Doktor Jesenius bol vedec vo víre politiky -

Slávneho lekára, filozofa a humanistu Jána Jesenia-Jesenského popravili v júni pred 400 rokmi. Na pražskom staromestskom námestí 21. júna 1621 popravili 27 vedúcich osobností českého stavovského povstania, ktoré bolo prvým dejstvom 30-ročnej vojny.

Jan Jesenius
(*27. December 1566, ┼ 21. Jún 1621)

Najťažší trest postihol rektora pražskej univerzity Jána Jesenského. Kat mu najprv vytrhol jazyk, odsekol ruku a nakoniec ho sťal. Katovi pomocníci telo rozštvrtili a jeho údy vyvesili pred pražské brány. Hlava spolu s hlavami ostatných popravených putovala na staromestskú mosteckú vežu, kde visela až do roku 1631. Takým hrozným spôsobom sa skončila životná púť vtedy iba 55-ročného chýrečného lekára, autora vedeckých spisov, filozofa, historika, všestranného humanistu, pedagóga, rektora dvoch univerzít pôvodom zo Slovenska.

Otec Jána Jesenského menom Baltazár pochádzal z turčianskeho zemianskeho rodu z Veľkého Jasena, kde dodnes veľa obyvateľov nesie rovnaké priezvisko.

V nepokojnom období 16. storočia, keď vrcholil zápas o uhorskú korunu a do krajiny vtrhli Turci, opustil rodný Turiec a usadil sa v sliezskej metropole Vroclav, Slovákmi a Čechmi nazývanej Vratislav. Sliezsko bolo v tej dobe korunnou krajinou českého kráľovstva, osídlené nemeckým a slovanským obyvateľstvom, užívajúcim svojský jazyk, akúsi syntézu poľštiny, slovenčiny a češtiny. Baltazár Jesenský sa vo Vroclavi aj oženil s dcérou tamojšieho mešťana Martou Schillerovou. Manželom sa 27. decembra 1566 narodil syn Ján.

Po ukončení stredoškolského vzdelávania na gymnáziu sv. Alžbety v rodisku ako sedemnásťročný začal navštevovať artistickú fakultu univerzity vo Wittenbergu, kde sa v novembri 1583 do matriky zapísal ako Johannes Jessenki Vratislaviensis. Pôvodne to bola domovská univerzita najvýznamnejšieho predstaviteľa reformácie dr. Martina Luthera. Prostredie, kde Ján Jesenský strávil prvé dva roky vysokoškolského vzdelávania nepochybne prispelo u mladého študenta k upevneniu protestantského humanizmu a evanjelickej viery augsburského vierovyznania, ktorú si už priniesol z domu.

Pod vplyvom v tej dobe rozšírenej humanistickej módy si latinizoval priezvisko na Jesenius a túto formu potom najčastejšie užíval. V roku 1585 prešiel na univerzitu do Lipska a tu sa zapísal ako Slezan poľskej národnosti. Pod vedením známeho anatóma Georga Walthera študoval filozofiu a medicínu a tu v roku 1587 získal titul bakalára. Bakalársku prácu filozofického zamerania publikoval v latinskom jazyku – De animae humanae inmortalitate – O nesmrteľnosti ľudskej duše a dielo venoval poprednému českému aristokratovi barónovi Vojtechovi Popelovi z Lobkovic. Vychádzajúc z Aristotela a Biblie, dušu pokladal za podstatu samu o sebe, existujúcu nemennú formu, ktorá nepotrebuje žiadny fyzický orgán.

Ďalšou zastávkou na ceste za vzdelaním bola univerzita v Padove. Zapísal sa do matriky študentov nemeckej národnosti ako Johannes Jessenski de Jasen. Na padovskej univerzite už na sklonku 15. storočia sa pestovali lekárske vedy na vynikajúcej úrovni, predovšetkým chirurgia a anatómia. Prednášky popredných odborníkov svojej doby i praktické cvičenia ho mimoriadne zaujali a tak sa po ukončení štúdií pri výkone lekárstva špecializoval a aj ďalej rozvíjal oba medicínske odbory. Štúdium v Padove ukončil získaním titulov doktora filozofie a doktora medicíny, keď v roku 1591 obhájil dizertačnú prácu o tzv. trojdňovej zimnici ako dôsledku ochorenia žlče.

Krátko potom sa oženil s Máriou Feldovou pôvodom tiež z Vratislavy. Dva roky pôsobil v rodnom meste, ale povesť vzdelaného lekára ho zakrátko zaviedla do Drážďan na saský dvor, kde získal miesto osobného lekára kurfirsta Fridricha Wilhelma. Potom prešiel na svoju alma mater, univerzitu vo Wittembergu, kde viedol katedru anatómie, chirurgie a lekárskej botaniky. V roku 1597 bol zvolený za rektora a rok pôsobil aj vo funkcii dekana lekárskej fakulty. V rámci pedagogického pôsobenia napísal niekoľko prác z anatómie, ktorými sa zaradil medzi najvýznamnejších predstaviteľov tejto disciplíny svojej doby.

