodinu je to katastrofická informácia. Keď jeho matke po roku položili otázku: Nechcete dieťa niekam dať? – odvetila:

„Je to moje dieťa, ja ho do nijakého ústavu nedám.“

Mesiac po dcérkinom narodení Janka otehotnela znovu. Rodičov opanovali obavy. Čo ak príde na svet ďalšie postihnuté dieťa? Lekári matke odporučili vyšetrenie z plodovej vody. Keď prišla do Bratislavy, dozvedela sa, že lekár, ktorý mal urobiť odbery, odcestoval do Prahy. Kým sa zo služobnej cesty vrátil, prešiel termín, ktorým bol obmedzený odber vzorky na vyšetrenie. Janka s manželom tŕpli celý zvyšok tehotenstva, aký bude zdravotný stav ich budúceho potomka. S úľavou si vydýchli až vtedy, keď zistili, že chlapček, ktorý prišiel na svet, je celkom zdravý.

_{^{Malá Janka síce oslávila štyridsiatku, ale vyzerá ako deväťročné dieťa.}}

Mladá mamička sa pokorne a oddane pustila do výchovy dvoch detí. Jej mama aj svokra ešte chodili do práce, čiže na všetko ostala viac-menej sama s manželom. Je pochopiteľné, že musela venovať oveľa viac času malej Janke ako chlapčekovi. Bolo jej treba preliečovať opakujúce sa zápaly pľúc. Rodičia napriek všetkým ťažkostiam a úskaliam nevzdali boj o život svojho dieťaťa. Doma vyskúšali rôzne stravy. Zháňali prepeličie vajcia. Otec dokonca zabezpečil a vytrvalo prinášal materské mlieko od darkyne. Malú Janku mohli až po troch rokoch začať voziť na mimoriadne náročné rehabilitačné cvičenia. S božskou trpezlivosťou sa u dievčatka podarilo vypestovať najdôležitejšie základné návyky. Postupne sa dokázalo samo najesť, odísť na potrebu a vyšliapať po schodoch do detskej izby. Janka ostala pri dcérke doma do jej ôsmich rokov, kým sa nenaskytla možnosť prihlásiť ju do domova sociálnych služieb pre postihnuté deti s celodennou starostlivosťou HESTIA v Pezinku. Malá Janka si tam pomerne rýchlo zvykla a rodičia mohli s potešením skonštatovať, že do svojej „škôlky“ chodí rada a je pri špeciálnom dennom programe so starostlivou opaterou miestnych vychovávateliek šťastná. Skúsené pracovníčky v Hestii im navyše viackrát poradili ako doma riešiť komplikovanejšie situácie. Rodine sa uľavilo. Janka mohla začať pracovať v manželovej firme, ktorá sa zaoberá výrobou nerezových zábradlí, brán, či tankov na víno. Do Pezinka ju vozia už tridsaťdva rokov. Víkendy a prázdniny malá Janka trávieva doma. Najradšej sedáva na hojdačke alebo poskakuje na trampolíne.

V jeden májový deň, presne 27. mája 2023, trávila, ako obvykle, malá Janka čas vonku na trampolíne. Keď z nej zliezla a zamierila do domu, mama si všimla, že netrafila do dverí ale narazila tvárou do steny.

„Dávaj si pozor. Vari nie si slepučká?“

Prihovorila sa jej láskavo mama, ktorá spozornela a začala si viac všímať, že malá Janka pri chôdzi hmatká rukami pred sebou. Po pár dňoch zistila, že má veľký problém prejsť na WC a lyžicou načiera do prázdneho taniera. Po týždni sa dcérina orientácia prudko zhoršila. Už nedokázala vyjsť po schodoch, po ktorých predtým bez problémov chodila sama. Súčasne začali byť komplikácie s chodením na potrebu. To už nešťastná matka vedela, že jej dcérka nevidí nič. Zatelefonovala obvodnému lekárovi, ktorý prišiel k nim domov a potvrdil veľký problém s očami. Rodičia začali vytelefonovávať po nemocniciach a poliklinikách. Všade dostali negatívnu odpoveď.

Problém bol v tom, že postihnuté dieťa je navyše poznačené autizmom. Z toho dôvodu je veľmi plaché, bojí sa neznámych ľudí a má strach z cudzieho prostredia. Čo bolo horšie, pri takomto stave nedokáže spolupracovať. Preto by bolo nutné urobiť vyšetrenia v celkovej anestézii.

Malá Janka veľmi ťažko znášala zmenený stav. V zúfalstve, že nevidí, si doškriabala hrudník aj nohy. Mama ju pristihla, ako si búcha rukami do spánkov. Osud bol v tomto prípade mimoriadne krutý. Ak by popri svojom postihnutí ešte oslepla, bola by to tragédia. Rodičia si uvedomovali, že musia konať rýchlo.

Kontakt na prednostu Krásnika
Otec poznal istého očného lekára na penzii a posťažoval sa mu na ich rodinnú kalváriu. Pán doktor k nim zavítal v jednu nedeľu ráno. Nejaký čas sledoval a vyšetril ich dcérku. Skonštatoval problém s očami, ktorý treba čo najrýchlejšie riešiť. Poradil im aby zavolali prednostovi očnej kliniky v bratislavskej ružinovskej nemocnici docentovi Vladimírovi Krásnikovi. Ten im navrhol stretnutie, pri ktorom mu ukázali zábery z mobilu, pri ktorých natočili dcérino tápanie v priestore.

