Kalvária s ľadvinovými kameňmi -

*_{Prednosta Mikurčík stojí desaťročia pri svojom pacientovi.}*

Trápenie s ľadvinovými kameňmi prenasleduje Jána od mladého veku. Pociťoval ho ako prekliatie. Jeho otec mal v minulosti ľadvinový kameň. Ten mu raz vybrali a bol pokoj. Neskôr sa dočítal, že človek môže mať taký šuter v obličke celý život, a keď sa mu tam nepohne a niečo neupchá, tak sa o ňom ani nedozvie. No v jeho prípade nešťastné kamene začali vznikať ako na bežiacom páse. Na desaťročia sa jeho pacientský život spojil s terajším prednostom Urologickej kliniky trnavskej Fakultnej nemocnice MUDr. Erichom Mikurčíkom.

Janko bol šestnásťročný stredoškolák. Nemával nijaké zdravotné problémy, keď jedného večera roku 1988 ho prepadli dovtedy nepoznané bolesti v podbrušku. Návaly prudkého tlaku mu vystreľovali z dolnej časti slabín pod pravú lopatku. Po chvíli pocítil, že má celý pravý bok v jednom ohni. Neznesiteľná bolesť ho celkom paralyzovala. Nedokázal sa vôbec pohnúť. Rodičia si mysleli, že má zápal slepého čreva. Zavolali pohotovosť. Janko mal šťastie v tom, že skúsená lekárka MUDr. Zuzana Hlinická po krátkom palpačnom vyšetrení zistila, že nejde o slepé črevo, ale náhly zdravotný problém spôsobil kameň v obličke. Pichla mu do svalu injekciu a bolesti ustúpili.

*_{MUDr. Mikurčík na svojom pracovisku.}*

O pár dní šiel na urológiu do novozámockej nemocnice. Tu prvýkrát uvidel doktora Ericha Mikurčíka, ktorý mu vybral nešťastný kameň. Neskôr sa s týmto istým lekárom stretával v Nových Zámkoch, v Galante, v Bratislave a napokon v trnavskej nemocnici. Na podrobnosti o prvom zákroku sa už nepamätá. Vtedy ešte netušil, že sa vlastne začína jeho obličková kalvária. Odvtedy absolvoval desiatky operácií. Niekedy mu extrahovali kameň zvonka, keď mu do obličky zaviedli zvonka katéter, cez ktorý vybrali kameň. V iných prípadoch mu ho vybrali cez močovú trubicu, keď predtým kameň rozbili. Vtedy mal nejaký čas stent z ľadviny do močového mechúra a katéter z mechúra von. Liečba sa končila, keď drť spontánne vymočil. Všetky zákroky robili v celkovej anestézii. Iba pri rozbíjaní ultrazvukom bol pri vedomí.

Pred tromi rokmi bol na dovolenke v Dubaji
Bolesti väčšinou prichádzali nad ránom v posteli, ale teraz sa stalo niečo atypické. Sotva vošiel do mora, zacítil bolesť v pravom boku. Už dobre vedel, že to na neho zase prichádza. Delegát z cestovnej kancelárie mu odporučil nemeckú kliniku. Prišiel do veľmi dobre vybaveného zdravotného zariadenia. Cétéčko bolo hotové za dvadsať minút. Rýchlo absolvoval vyšetrenie u nefrológa a urológa. Pichli mu infúziu a bolesti ustúpili. Zdalo sa, že akútnu fázu zvládli bez problémov a budú ho môcť prepustiť. Už bol na odchode, keď prepukla ďalšia kolika. Povedal lekárovi, že začína cítiť nával bolesti. Lekár ho uložil na posteľ.

