Profesor, ktorý miloval ľudí -

Lekár, vedec, univerzitný profesor, držiteľ mnohých medzinárodných ocenení a titulov v medicíne, odborník na tropické choroby, infektológiu, onkológiu, mikrobiológiu, farmakológiu, zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v rozvojových krajinách, človek milujúci blížneho viac než seba samého. Obdivuhodná a jedinečná kombinácia „medicínskej kapacity“ a pokorného človeka. Príklad života zasväteného druhým. Človek dávajúci prioritu svojim potrebám až za potrebami iných.

Ako povedali jeho deti: „Na veciach, za ktoré sa večer modlil, od rána už pracoval.“ Nikomu neodmietol pomoc. Vďaka nemu žijú tisícky ľudí. Všetky nadania, talenty, životné a kariérne úspechy či kontakty bral ako prostriedok pre náplň jeho životnej priority – pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú. Profesionálny a ľudský vzor, všestranný učiteľ, nevyčerpateľný zdroj poznatkov, verný spolupracovník, láskavý a lojálny priateľ, milujúci manžel, otec, starý otec, syn a brat, naša inšpirácia, motivácia, podpora, pán profesor Krčméry.

V roku 1985 úspešne absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Za svoj život rozšíril svoje vzdelanie o mnohé tituly a boli mu udelené významné ocenenia. Postupne sa stal špecialistom v internej medicíne, onkológii, infektológii, farmakológii a klinickej mikrobiológii. Čestné tituly a ocenenia získal v USA, UK, Švajčiarsku, Poľsku, Čechách či Bulharsku. Dovoľte mi spomenúť niektoré z nich. V roku 1997 v Prahe dosiahol profesúru v odbore vnútorné lekárstvo. V roku 1999 mu bolo udelené ocenenie Vedec roka za zavedenie antiinfekčnej liečby onkologických pacientov. V roku 2010 získal Zlatú medailu MPSVR SR za dlhoročné rozsiahle humanitárne, charitatívne a misijné aktivity v prospech ľudí v krízových životných situáciách na Slovensku a v krajinách tretieho sveta. V roku 2011 získal Krištáľové krídlo za založenie pracovnej skupiny lekárov a vedecko-výskumných pracovníkov – Tropic team s pôsobnosťou po celom svete. Je držiteľom čestných doktorátov z Univerzít v Cambridge, Varne, Varšave, z Juhočeskej univerzity v Českých Budejoviciach, University of Scranton v Pensylvánii a v roku 2012 mu bol v Poľsku udelený diplom čestného profesora – prof. h. c. Professor honorificum (Warsaw Management Academy). V roku 2013 prebral ocenenie za prínos v medicíne z rúk princa v Malajzii. Pôsobil na Klinike infekčných chorôb UNB, ako docent na oddelení chemoterapie Onkologického ústavu LF UK, na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity ako profesor, bol primárom Oddelenia klinickej farmakológie Onkologického ústavu sv. Alžbety, hosťujúci profesor v Instituto malattie infettive v Ríme či v University of Scranton v Pensylvánii. Bol zastupujúcim prednostom Mikrobiologického ústavu LF UK v Bratislave a tiež riaditeľom Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.

Bol členom viacerých významných vedeckých spoločností – Americkej mikrobiologickej spoločnosti, Americkej spoločnosti pre infekčné choroby, Európskej chemoterapeutickej spoločnosti či Európskej spoločnosti pre Biomodulácie a chemoterapiu. Taktiež bol členom viacerých edičných rád, šéfredaktorom Acta chemotherapeutica, členom komisie ESGNI (Study Group for Nosocomial Infections), členom IATCG (International Antimicrobial Therapy Cooperative Group), IFICG (Invasive Fungal Infections Cooperative Group) a EORTC (European Organisation for Research and Treatment of Cancer), ako aj členom v redakčných radách Antiinfective Drugs Chemotherapy, Editorial Boards: Chemotherapy, International Journal of Infectious Diseases, Magazín chemoterapie či Neuroendocrinology letters. Zhostil sa aj domácich úloh, napríklad ako člen rady Ministra zdravotníctva SR a iné.

Igor Kmiť, veľmi blízky spolupracovník pána profesora, opísal jeho obľúbené miesto, kde rád trávil čas pri chytaní rýb, takto: „Profesor našiel svoje ‚genius loci‘ pri brehu jazera na Železnej studničke. Opísal by som to ako keď príroda si hrá svoje jesenné prelúdium farieb a profesor si z rybárskej stoličky píše ‚libreto‘ svojej prednášky, respektíve článku za zvukov a melódie okolitej prírody… Koľkože vzniklo takýchto exkluzívnych ‚libriet‘ na Železnej studničke v podaní profesora, ktoré boli publikované v tých najprestížnejších svetových vedeckých časopisoch?“ Za svoju profesionálnu kariéru vydal 555 publikácií (WOS), 687 (Scopus), bol citovaný 4106-krát (WOS), 5351-krát (Scopus).

