Profesor Michal Pichanič, významná osobnosť slovenskej ORL a zakladateľ chirurgie štítnej žľazy v Nemocnici AGEL Košice-Šaca, oslávil 90-ku -

Nemocnica AGEL Košice-Šaca a Slovenská spoločnosť pre otorinolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku zorganizovala pri príležitosti životného jubilea prof. MUDr. Michala Pichaniča, DrSc. (90) Šačianske ORL popoludnie. Okrem odborného programu bolo popoludnie venované práve oslávencovi. Profesor, ktorý je dôležitým pilierom rozvoja slovenskej otorinolaryngológie, získal počas slávnostného podujatia Zlatú medailu a zároveň si zaspomínal na svoje začiatky.

Prednášky, ktoré zazneli počas odborného programu, sa venovali tyreochirurgii a ušnej mikrochirurgii, keďže práve tie patrili k nosným doménam profesionálnej kariéry profesora Pichaniča. „Nebyť pána profesora Pichaniča, tyreochirurgia v Šaci neexistuje. Myslím si, že pán profesor, ktorý bol mojím vzorom počas kariéry, je určite považovaný za otca chirurgie štítnej žľazy. V prvých počiatkoch sa vykonalo okolo 40 operácií ročne, posledných 15 rokov ich vykonávame cez 200 ročne. Za 18 rokov to bolo cez 3300 operácií,“ priblížil na úvod primár ORL Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Ivan Veme.

Po prednáškach o tyreochirurgii, otoskleróze a kochleárnej implantácii pri chronickej otitíde získal jubilant vzácne ocenenie. Slovenská spoločnosť pre otorinolaryngológiu a chirurgiu hlavy a krku sa rozhodla požiadať o udelenie jednej z najvyšších pôct Slovenskej lekárskej spoločnosti Zlatej medaily Propter merita za profesorove zásluhy, za rozvoj ORL a za prezentáciu nielen na Slovensku, v Čechách, ale celej Európe. „Ďakujem všetkým, bratislavskej elite, ktorá prišla ako tri betlehemské hviezdy. Som nesmierne rád a šťastný,“ uviedol profesor M. Pichanič, ktorý poukazoval na prítomnosť najvyšších ORL predstaviteľov na Slovensku prof. MUDr. Juraja Klačanského, CSc., prof. MUDr. Milana Profanta, CSc. a doc. MUDr. Pavla Doležala, CSc., mim. prof. „Stojím tu pred vami, aby som v pokore a pokání, len v stručnej podobe, priblížil krátku históriu môjho osobného života, ktorá nebola ničím výnimočná, ale nebola ani ľahká, ani jednoduchá, ale skôr neobvyklá, strastiplná, ale nakoniec vcelku úspešná,“ prihovoril sa na úvod prítomným prof. M. Pichanič, ktorý sa poďakoval najmä svojej nedávno zosnulej manželke, ktorú považoval za duševnú hnaciu silu celej svojej existencie a odbornej práce. „Obdobie môjho detstva a stredoškolského štúdia bolo spojené s každodennou, stereotypnou, nudnou a únavnou prácou v poľnohospodárstve, boli to proste galeje. Doslova najkrajším obdobím môjho mládežníckeho života bolo obdobie vysokoškolského štúdia na Lekárskej fakulte v Košiciach. Nerád sa chválim, ale po celú dobu štúdia som bol výborným študentom, končil som s vyznamenaním a celé štúdium promóciou s červeným diplomom,“ priblížil prof. M. Pichanič, ktorý vyjadril presvedčenie, že vtedajšie požiadavky na štúdium zo strany pedagogického zboru boli náročnejšie, než je tomu dnes. „Urobiť skúšku na prvý termín u pedagógov, tých postrachov, nebolo jednoduché. Bolo bežným javom, že z prihlásených 20 – 30 poslucháčov na jeden deň, urobilo skúšku len 5 alebo 7. Považovalo sa to za selekciu v záujme kvality. V mojom prvom ročníku nás začínalo 400 a v šiestom nás promovalo iba 90. Najväčší zážitok a pocit radosti som mal práve z tých predmetov, kde bola najväčšia mortalita, ako patologická anatómia, patologická fyziológia alebo fyzika,“ uviedol. Na otázku, prečo sa vlastne stal lekárom, odpovedal nasledovne: „Pretože som chcel hneď po maturite robiť niečo konkrétne, také, pri čom hneď vidím výsledok. Technicky som nebol zameraný, tak som sa do medicíny pustil silou-vervou. Pacient príde za mnou s ťažkosťami, bude sa mi sťažovať, ja ho vypočujem, pomôžem mu a spravím všetko pre to, aby som to odstránil alebo, keď nie ja, aspoň poradím druhého, nebol som taký koncentrovaný, že: „ja, ja všetko chcem“. Keď viem, že druhý sa tým zaoberá, pošlem ho tam, tam vám môžu pomôcť. Túto tézu som stále presadzoval a som chcel žiť tak, aby som bol ľuďom nápomocný, že by som robil dobro. To vás povznáša,“ prezradil svoju životnú filozofiu profesor Pichanič, ktorému všetci prítomní želali, aby sa s ním mohli stretnúť aj počas osláv ďalšieho jubilea – stovky. „Dlhovekosť je v nás aj mimo nás. V nás je to, aby sme boli k sebe ohľaduplní, dobrí, aby sme pracovali, stále robili, boli v aktivite, ale to nie je všetko, tým si nezabezpečíme tú dlhovekosť, dlhovekosť má v rukách niekto iný, stvoriteľ, hore. Ten určí čas nášho života, bytia i odchodu. Treba aj veriť, vo vyšší princíp. Hospodin tu je, je medzi nami, on nás má rád, on chce, aby sme boli dobrí, aby sme žili, pracovali. Čiže dve veci – samostatne k tomu musíme pristupovať zodpovedne, robiť niečo pre svoje zdravie, išli včas na vyšetrenie, operáciu, druhá vec, modliť sa, nie modlikať, spínať ruky, ale úprimne povedať: „Bože, neopúšťaj ma, zmiluj sa nado mnou, ja som tvoj služobník, chcem ešte požiť a on ti pomôže,“ prezradil.