*_{Ján Polák dbá na prevenciu pri cestách po svete.}*

Skôr, ako ho začali pripravovať na zákrok, overili si, či je schopný zaplatiť. Ak by nemal peniaze, tak by ho jednoducho presunuli do štátnej nemocnice s oveľa horším vybavením. Keď získali potvrdenie o pacientovej solventnosti, všetko sa rozbehlo ako na bežiacom páse. Umožnili mu, aby liečbu absolvoval za prítomnosti synovca, ktorý bol s ním celý čas na izbe. Okolo deviatej večer mu oznámili, že anestéziológ, urológ a nefrológ sú pripravení. Do chrbtice mu pichli lumbálku. Na obrazovke videl, ako mu zavádzajú do obličky stent, čím spriechodnili močovú cestu medzi obličkou a močovým mechúrom. Potom ho previezli na rozbitie kameňa. Pri zákroku bol pri vedomí. Vďaka lumbálke necítil nič. Operácia trvala do dvoch hodín. Ráno ho prepustili s tým, že mu stent vyberú na Slovensku. Odporučili mu, aby dodržiaval šetriaci režim, pri ktorom sa mohol bez problémov kúpať v mori.

Koncom minulého roka ho bolesti zachvátili nad ránom. Zopár dní sa to snažil prekonať pomocou Flectoru rapid. Keď zistil, že bolesť neodchádza, vybral sa tradične do trnavskej nemocnice. Prednosta urologickej kliniky doktor Mikurčík na sonografe zistil, že ľadvina je už neprimerane zväčšená, vytvorila sa stáza a kameň bude treba vybrať. Jána hneď hospitalizovali a absolvoval vstupné vyšetrenia. Deň po operácii mu nechali katéter. Keď bol moč čistý, tak ho vytiahli. Po štyroch týždňoch musel ísť na ďalšiu operáciu. Pri vyšetrení na počítačovom tomografe sa objavilo viac kameňov, preto bolo posledné preliečenie dlhšie. Trvalo od decembra do februára.

*^{Turistika Jánovi kompenzuje sedavé zamestnanie.}*

Spolieha sa na svojho lekára
Ján sa snaží svoje sedavé zamestnanie vykompenzovať pravidelným plávaním, posilňovaním a prechádzkami. Jeho osobná skúsenosť s doktorom Mikurčíkom je veľmi dobrá. Vždy bol pri ňom v kritických chvíľach, pozorne ho vypočul a čo najrýchlejšie riešil jeho problém. Nikdy mu nedal pocítiť, že je unavený alebo preťažený. Zároveň ho zoznamoval s možnosťami prevencie, ako aj s detailami, ktoré mu pomáhali pri zvládnutí neobvyklej choroby, pri ktorej ho kedykoľvek môže zachvátiť ľadvinová kolika. Vždy má pri sebe spazmolytiká, ktoré uvoľňujú sťahy svalstva spôsobujúce bolesť, alebo Blemaren, ktorý uľahčuje spontánne vyplavenie kameňov, kým sú menšie ako štyri milimetre. Vďaka tomu sa mu podarilo veľakrát úspešne predísť ľadvinovej kolike. Janko kladie dôraz na prevenciu. Pije zásaditú vodu JAVA, ktorá má pH 9,2 až 9,5, čo je najlepšia prevencia pri vytváraní močových kameňov. Používa dostupné lieky, ako napr. extrakt Chanca Piedra. Základom je rastlina prezývaná ako drvič kameňov, ktorá navyše obsahuje alkaloid uvoľňujúci stiahnuté svalstvo. Ján sa naučil so svojím chronickým problémom žiť. Ak je kameň väčší a neodchádza, vie, že ho čaká troj- či štvordňový pobyt v nemocnici, kde sa môže spoľahnúť na svojho lekára, ktorý dôverne pozná príbeh svojho pacienta.