^{Docent MUDr. Krásnik pri štandardnom vyšetrení pacientky, aké u malej
Janky nebolo možné.}

Docent Krásnik uvidel štyridsaťročnú ženu, ktorá vyzerala akoby mala deväť rokov. Jankini rodičia sa veľmi potešili, keď im sľúbil, že sa pokúsi urobiť vyšetrenie a potrebnú operáciu. Hneď aj určil termín. Janka sa modlila k Panenke Márii aby operácia skončila dcérkino utrpenie.

A skutočne. Po predoperačných vyšetreniach jej docent Krásnik pri jednej narkóze zoperoval obe oči. Mama bola pri malej Janke aj pri prebúdzaní z narkózy. Odrazu videla, že dieťa reaguje. Šťastná zatelefonovala manželovi: „Vidí.“ Dcéra bola v nemocnici, napodiv, veľmi statočná a napriek neznámemu prostrediu vôbec neplakala. Keď ju prepúšťali, docent Krásnik skonštatoval, že to vyzerá dobre a nasadil jej kvapky.

Malá Janka vidí ako predtým
Rodina opäť žije pokojným životom. Syn Juraj pracuje na hrade Červený Kameň. Jeho rodina sa teší zo zdravej dcérky. Život malej Janky sa vrátil do starých vychodených koľají. Rada chodí do „škôlky“ – ako doma volajú HESTIU, kde sa, tak ako predtým, popri iných zábavkách s obľubou hojdáva na hojdačke.

Opäť sa dobre orientuje v dome aj v záhrade. Kým pred operáciou nedokázala nastúpiť do auta, teraz si sama otvorí dvere. Bez problémov sa naje. Keď sa chce napiť, sama prinesie pohár, alebo si zoberie niečo z chladničky. Znovu sa bezstarostne môže pohybovať v záhrade a hojdať na hojdačke. Pred spaním sa rada pritúli k mame, ktorá jej zaspieva pesničku: „Kukulienka, kde si bola.“

Hrozba slepoty sa pominula. Šafárikovci s láskou spomínajú na lekárov a sestričky z kliniky, kde vrátili malej Janke zrak a tým aj zmysel života.

Štandardná operácia v celkovej narkóze

Doc. MUDr. Vladimír Krásnik, PhD. (nar. 1959, v Trnave)
Po maturite na piešťanskom gymnáziu (1979) nastúpil na Lekársku fakultu UK v Bratislave, kde promoval v roku 1985. Hneď po absolvovaní nastúpil na očnú kliniku k primárovi MUDr. Petrovi Strmeňovi, CSc., kde bol prednosta: prof. MUDr. Zoltán Oláh, DrSc. Atestáciu 1. stupňa z oftalmológie urobil v roku 1992 a druhú v roku 1998. V roku 2003 získal titul PhD. a habilitoval v roku 2009. V roku 2010 absolvoval skúšku z medicínskej angličtiny a o päť rokov neskôr si zvýšil kvalifikáciu na špecializáciu zdravotnícky manažment a financovanie. Od roku 1985 pôsobí na Klinike oftalmológie LF UK a UNB, kde je prednostom kliniky. Absolvoval stáže na III. očnej klinike v nemeckom Tubigene, vo švédskom St. Eric Hospital a rakúskom AKH. Je autorom a spoluautorom viac ako 280 publikácií doma i v zahraničí. Zaznamenal viac ako dvestopäťdesiat citácií v skriptách kapitolách v odborných knihách.

V akom stave ste prijali pacientku?
Zle sa orientovala, pri orientačnom vyšetrení: výrazná porucha zrakových funkcií, biele zrenice, čo sa
dalo predpokladať, že sa jedná o sivý zákal šošoviek na oboch očiach.

Stretli ste sa niekedy s podobným prípadom?
Áno.

V čom v tomto prípade spočívali komplikácie?
Pacientku nebolo možné podrobne vyšetriť (napr. ultrazvukom).

Popíšte priebeh zákroku.
V celkovej narkóze som vyšetril a zoperoval obidve oči, keď sa potvrdil nález sivého zákalu (katarakty). Operácie prebehli štandardným spôsobom. Súčasne som podrobne vyšetril zadný segment – sklovca a sietnice.

Aká je pacientkina perspektíva?
Z očného hľadiska dobrá.

Aké mimoriadne výkony robíte na vašej klinike?
Len na našej klinike robíme niektoré operácie sietnice a ciev na sietnici, napr. pri okúzii (uzávere) centrálnej vény sietnice jej kmeňa, alebo vetvy. Pre celé Slovensko robíme niektoré operácie pri nádoroch oka a jeho pomocných orgánov, napr. resekcie nádorov na dúhovke alebo odstránenie nádorov z očnice. Operatívne riešime sekundárne implantácie umelej vnútroočnej šošovky pri afakii (oko bez šošovky). Úzko spolupracujeme s ďalšími odbormi v nemocnici (neurológia, ORL, stomatochirurgia, reumatológia a plastika…) pri diagnostikovaní a liečbe spoločných pacientov s diagnózami, ktoré sú hraničné s viacerými odbormi medicíny. Pre všetky tieto výkony máme primerané prístrojové vybavenie.

Moja osobná vďaka patrí docentovi MUDr. Vladimírovi Krásnikovi, PhD., prednostovi Kliniky oftalmológie LF UK a UN v Bratislave za jeho citlivý, profesionálny a ľudský prístup. Nebyť jeho a celého tímu, tak moja dcéra dodnes nevidí.

Jana Šafáriková
matka

FOTO: archív J. Š a V. K