Zo života prof. MUDr. Michala Pichaniča, DrSc.

Narodil sa 18. 9. 1931 v Nižnej Písanej, medicínu študoval na Lekárskej fakulte v Bratislave a v Košiciach. Promoval v roku 1959 s červeným diplomom, atestáciu prvého stupňa získal v roku 1963, druhého stupňa v 1968. V roku 1973 získal v Prahe vedeckú hodnosť kandidáta lekárskych vied. V roku 1974 obhájil habilitačnú prácu a stal sa docentom ORL, v roku 1985 obhájil doktorskú dizertačnú prácu a v 1987 ho prezident Československej republiky vymenoval za profesora ORL. V tento rok sa stal aj prednostom ORL kliniky Fakultnej nemocnice v Košiciach, prodekanom Lekárskej fakulty a v roku 1989 sa stal dekanom.

Vedecky sa zaoberal vestibulovým aparátom, poruchami jeho funkcie, ich liečbou, v roku 1992 sa na knižnom trhu objavila jeho monografia Klinická otoneurológia. Chirurgicky sa venoval najviac strednému uchu, patril medzi priekopníkov strmienkovej chirurgie na Slovensku. Po dlhých rokoch ušnej chirurgie sa dostal na rázcestie a presedlal z problematiky ucha na štítnu žľazu, urobil stovky úspešných operácií, publikoval desiatky vedeckých prác v domácej i zahraničnej literatúre, predniesol stovky prednášok. Za svoju prácu získal mnoho ocenení Lekárskej fakulty a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.

Zdroj, foto: AGEL SK, TS