Zvolenská nemocnica otvára novú ambulanciu klinickej psychológie -

Strach, úzkosti, smútok, problémy s dieťaťom či ťažkosti v partnerskom živote. Nie každý vie náročné životné obdobia spracovať sám. Vyhľadať odbornú pomoc nie je hanba a v niektorých prípadoch je to doslova žiadúce. V čase rastúcich psychických problémov u detí, mládeže a aj dospelých otvára Nemocnica AGEL Zvolen novú ambulanciu psychológa s klinickou psychologičkou Mgr. Silviou Mamoňovou Lorencovičovou. Ordinovať začne už 2. januára 2023

Ako dlho sa už odboru psychológia venujete, a prečo ste si ju v prvom rade vybrali?
K psychológii ma priviedla túžba porozumieť ľudskej psychike, správaniu ľudí, ich vzťahom a možnosť priviesť niekoho ku zmene k lepšiemu. Od mlada som rada čítala knihy, ktoré sledovali vývoj rodinných vzťahov naprieč generáciámi, sledovala som životopisy a zaujímala sa o to, čo ľudí ovplyvňovalo. To už bol krôčik k tomu, že som si vybrala pre svoje štúdium psychológiu s tým, že som sa jej chcela aj profesne venovať. Študovala som na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre.

Je pri tejto práci potrebné mať ukončenú konkrétnu špecializáciu?
Psychológ, ktorý pracuje v zdravotníctve, potrebuje okrem univerzitného štúdia absolvovať aj špecializačné štúdium v klinickej psychológii, ktoré trvá minimálne tri roky. Okrem neho potrebuje mnohé iné školenia v psychodiagnostike a pre terapeutické vedenie ľudí je vhodný psychoterapeutický výcvik. Vzdelávanie psychológa je naozaj celoživotné, ale keď sa spojí láska k práci a k pomoci iným, tak to ide.

Akým pacientom sa v ordinácii budete venovať?
Mám ukončenú rodinnú terapiu, venujem sa deťom aj dospelým. Mám skúsenosti s diagnostikou a s terapeutickým vedením u detí, u adolescentov, u dospelých, v párovej terapii a aj v smútkovom poradenstve. Posledné roky som pracovala v oblasti onkológie, teda s ľuďmi, ktorých ohrozuje vážne ochorenie, s ich príbuznými.

S akými ťažkosťami k vám pacienti budú môcť prísť?
Nikto by nemal zostávať so svojimi ťažkosťami sám, takže ktokoľvek, kto má problémy so svojím prežívaním, s úzkosťami, so strachmi, kto prechádza náročným obdobím, môže navštíviť ambulanciu psychológa. Tiež rodičia s deťmi, ktorí riešia výchovné a vývinové otázky. Vítané sú aj páry, partnerské, manželské či prežívajúce krízové obdobie. Tiež ľudia, ktorí potrebujú psychodiagnostické vyšetrenie pre účely sociálnej poisťovne, pri výbere štúdia, povolania, pre potreby odborného lekára.

Stretávate sa v práci aj s ťažkými prípadmi?
Je náročné určiť, kto prichádza s „ťažkým problémom” a kto s ľahším. Kto prechádza smútkom, strachom, úzkosťou a borí sa s týmito pocitmi, môže byť jeho stav neznesiteľný. Kto zažíva alebo zažil stratu blízkeho, tiež zažíva neznesiteľné a ťaživé pocity. Rodičia, ktorí sa strachujú o dieťa, dieťa, ktoré sa strachuje o seba, o blízkych, každý z nich môže prežívať práve ťažké obdobie svojho života. Ľahšie sa iste pracuje s človekom, ktorý si sám zvolí stretnutie so psychológom, je zväčša tiež motivovaný ku zmene, k práci na sebe. Naopak, s tými, ktorí neprídu celkom dobrovoľne, môže byť spolupráca obťažnejšia.

Ako posúdite, či by zdravotný stav vášho pacienta nemal posúdiť psychiater?
Spolupráca psychológa a psychiatra je v tomto smere viac než žiadúca. Ide o odbory, ktoré sú vzájomne prepojené a sú ľudia, ktorí sú v starostlivosti psychiatra a psychológa súčasne. Tiež mnohí prichádzajú práve po odporučení psychiatra a naopak, stáva sa, že ľuďom práve psychológ odporučí vyšetrenie u psychiatra. Niektorí ľudia majú rôzne obavy pred psychiatrickým vyšetrením, psychofarmakami, vtedy sa snažíme vysvetliť dôvody, prečo je to potrebné, v čom im môžu napomôcť psychofarmaká zlepšiť kvalitu života.

Platí, že viac sa dá prísť porozprávať ku psychológovi ako ku psychiatrovi?
V rámci psychologického poradenstva a psychoterapie je priestor, kde človek môže slobodne a otvorene vyjadriť, kde je to očakávané a dokonca žiadúce. Aj niektorí psychiatri poskytujú psychoterapiu, nie je to oblasť vyhradená výlučne pre psychológov.

V dnešnej rýchlej dobe, aj čo sa týka celospoločenských tém, sú ľudia viac vystavení stresu. Poradíte im, ako ho najlepšie odbúrať?
Ako odbúrať stres je oblasť, o ktorej by sme mohli hovoriť hodiny. Všeobecne je dobré, keď ľudia dodržujú základy psychohygieny a starajú sa o seba: majú dostatočný spánok, pohyb, pravidelnú a vyváženú stravu, majú okolo seba ľudí, o ktorých sa dá oprieť, doprajú si oddych. Stres je niekedy aj dobrý a motivujúci, vie nás vyburcovať, ale ten škodlivý vie v našom prežívaní a v tele narobiť veľa škody. Pozitívne však je, že lepšie zvládanie stresu je možné sa naučiť, aj v spolupráci so psychológom.

Čo je podľa vás najťažšie na práci psychológa?
Ustáť si hranice a nenechať sa pohltiť ťažkosťami ľudí je výzva pre každého psychológa. Našou hlavnou črtou je empatia, ktorá ale môže byť aj naším nepriateľom ak prestaneme empatizovať sami so sebou.

Koľkokrát musí prísť klient, povedzme do roka, na to, aby svoj problém odbúral?
To je veľmi náročná otázka a ťažko zodpovedateľná. Isto z nás každý zažil stretnutie alebo vetu, ktorá ním pohla a naštartovala zmenu vo vnímaní a prežívaní. Niektoré, najmä zložitejšie ťažkosti vyžadujú čas, možno častejšie stretnutia a niektorí ľudia chcú a potrebujú dlhodobú intervenciu, teda nielen rok, ale aj roky.

A ako relaxuje samotný psychológ? Poradíte nám?
Psychohygiena sa týka aj mňa a pre mňa je relax spojený práve s rodinou, ale aj so samou sebou. Najlepšie zrelaxujem aktívnym pohybom, športom, špeciálne beh je pre mňa aktivita, ktorá dobíja. Rada behám v prírode, kde sa kochám a načerpávam. Tiež dobrá kniha je pre mňa na nezaplatenie, preto ma láska ku knihám sprevádza po celý môj život.

Zdroj: AGEL SK, TS