Bol autorom aj filozofických i pedagogických traktátov, akým bola napríklad príručka pre študentov o mravoch a zákonoch. Počas účinkovania vo Wittembergu udržiaval úzke styky s českým prostredím, najmä s humanistickými učencami sústredenými na pražskom dvore cisára Rudolfa II., akým bol matematik Johannes Kepler, astronóm Tycho de Brahe, matematik a lekár Tadeáš Hájek z Hájku alebo Adam Zalužanský zo Zalužan, lekár, botanik a pedagóg.

Tycho de Brahemu venoval filozofickú rozpravu o živote a smrti (De vitae et morte). V roku 1600 uskutočnil v Prahe prvú verejnú pitvu v českých krajinách a na pôde Nemecka a to napriek odporu cirkevných, aj laických kruhov. Jeho práca o pitve vydaná knižne mala značný ohlas, lebo opísal zloženie ľudského tela, uloženie jednotlivých orgánov a ich funkciu. V nasledujúcom roku napísal a v Prahe vydal rozpravu o kostiach (De ossibus tractatus), kde podrobne opísal sústavu, počet a skladbu kostí.

V tomto plodnom období vyšli aj jeho ďalšie príručky chirurgie a anatómie. Podľa vtedajších konzervatívnych názorov, chirurgiu nepokladali za lekársku disciplínu, ale za remeslo, ktoré môže vykonávať každý, kto sa u remeselného chirurga vyučil a zložil majstrovskú skúšku. Ján Jesenius rozobral jednotlivé chirurgické úkony, opísal nástroje a spôsob ich používania aj výrobu protéz. Záujem odborníkov pritiahol jeho traktát o krvi (De sanguine vena secta dimissio iudicium), ktorým položil základy modernej krvnej analýzy, lebo z farby, hustoty a zrážanlivosti krvi odvodzoval niektoré choroby.

Podobná práca o moči ostala v rukopise. V roku 1602 sa presťahoval do Prahy, kde pracoval ako verejný praktický lekár. Dynastická roztržka medzi cisárom Rudolfom II. a jeho mladším bratom Matejom v roku 1608 znamenala koniec Rudolfovej vlády v Uhorsku a rakúskych krajinách. Zasiahla aj do života Jána Jesenia, opúšťa Prahu a sťahuje sa do Viedne.

Stáva sa dvorným lekárom a zároveň historiografom rakúskeho arcivojvodu a novozvoleného uhorského kráľa Mateja II. Už v predchádzajúcej dobe udržiaval písomný styk s lekármi na viedenskom dvore a ako konzultant im tlmočil názory na vlastnosti liečivých rastlín, aj poznatky na účinky karlovarských prameňov. Vo funkcii dvorného historiografa sa zúčastnil bratislavskej korunovácie Mateja II. za uhorského kráľa na jeseň roku 1608 a európskym vzdelancom v knižnej podobe sprostredkoval jej podrobný opis v latinskom jazyku (Regis Hungariae Marhei II. coronatio, 1609). Počas korunovácie nadviazal užšie styky s uhorskou aristokraciou, ktoré v nasledujúcich rokoch ešte zintenzívnil korešpondenciou a návštevami.

V období viedenského pôsobenia, ale aj predtým, napísal a vydal viacero filozofických a historických diel, ktoré čiastočne odzrkadľujú Jeseniovo myslenie, postoje a názor. Spájal renesančnú filozofiu so svetonázorom reformácie, čiastočne ho však ovplyvňovali tiež jeho praktické lekárske a prírodovedné poznatky a skúsenosti.

Podľa jeho presvedčenia, počiatkom všetkého bytia je jedna všeobsahujúca podstata. Akt stvorenia vysvetľuje kresťansko-novoplatónsky; Boh stvoril nekonečný a nehybný priestor, vyplnený prasvetlom. Aristotelovskú scholastickú filozofiu, udomácnenú na nemeckých protestantských univerzitách rozvíjal v diele o sympatii a antipatii v prírode. Vyslovil v ňom však aj zásady vedeckého bádania. Vydaním diela talianskeho náboženského reformátora Girolama Savonarolovho, upáleného vo Florencii roku 1498, chcel verejnosť oboznámiť s jeho filozofiou a reformnými snahami.

Osobitnú skupinu Jeseniovej publicistickej a literárnej tvorby predstavujú spisy súvisiace s jeho politickou a verejnou činnosťou. Dominuje v nich český patriotizmus, Prahu pokladá za najbohatšie a najvznešenejšie mesto v Európe. Politicky sa formoval v protestantskom prostredí, názory na vládu vyjadril v spise Obrana proti tyranom (Pro vindiciis, contra tyranos), kde tvrdí, že poddaní a vladári majú byť navzájom viazaní povinnosťami a právami, priznal ľudu právo na odpor voči tyranskej vláde.

