Stómia sa nekonala -

Nádory hrubého čreva v blízkosti konečníka sa obvykle skončili stómiou. Profesor Alexander Ferko odoperoval v martinskej nemocnici viacero pacientov s nádorom konečníka, pri ktorých nedošlo k takémuto nepríjemnému riešeniu. Ponúkame príbeh jedného z nich.

Operačný tím (zľava) MUDr. Marek Adámik, PhD, prof. MUDr. Alexander Ferko, CSc., sestra Soňa Urbanová, DOS.

Janka žila pokojným rodinným životom. Spolu s manželom sa tešila z teraz už dospelých dvoch detí. Nevenovala sa intenzívne žiadnemu športu, akurát sem-tam navštívila fitnesko. Choroby sa jej vyhýbali. Takmer vôbec nepotrebovala navštevovať lekára. Pracovala na viacerých miestach v sedavom povolaní. Pred dvomi rokmi začala mať problémy s tvrdou stolicou.

Najprv tomu neprikladala nijaký význam, kým sa v nej v roku 2019 nezačala objavovať krv. Testy, ktoré si sama urobila doma, nesignalizovali nijaké nebezpečenstvo. O rok neskôr išla na kolonoskopiu. Lekár jej oznámil, že má na deväťdesiatdeväť percent zhubný nádor konečníka a dodal: „Škoda, že ste nechodili na preventívne prehliadky. Taký veľký nádor vám musel rásť aspoň desať rokov.“

Budem sa liečiť

Dosť ju to prekvapilo, lebo v konečníku necítila nijaké tlaky ani bolesti. Nádor bol podlhovastého tvaru. Mal 13 cm a hrúbku 12 mm. Zatiaľ neprekážal. Po hrozivej informácii sa nezosypala. Vzala to dosť pragmaticky. Hlavou jej preblesklo sarkasticky: „No, vitaj v klube.“ Nie v jackopotovom, ale v tom najhoršom. Nekládla si otázky, prečo práve ja, keď také niečo nik v rodine nemal. Povedala si, veľa ľudí trpí hroznými diagnózami, teraz to mám ja, deti sú dospelé, mám päťdesiatštyri rokov, budem sa liečiť.

Magnetická rezonancia, vyšetrenie na cétečku a histológia diagnózu potvrdili. Nádor sa začínal poldruha centimetra od konečníka. Onkológ jej povedal: „Po operácii budete mať vývod.“
Nevedno, ako z nej vyhŕklo: „Nebudem!“

Onkológ sa len smutne pousmial. Vedel svoje. Všetci pacienti s tak nešťastne položeným nádorom skončili s vývodom. Janka absolvovala chemoterapiu v tabletkách a zároveň chodila na rádioterapiu v martinskej nemocnici, kde ju milo prekvapil ústretový kolektív lekárov a sestier. Vďaka nemu za mesiac a pol pomerne dobre zniesla všetkých dvadsaťosem ožiarov. Spočiatku pri nich nemala nijaké ťažkosti, ale pred koncom kúry pociťovala nepríjemnú bolesť v poškodených štruktúrach.

Človek jesť musí. Pri stolici zažívala poriadne muky. Doma cítila, že sa o ňu deti a manžel boja. Snažila sa situáciu zľahčovať. Hovorila, že sú tam skvelí lekári. Ožarovací prístroj nazývala UFO a presviedčala rodinku, že ju lieči a vylieči. Pri prvom chirurgickom vyšetrení v Martine potvrdil lekár nepríjemnú skutočnosť, ktorej sa tak bránila: „Neviem, vyzerá to tak, že toto je na trvalý vývod a stomické vrecko, ale… ešte zavoláme profesora Ferka. On sa venuje takýmto prípadom.“

Profesor prišiel pomerne rýchlo. Po vyšetrení jej povedal:
„No, nevyzerá to dobre, bude to komplikované, ale myslím si, že to zvládneme.“ Keď profesor odišiel, lekár poznamenal: „Aspoň jedna dobrá správa.“

Operáciu naplánovali na 23. februára 2021. Profesor Alexander Ferko do nej vlial pocit istoty. Bola presvedčená, že to dopadne dobre. Na samotnú operáciu si veľmi nespomína. Do nemocnice prišla deň pred ňou, absolvovala prípravy, pamätá sa, že ju viezli na sálu, že jej napichali infúzie. Keď sa prebrala a otvorila oči, uvidela nad sebou profesora Ferka. Usmieval sa. Ani sa nemusela pýtať, či má vývod alebo nie.

