Pripomíname si Svetový deň hepatitídy -

Dnes, 28. júla, si aj v Nemocnici AGEL Zvolen pripomíname Svetový deň hepatitídy (World Hepatitis Day), ktorý bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) v roku 2010 a odvtedy si ho pripomíname každoročne. Tento dátum nie je náhodný, pretože práve v tento deň sa v roku 1925 narodil americký lekár Baruch Blumberg, ktorý odhalil vírus hepatítídy B a podieľal sa aj na vývoji vakcíny proti tejto chorobe. My sme sa na ochorenie, ktoré je v laickej verejnosti skôr známe ako žltačka, pozreli s infektológom zo zvolenskej nemocnice, MUDr. Ladislavom Lužinským.

Čo je hepatitída?

Hepatitída je vírusové infekčné ochorenie pečeňových buniek (pečene), ktoré následkom zápalového procesu odumierajú (dochádza k nekróze).

Vyvolávajúce vírusy sa prenášajú kvapôčkovou nákazou, alebo krvnou cestou a pohlavným stykom. Hepatitídy sú závažným zdravotníckym problémom. Akútne i chronické formy sú celosvetovo príčinou významnej chorobnosti a úmrtnosti. Akútne vírusové infekcie spôsobia ročne 1-2 milióny úmrtí. Pri niektorých typoch je možný aj chronický priebeh – chronická hepatitída a pečeňová cirhóza. Táto nezriedka končí ako hepatocelulárny karcinóm. Hepatitídy typu A a E neprechádzajú do chronického štádia.

Najťažšia forma akútnej hepatitídy (tzv. fulminantná forma) končí rýchlym zlyhaním pečeňových funkcií a úmrtím pacienta. Až zákerný priebeh má hepatitída typu C. Je často bezpríznakový a prechádza aj do štádia rakoviny pečene.

Ako sa hepatitída šíri a ktorá je najnebezpečnejšia?

Všeobecne sa hepatitídy (žltačky) šíria „špinavými rukami,“ nechráneným pohlavným stykom s infikovanou osobou, použitými injekčnými ihlami narkomanov, počas tehotenstva prenosom na plod. V minulosti bol zriedkavý prenos počas hemodialýzy a transplantácií orgánov.

Najnebezpečnejšie sú hepatitídy prechádzajúce do fibrózy, cirhózy až karcinómu pečene (HBV, HCV). Hepatitídam predchádzame najmä vakcináciou. Proti hepatitíde typu A, B simultánnou vakcínou alebo kombinovanou vakcínou proti obom typom vírusu súčasne (Twinrix). Vakcíny proti ostatným typom hepatitíd nie sú dostupné. Hyperimúnny imunoglobulín sa podáva novorodencom infikovaných matiek, po poranení neimúnnej osoby injekčnou ihlou, predmetom kontaminovaným krvou osôb s HBV, po transplantácii u osôb chronicky infikovaných vírusom HBV.

Hepatitída typu A (HAV), nazývaná aj „choroba špinavých rúk“ vzniká konzumáciou jedla, alebo tekutín kontaminovaných vírusom preneseným zo stolice rukami chorého.

Hepatitída typu B (HBV) – sa prenáša kontamináciou telesnými tekutinami – sexom bez ochrany, spoločne používanými ihlami narkomanov, piercingom, tetovaním, z chorej osoby – pri pôrode na plod (vertikálne od matky), horizontálne v rodinnom či detskom kolektíve. HBV do chronickej fázy prechádza často (5-10 %).

Hepatitída typu C (HCV) – infikovanie kontaminovanou krvou, ihlami narkomanov, sexuálnym stykom. Prenos z matky na dieťa je vzácny. Vírus sa nevyskytuje v materskom mlieku. Kojenie preto nezakazujeme. Matka s chronickou HCV je asi 100x menej infekčná ako matka s HBV. Hepatocelulárny karcinóm vzniká pri 1-4 % chorých s pečeňovou cirhózou. U pacientov bez cirhózy je výskyt rakoviny výnimočný.

Prenos po poranení zdravotníckych pracovníkov je asi 1%, podobne ako pri prenose HIV.

HCV prebieha často bezpríznakovo – asymptomaticky. V rozvinutých štátoch sveta je vírus zodpovedný za 70 % chronických hepatitíd, 40 % cirhóz a 6 0% hepatocelulárnych karcinómov. Indikáciou na transplantáciu pečene je približne v 1/3 prípadov.

Kombinácia infekcie HCV a HIV je nebezpečná pre vysoko pravdepodobný sexuálny prenos, alebo vertikálny prenos na novorodenca.

Hepatitída typu D (HDV) má priebeh ako HBV. Vírus sa nemnoží bez prítomnosti vírusu HBV. Vždy sú prítomné známky súčasnej HBV infekcie.

Hepatitída typu E (HEV) – prenos z gravidných žien na plod, rovnakým spôsobom ako HAV.

Hepatitída typu G (HGV) – prenos predovšetkým parenterálnou cestou – krvou. Častý bol výskyt u hemofilikov, hemodializovaných jedincoch a intravenóznych narkomanov, pravdepodobne aj po pohlavnom styku hetero/homosexuálov.

Existuje prevencia pred hepatitídou? Ako sa môžeme chrániť?

Prevencia a ochrana pred hepatitídami je vyvarovať sa vyššie uvedeným príčinám získania infekcie.

V súčasnej dobe je dostupné očkovanie len proti HAV a HBV.

Ako často sa s touto diagnózou stretávate? Narastá počet pacientov?

Naša ambulancia nie je špecializovaná na dispenzár a liečbu pacientov s hepatitídami. V blízkosti Zvolena sú pracoviská, kde sa tejto diagnóze venujú na vysokej odbornej úrovni už desaťročia. Jedná sa o Internú kliniku s hepatologickou ambulanciou a Oddelenie infektológie vo FNsP F.D.Roosevelta. Aj transplantačné centrum pečene je vo FNsP F.D.R. Záchyt nových ochorení na našej ambulancii je približne 10 ročne.

Aké sú príznaky hepatitídy?

Po uplynutí inkubačnej doby prebieha ochorenie spravidla v 3 fázach. Rozlišujeme štádium prodromálnych príznakov (1), vlastné ochorenie (2) a štádium rekonvalescencie/zotavenia (3). V prvej fáze môžu byť príznaky chrípkové (zvýšená teplota, horúčka, bolesti hlavy, svalov, únava, malátnosť, nádcha, kašeľ, zápal spojiviek (najčastejšie pri HAV). Kĺbové príznaky (bolesť, opuch, začervenanie, hlavne malé kĺby, často u HBV). Gastrointestinálne príznaky (nechutenstvo, nauzea, zvracanie, hnačka, nafukovanie, tupá tlaková bolesť v pravom podrebrí). Kožné príznaky (koprivka, purpura, hlavne u HBV).

Nervové príznaky (zriedkavé sú bolesti hlavy, stuhnutosť šije, príznaky zápalu nervu/nervov).

V druhej fáze savystupňujú vyššie uvedené príznaky, môžu nastať zažívacie ťažkosti, ožltnutie kože rôznej intenzity (hlavne pri HAV), tmavý moč (ako čierne pivo), svetlá stolica. Môže byť zväčšená pečeň alebo slezina. Charakteristické je zvýšenie hodnôt pečeňových enzýmov, žlčových farbív a iných biochemických parametrov vyšetrených v krvi. Tretia fáza nastupuje po ústupe ožltnutia a známok zápalu pečene. Pretrváva malátnosť, únava, biochemické známky poškodenia pečene. Toto štádium je individuálne rôzne dlhé. Niekedy sa po normalizácii pečeňových testov a klinického stavu príznaky opakujú. Lekár musí odlíšiť opakovanie ochorenia od infekcie iným vírusom žltačky.

Podľa klinického priebehumôže žltačka prebiehať bez príznakov (asymptomatická forma). Rozpoznanie ochorenia je možné len vyšetrením krvi. Takýto priebeh je častý pri HCV.

Forma bez ožltnutia, ale so subjektívnymi ťažkosťami a pozitívnymi laboratórnymi testami sa najčastejšie pozoruje pri HAV.

Aké sú komplikácie a následky prekonania hepatitídy?

Komplikácie môžu byť zápal podžalúdkovej žľazy, zápal žlčníka, srdcového svalu, chudokrvnosť. Našťastie sa vyskytujú zriedkavo. Najčastejšie následky sú únava, slabá výkonnosť, nespavosť, poruchy sústredenia, depresia, nechutenstvo, plynatosť, tlaky v pravom podrebrí. Pretrvávanie zvýšeného žlčového farbiva v sére (bilirubín) pri normálnych ostatných výsledkoch. Prechod do chronického štádia je najmä po prekonaní hepatitíd typu HBV, HDV a HCV. Chronická hepatitída môže prejsť do štádia cirhózy s možným prechodom do hepatocelulárneho karcinómu.

A čo diagnostika a liečba?

Diagnostika je hlavne laboratórna (biochemické vyšetrenie a zrážanlivosť krvi). Veľmi dôležitý je podrobný odber anamnézy, klinický obraz, výsledky pomocných vyšetrovacích metodík (ultrazvuk, CT, MR, gastrofibroskopia, punkcia a cytologické vyšetrenie pečeňového tkaniva) a ich interpretácia.

Špecifická antivírusová liečba sa nevykonáva. Základom je symptomatická liečba (lieky proti zvracaniu, hydratácia) a pečeň šetriaca diéta. Odporúča sa ľahká a pestrá strava z kvalitných surovín, s vylúčením dráždivých a zle tolerovaných pokrmov (korenistá, nafukujúca strava a pod.)

V akútnom období sa znižuje prívod tukov, úplne musíme vylúčiť prepalované tuky (pečené a vyprážané jedlá).

Abstinencia alkoholu je minimálne 6 mesiacov od normalizácie pečeňových biochemických testov. Vyradia sa pečeň poškodzujúce lieky. Vhodné sú vitamíny B, C a K.

Kortikosteroidy sa podávajú výnimočne. Hospitalizácia býva nariadená už pri podozrení na akútnu vírusovú hepatitídu, najmä z epidemiologických dôvodov. Liečba chronických hepatitíd je uskutočňovaná v hepatolgických alebo infektologických ambulanciách kliník/ oddelení.

Zdroj, foto: AGEL SK, TS