V oslavnom spise na kráľa Mateja podal kompletný prehľad uhorských kráľov od najstarších čias. Udržiaval styk s turčianskym županom a strážcom koruny Petrom Révajom, ktorý sa rovnako ako Jesenius hrdo hlásil k slovanskému kmeňu. V liste mu odporučil do priazne aj svojich príbuzných v Turci, čo potvrdzuje jeho živý záujem o rodinu svojho otca.

V roku 1613 Jesenius-Jesenský opustil Viedeň. Ako aktívny a praktizujúci protestant mal na dvore komplikované postavenie, keďže pod španielskym vplyvom sa čoraz mocnejšie presadzovala rekatolizácia. Po krátkom pobyte Drážďanoch a Bruseli sa usadil v Prahe, kde na univerzite prednášal históriu a ďalej publicisticky a vedecky pôsobil. V roku 1617 ho zvolili za rektora univerzity.

O niekoľko mesiacov sa začala nová a napokon aj tragická etapa v živote Jána Jesenia. Dostal sa do víru politiky. Ako uznávaný vzdelanec, protestantský aktivista a osoba s mnohými stykmi sa stal dôležitou osobnosťou stavovského odboja. Českí protestanti užívali náboženskú slobodu, ktorú im zaručoval Majestát cisára Rudolfa II. Ten sa však stále viac porušoval a cisár Matej I. ich sťažnosti nevypočul.

Navyše v máji 1618 zakázal konať zjazd protestantských stavov, ale zišli sa ilegálne, lebo rektor pražskej univerzity im poskytol rokovaciu sieň. Po burcujúcom prejave Henricha Mateja Thurna sa účastníci radikalizovali a 23. mája 1618 sa predstavitelia stavov vybrali na Pražský hrad. V kancelárii prečítali cisárskym miestodržiteľom obvinenie z porušovania slobôd a prikročili k nevídanému činu. Oboch miestodržiteľov Viléma Slavatu a Jaroslava Bořitu z Martinic vyhodili z okien hradného paláca. Za nimi ešte letel aj pisár Fabricius.

Pád z výšky asi 18 metrov bez väčších zranení všetci traja zázračne prežili, čo katolícka strana považovala za priaznivé znamenie. Tento čin bol začiatkom českého protihabsburského odboja a zároveň aj Tridsaťročnej vojny.

Vzbúrenci si zvolili 30-členné direktórium a z územia českého kráľovstva vypovedali jezuitov, ktorých označili za pôvodcov útlaku. V nastávajúcom meraní síl s Habsburgovcami hľadali spojencov a pokúsili sa na svoju stranu získať aj uhorské stavy, ktoré sa práve zišli na korunovačný snem do Bratislavy. Vzhľadom na živé styky s uhorskými aristokratmi, znalosť jazykov i povesť misiou poverili práve Jána Jesenia.

Najprv sa na uhorské stavy obrátil listom, v júni prišiel aj osobne vyjednávať, aby sa uzavrela spojenecká zmluva a aby ovplyvnil ich postoj v neprospech voľby Ferdinanda Štajerského za kráľa, ktorá sa mala práve konať. Neuspel, palatín František Forgáč, ktorý pred nedávnom prestúpil na katolícku vieru, ho nechal zatknúť a dopraviť do Viedne. Po niekoľkomesačnom väznení dal panovníkovi sľub, že sa v politike nebude angažovať a mohol sa vrátiť do Prahy.

Sľub však nedodržal, čo sa mu nakoniec stalo osudným. Na univerzitnej pôde pokračoval v protihabsburskom zápase, úzko spolupracoval s direktormi, zabezpečoval styky a podporu. Pri korunovácii Fridricha Falckého za českého kráľa v novembri 1619 v pražskom svätovítskom chráme predniesol slávnostnú reč.

V lete roku 1620 ho poverili ďalšou misiou na Slovensko. Tentoraz sa vydal do Banskej Bystrice, kde sa konal snem, aby pre Čechy získal vojenskú podporu sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena. Ten za pomoc požadoval 100-tisíc zlatých. Jesenius mu sumu napokon z Čiech zabezpečil, ale ukázalo sa, že jeho úsilie bolo márne. Betlen sledoval vlastné ciele a tak spojené vojská katolíckej ligy v konečnom ťažení proti vzbúreným českým stavom zvíťazili. Bitka na Bielej Hore v novembri 1620 rozhodla o osude povstania a mnohých jeho prívržencov. Ján Jesenius bol medzi prvými zatknutými a na rozkaz Ferdinanda II. ho odsúdili na smrť. Symbolické useknutie pravice malo byť trestom za nedodržanie prísahy a vytrhnutie jazyka za hanobenie panovníka.

Doc. PhDr. Ivan Mrva, CSc.

Ľudovít Štúr a dobové liečebné metódy

Ľudovít Štúr (28. 10. 1815 Uhrovec – 12. 1. 1856 Modra) bol vedúcou osobnosťou slovenského národno-emancipačného hnutia v 1. polovici 19. storočia, širokej verejnosti známy predovšetkým kodifikáciou spisovnej slovenčiny. Ani jemu sa nevyhli vo väčšej či menšej miere rôzne choroby a v závere života tragická nehoda.

Čítajte ďalej…