Keďže na Slovensku chýbala škola zameraná na humanitárne misie, rozvojovú prácu a tropické choroby – škola, ktorej misia a vízia je spojenie zdravotníctva a sociálnej práce – tak v roku 2003 založil Vysokú školu zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, ktorá má dnes detašované pracoviská na Slovensku, v Česku, Rumunsku, Rakúsku, Srbsku a v Afrike. Svojimi rozvojovými projektami pomáha vo viac než 30 krajinách sveta, na viac než 70 projektoch. Vysoká škola ošetrí ročne viac než 60 tisíc pacientov, 8 tisíc novorodeniatok s matkami a stará sa o 250 HIV pozitívnych detí a 1200 sirôt. Vysoká škola aktuálne podporuje 23 vzdelávacích projektov, projekty infraštruktúry a rozvoja, detské domovy, rehabilitačné zariadenia pre deti z ulice, 28 kliník, nemocníc, antimalnutričných centier a iných zdravotníckych zariadení, projekty sociálnej práce, humanitárne a ďalšie projekty.

Pán profesor Benca krásne vyjadril vzťah profesora Krčméryho k ľuďom vetou: „Ako my milujeme svoje deti, on tak miloval všetkých ľudí.“ Túto lásku nepochybne premietol do rozvojových projektov a humanitárnych misií, ktoré sú jeho „deťmi“, celoživotným dielom a zmyslom. Ťažko sa vyberá pár z nich, keďže každý z projektov má za sebou krásny a hlboký príbeh, srdce, životy zachránených ľudí či nové šance a každý jeden by stál za popis, ale pokúsim sa.

V meste Can Tho vo Vietname podporuje Vysoká škola sv. Alžbety detský domov Thien An, kde poskytuje pomoc 56 deťom, ktoré stratili svojich príbuzných. V nemocnici sv. Jozefa, Bijapur v Ho Či Minovom meste zas podporuje sirotinec pre HIV pozitívne siroty. V liečebnom domove House of Smile v Phnom Penh, Kambodži, poskytuje ubytovanie, sociálnu starostlivosť, liečbu HIV/AIDS sirôt a polosirôt a pomoc ich rodinným príslušníkom. Tak isto funguje Detská klinika bl. Petra Pavla Gojdiča pre deti s HIV/AIDS v meste Sihanoukville. V školskom projekte Kommar Chlad AnDong sprostredkováva VŠ sv. Alžbety prístup k vzdelaniu pre chudobné a zanedbané deti zo slumu v Phnom Penh. V Indii VŠ podporuje HIV pozitívnych pacientov, ktorí sú v štátnych zdravotníckych zariadeniach diskriminovaní. Zdravotné stredisko Loyola v Indii realizuje výjazdy mobilnej kliniky a poskytuje zdravotnú starostlivosť chudobným dedinčanom, z ktorých väčšina je z najnižších kást a nemá bežne prístup k zdravotnej starostlivosti. Vzdelávacie centrum v Manvi, štáte Karnataka, v Indii, poskytuje vzdelanie deťom z najnižšej kasty vďaka finančnej pomoci zo zahraničia. Prostredníctvom individuálnej podpory tu majú ľudia možnosť podporovať konkrétne dieťa a zároveň o ňom dostávať informácie a komunikovať s ním. V Manvi ďalej vedie antimalnutričný program. Do projektu je zahrnutých stopäťdesiat detí, ktoré trpia podvýživou. Deťom sa poskytuje sušené mlieko a ovsená kaša. Rodičia sú edukovaní v potrebe správnej výživy, prípravy potravín a ich zaobstarania.

V slumoch v Dillí VŠ podporuje chudobných mladých ľudí. Sprostredkováva možnosť absolvovať istý druh výcviku alebo získať zručnosť, pre lepšie uplatnenie na trhu práce a schopnosť postarať sa o seba. V Ooiu-Pyin, Mjanmarsku sa VŠ podieľala na budovaní infraštruktúry a výstavbe nového zdravotného strediska, keďže v tejto oblasti sú nemocnice od seba vzdialené 3-6 hodín.