Ďalší deň ju preložili z ára na izbu. V nemocnici pobudla týždeň. Potešila ju malá operačná rana. Nepociťovala žiadne bolesti. Po dvoch dňoch mohla jesť. Objavil sa však problém s vyprázdňovaním. Zvierač zatiaľ nefungoval. Zaskočilo ju, že keď sa naje, akoby dostala hnačku. Zvykala si, že musí používať plienku a vložku. Pán profesor povedal, že musí byť trpezlivá, lebo celkové vyhojenie môže trvať okolo roka. Necelé tri týždne po operácii začala cvičiť Kegelove cviky na spevňovanie panvového dna.

Po mesiaci a pol sa problematické črevo začalo upravovať. Po dvoch mesiacoch sa spamätalo. Keďže trinásť centimetrov z neho chýba, musí si dávať pozor na to, čo zje. Keď potrebuje ísť k lekárke, tak radšej nezje nič. Je päť mesiacov po operácii. Je spokojná, že nemá vývod. Nič ju nebolí a stav sa stále zlepšuje. Po kontrolnej rektoskopii jej lekár povedal, že sa to krásne hojí a je tam už len niekoľko načervenastých miest.

Časom zistila, že jej zdravá strava nerobí dobre. Zelenina zdúva. Snaží sa jesť vločky a všetko, čo má viac vlákniny. Keď potrebuje niekde ísť, stačí jej obyčajný rožok. Vyhovujú jej cestoviny z tmavej múky, klíčky, tofu, uhorky a paradajky. Polievky a výrobky z kravského mlieka jej nerobia dobre. Znesie ovčí a kozí syr. Pred operáciou vážila šesťdesiatosem kíl, teraz má šesťdesiatštyri.

Na profesora Ferka spomína s láskou

Považuje za veľké šťastie, že ju operoval práve on. Svojím prístupom a pravdovravnosťou urobil maximum pre to, aby mu uverila. Všetko jej trpezlivo dopodrobna vysvetlil, na každú otázku odpovedal a od začiatku v nej upevnil vieru, že ju vylieči. V nemocnici za ňou chodil často na izbu a dokázal sa porozprávať. To platilo aj o jeho ďalších pacientoch. Pri ňom zabudla na nie najpríjemnejšie skúsenosti s lekármi, ktorí majú plné čakárne a musia robiť všetko rýchlo.

Pri svojich pacientoch profesor nikdy nepozeral na hodinky. Jeho záujem sa neskončil, ani keď Janka opustila nemocnicu. Viackrát sa stalo, že u nich doma zazvonil telefón a zazneli jeho obligátne otázky: „Ako sa máte? Koľkokrát idete na stolicu? Objavil sa nejaký problém?“ Mimovoľne si v rozhovore spomenula na pacientku, ktorú operoval mesiac pred ňou, na nič sa nesťažuje a cíti sa byť úplne zdravá.

„Musíte byť trpezlivá“, upokojoval ju. „Mali ste to na najhoršom mieste. Čím je nádor bližšie ku konečníku, tým sa operačná rana hojí horšie. Všetko bude v najlepšom poriadku.“ Profesor Ferko do nej zase vlial istotu. Má dokonca jeho telefónne číslo a keby sa niečo dialo, môže mu zavolať. Hoci to nikdy nevyužila, jej lekár sa stal súčasťou jej života.

Leto trávi na bicykli

Odrazu sa začala venovať viac športu. Toto leto strávila na svojom elektrobicykli. S manželom absolvuje často aj dvadsaťkilometrové túry. Batériu zapína len do kopca. Teší sa z prírody a z pohybu na čerstvom vzduchu. Od operácie neprešiel ani rok a jej sa zdá, akoby to bolo strašne dávno.

O zaujímavých operáciách nádoru konečníka v Martine

U pacientky sme postupovali laparoskopicky, čo je pre pacienta a jeho rýchlu rekonvalescenciu veľmi dôležité. Odstránili sme konečník s nádorom až po zvierače a to prístupom z brucha.

Čítajte ďalej…