Od klasických operácií po najmodernejšie postupy

Opýtal som sa ho, či mal viacero takýchto prípadov?
S podobnými prípadmi sa stretávame takmer denne, ale tento pacient je špecifický rýchlosťou, akou sa tvoria nové konkrementy. Zatiaľ sa nám nepodarilo určiť jednoznačne príčinu tak častých recidív. Pán Polák je veľmi disciplinovaný pacient, ktorý dodržiava základné pokyny, ako prevenciu vzniku nových kamienkov. Je nepochybné, že určitú úlohu pri recidívach hrá aj prostredie a stresové faktory. Potvrdzuje teóriu, že vznik kamienkov je multifaktoriálny a že nie je niekedy možné eliminovať opakovaný výskyt. Pacient má skúsenosti z pracovísk aj zo zahraničia a tie sa dajú dobre interpretovať a pomáhajú nám stanoviť solídne štandardy diagnostiky a liečby urolitiázy. Som presvedčený, že vybavením komplexného centra na riešenie urolitiázy je možné poskytnúť pacientom najvyšší možný štandard ako predpoklad kompletného odstránenia kamienkov z močových ciest. Je nevyhnutné pri diagnóze urolitiázy, ale aj všeobecne pri kontakte s urologickými pacientmi, mať láskavý a empatický prístup. Obličková kolika je enormne bolestivá a promptné stanovenie vhodnej liečby pri potvrdenej diagnóze je prvoradým cieľom. Často na našu kliniku prichádzajú pacienti v noci alebo nad ránom, schvátení a celkovo alterovaní, a niektorí s komplikovaným priebehom. Kamienky v močových cestách sa menej často vyskytujú aj u detí, ale maximum sa ukazuje medzi tridsiatym až šesťdesiatym rokom života. Pritom u mužov sa vyskytujú častejšie.

Nakoľko je dôležitá spolupráca pacienta?
Tá je dôležitá, lebo zachytenie drobného konkrementu sa jednoducho rieši väčšinou bez komplikácií, a s narastajúcou veľkosťou rastie náročnosť operačného výkonu. V zásade sa snažíme pri opakovaných nálezoch kamienkov určiť príčinu a predísť recidívam. Nie vždy sa nám to podarí a máme pacientov, u ktorých napriek dôslednej prevencii dôjde k recidíve. Možno povedať, že asi u päťdesiat percent pacientov sa opakovane objaví nález urolitiázy.

Aké spôsoby liečby používate?
Liečba kamienkov je v súčasnosti doménou menej invazívnych endoskopických operácií alebo dokonca neinvazívnych postupov s využitím extrakorporálnej litotripsie. Pokroky, ktoré sa dosiahli v liečbe obličkových kamienkov je možné dokumentovať odklonom od klasických chirurgických metód smerom
k menej invazívnym šetrným endoskopickým postupom. Klasické operačné metódy, ktorými sa odstraňovali kamienky z obličky, sa používali v čase, keď som nastúpil ako mladý lekár na urologické oddelenie na Hlbokej ulici v Bratislave. Prístup bol umožnený cez širokú operačnú ranu na boku pacienta s tým, že bolo treba rátať s dlhým pooperačným priebehom a mnohými komplikáciami v priebehu rehabilitácie.

Tak vyzerali zákroky v dávnejšej minulosti, aké postupy nasledovali po nich?
Prelomovou metódou v odstraňovaní kamienkov z dutinového systému obličky bola perkutánna endoskopická technika, kedy prístup do obličky bol umožnený malým vpichom a zavedením optickej sústavy. Kamienky sa odstraňovali vcelku alebo väčšie sa rozbili pomocou ultrazvuku či iných fyzikálnych postupov. V roku 1983 odstránil MUDr. Kotula na Urologickej klinike Kramáre prvý konkrement perkutánnou cestou, a tak položil základy tzv. lapaxie, ktorú následne veľmi dobre rozvinul doc. MUDr. Milan Obšitník, PhD., z urologického oddelenia Nemocnice v Podunajských Biskupiciach. Touto metódou bolo možné odstrániť aj veľké odliatkové konkrementy a zachovať tak obličku.

Ďalší míľnik vo vývoji neinvazívnych liečebných metód dosiahli nemeckí urológovia.
Lekársky tím pod vedením profesora Chaussyho, v spolupráci s firmou Dornier, skonštruoval prvý extrakorporálny litotriptor HM3, ktorý nainštalovali najprv v nemocnici v Stuttgarte a následne do ďalších centier, ktoré týmto umožňovali dezintegráciu kamienkov neinvazívnou metódou. Tento litotriptor som mal možnosť vidieť pracovať na klinike v Mníchove. Bol to ohromný zážitok, keď som mal možnosť vidieť kolektív pracovníkov kliniky, ktorí svojou vysokou profesionalitou dosahovali na tú dobu úžasné výsledky a presvedčili ma, že vzdelaní ľudia a špičková technika môžu vykazovať skvelé výsledky. Nastal ďalší extenzívny rozvoj endoskopického inštrumentária, keď bolo možné dosiahnuť minimálny priemer optickej sústavy. Vďaka tomu ju bolo možné zaviesť od vonkajšieho vyústenia močovej trubice do močového mechúra, ďalej do močovodu a prehliadať flexibilným prístrojom dutinový systém obličky.

Aké sú možnosti trnavskej urologickej kliniky?
Na našej klinike vo Fakultnej nemocnici v Trnave už viac ako desať rokov využívame laser ako metódu, ktorú je možné použiť pri dezintegrácii kamienkov, ale aj pri operáciách na mäkkých tkanivách. Laser v medicíne dosiahol v poslednom období nebývalý rozvoj a technické parametre moderných prístrojov nám umožňujú efektívne riešenie ochorení urogenitálneho systému. Naše pracovisko momentálne disponuje dvomi výkonnými Holmiovými laserovými prístrojmi, ktoré sú takmer denne využívané pri terapii. Preferujeme endourologické menej invazívne metódy ako dôležitý trend vo vývoji diagnostiky a terapie urologických ochorení.

Využívate kontakty so zahraničím?
Mal som možnosť absolvovať študijné pobyty na popredných pracoviskách v rámci Európy, kde som sa zoznámil s najnovším trendom rozvoja urológie. Mesačné pobyty v Mníchove, Berlíne, Viedni, Wuppertali a krátke certifikačné stáže v Kodani a Heidelbergu mi umožnili získať prehľad a cenné skúsenosti pri rozvíjaní nových trendov, ktoré odporúčajú smernice Európskej urologickej asociácie. Je potrebné vytvárať komplexné centrá na riešenie močových kamienkov ako predpoklad vysokej úspešnosti pre dosiahnutie úplného odstránenia litiázy. Moderné prístrojové vybavenie je pre tento cieľ nevyhnutné. Možno konštatovať, že naša klinika v súčasnosti disponuje kvalitným endoskopickým inštrumentáriom, výkonným laserom a litotriptorom na dezintegráciu kamienkov a najnovšou generáciou extrakorporálneho prístroja s moderným RTG ramenom a USG prístrojom.

MUDr. Erich Mikurčík, PhD.
(nar. 1950 v Banskej Štiavnici)

Po maturite na Strednej všeobecnovzdelávacej škole na Vazovovej ulici v Bratislave (1968) ho prijali na Lekársku fakultu Karlovej univerzity v Prahe, kde promoval roku 1974. Nastúpil do FN Bratislava na Hlbokej (1975), odkiaľ prešiel na Urologickú kliniku na Kramároch (1982–1988). Absolvoval atestáciu na Kramároch (1980), ďalšiu na klinike (1983). V roku 1987 prijal ponuku z NsP v Nových Zámkoch, kde využil skúsenosti získané u prof. Zvaru a rozbehol modernú endourológiu. Podarilo sa mu skompletizovať moderné prístrojové vybavenie. Keď oddelenie začalo mať zvuk, zavolal si ho riaditeľ a vyčítal mu, že urológia dosiahla príliš vysokú úroveň. Mal by sa prispôsobiť ostatným oddeleniam. Po tejto skúsenosti prešiel do NsP v Galante (1992), kde urológia vôbec nebola, a doslova od piky vybudoval 30-posteľové oddelenie. Od roku 2005 pôsobí na pozícii prednostu Urologickej kliniky vo FN v Trnave. Je autorom a spoluautorom viacerých štúdií v časopise Slovenskej urologickej spoločnosti Urológia. Počas svojej kariéry absolvoval odbornú stáž na urologickej klinike vo Wuppertale, kurz invazívnej sonografie na urologickej klinike v Kodani, ako aj stáže na univerzitných klinikách Grosshadern v Mníchove, Rudolfstiftung vo Viedni a Königin Elisabeth v Berlíne. Je krajským odborníkom MZ SR pre odbor urológia. Bol členom prezídia Slovenskej lekárskej komory. Udelili mu Cenu ministra zdravotníctva za rozvoj a Striebornú medailu

PETER VALO
Spisovateľ, publicista

Lekárske noviny január-február/2023