^{Doktor Krčméry pri ošetrovaní pacientov.}

V rovnakej oblasti vybudovala vodovod pre 400 obyvateľov farnosti Piyn Oon. V Kazašskom Alma-Ata VŠ podporuje denný stacionár pre 150 bezdomovcov, ktorým poskytuje stravu a základnú zdravotnú starostlivosť. Cieľom sociálnej práce s nimi je resocializácia. V Kazachstane, meste Kapčigaj, vznikol detský domov na základe potreby venovať sa sirotám či deťom alkoholikov a narkomanov. V súčasnosti poskytuje starostlivosť 40 deťom. V Jerevane, Arménsku, v spolupráci so sestričkami z kongregácie misionárok lásky, sa VŠ stará o 35 fyzicky alebo mentálne postihnutých, opustených či zanedbaných detí. Škola finančne a logisticky podporuje v spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou aj obete vojny priamo v Sýrii, či zdravotne, materiálne a sociálne pomáha kresťanom migrujúcim z Iraku a zo Sýrie. V Libérii poskytuje VŠ v spolupráci s Mary’s Meals teplú stravu pre cca 10 tisíc chudobných detí v školách. Škola podporuje aj Základnú školu sv. Filipa Neriho v Joske, Keni, ktorú navštevuje v súčasnosti 600 detí z tých najťažších sociálnych pomerov, deti zo slumov, siroty, polosiroty, deti ulice, deti telesne postihnuté, týrané či albínske deti. V Keni taktiež podporuje rehabilitačné centrum pre fyzicky a pohlavne zneužívané deti z celej krajiny, vo vekovom rozmedzí 3–12 rokov, kde práca s týmito deťmi vyžaduje celý tím profesionálov, psychológov, učiteľov, dobrovoľníkov. Rovnako tu prevádzkuje kliniky v Mihangu, Nairobi, Eldoret, Muhoroni či v slumoch Lunga, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť, ambulantnú liečbu pacientov, prenatálnu starostlivosť, očkovania, prevenciu infekčných chorôb, prevenciu a liečbu HIV/AIDS a tuberkulózy, pomáha spravovať antimalnutričné centrá.

V ďalších mestách Kene zameriava VŠ sv. Alžbety svoje projekty na prácu s „deťmi ulice“ v resocializačných centrách. Na viacerých miestach v Južnom Sudáne, Burundi, Ugande či Rwande podporuje nemocnice, ktoré denne poskytujú zdravotnú starostlivosť a podporu stovkám pacientov. V Kongu zamerala pomoc na malé podnikanie rybárov. Obetiam zemetrasenia na Haiti pomáha v poľnohospodárstve, výstavbou studní či zdravotnou starostlivosťou poskytovanou na klinikách. Na Slovensku podporuje rómske komunity, spravuje útulky pre bezdomovcov či azylové centrá. Vedie občiansko-mediačnú poradňu v Bratislave, kde sa snaží pomôcť všetkým ľuďom, ktorí sa ocitli v nepriaznivej životnej situácii… To je len zlomok aktivít Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety (v spolupráci s domácimi a medzinárodnými inštitúciami, charitatívnymi, neziskovými, vládnymi či mimovládnymi organizáciami a jednotlivými sponzormi), profesora Krčméryho a obetavých pracovníkov, kráčajúcich oddane v šľapajach svojho učiteľa a vzoru.

Jeho deti opisujú svojho otca takto: „Vo všetkom, čo profesor Krčméry robil, bol nadpriemerný. Nie dokonalý, ale nadpriemerný. A on sa túto nadpriemernosť rozhodol využiť pre pomoc núdznym, HIV pozitívnym deťom v Kambodži, ktoré nazýval ‚jeho deťmi‘, pre obete zemetrasenia na Haiti, podvyživené deti Južného Sudánu, deti ulice v Keni, pre ľudí bez domova, ktorým pomáhal systematicky, no vždy
v danej chvíli osobne, opusteným matkám s deťmi na Slovensku, pre utečencov na hranici, ktorým pomáhal v Kútoch až do konca. Práve na tomto mieste vo svoj posledný deň vyslovil: ‚Misia ukončená, pokračujeme v ďalšej misii.‘ “

Na záver mi dovoľte spomenúť hlbokú myšlienku profesora Šmída, ktorá odznela na zádušnej omši za pána profesora: „Neobvyklý pracovný život profesora pochopíme vtedy, keď si priblížime, čo bolo za tým. Zmysel ľudského života, vrátane jeho rozmerov vzdelávania a vedy, je v konečnom dôsledku prakticky pomáhať, liečiť, podporovať človeka, odovzdávať mu dobro. Profesor hovoril pozorne s chorým aj s jeho príbuznými. Pacient preňho nebol len diagnóza, ale predovšetkým dôstojný človek. Zbytočne nekritizoval. Ale ani sa nestaval do radu. Mal vlastnú cestu a vážil si vlastných ciest iných. Miesto v médiách bolo pedagogickým nástrojom. Získané financie boli tovarom zachraňujúcim životy. Vedecká činnosť bola úporným hľadaním lieku. Jeho tituly a kontakty boli súčasťou autority dávajúcej istotu. Vybudované inštitúcie boli pracovným prostredím pre podobne zmýšľajúcich ľudí. Odpútanie sa od rôznych klišé bolo životnou odvahou, tichým pozvaním ísť vlastnou, zmysluplnou cestou. Starostlivosť o človeka však nebola ničím iným, len ňou samou.“

Ďakujeme, pán profesor, že sme mali možnosť inšpirovať sa Vaším životom. Príklad Vášho pozemského života (kde sme len na návšteve, ako ste hovorievali), skutočného zdroja milosrdenstva, lásky a pokory, pozýva pokračovať v dobrých veciach aj nás.

MUDr. Monika Paločková
FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica