Boj proti ochoreniu neustáva -

Svetový deň hepatitídy si každoročne pripomíname 28. júla a vznikol na podnet Svetovej aliancie pre hepatitídu (WHA) v roku 2008. Každý rok príde o život v dôsledku hepatitídy viac ako milión ľudí, vyvstáva teda naliehavá potreba tento trend zvrátiť.

Tohtoročný deň sa nesie v znamení hesla „Nečakáme“ – je to výzva na urýchlenie eliminácie vírusovej hepatitídy už teraz a na naliehavú potrebu testovania a liečby ochorenia. Kampaň má tiež upozorniť na sociálnu nespravodlivosť a nerovnosť, spôsobenú súčasným nedostatkom opatrení v boji s týmto ochorením v celosvetovom meradle. Tento deň má prispieť tiež k zvýšeniu informovanosti širokej verejnosti o problematike vírusových zápalov pečene a o chorobách s nimi súvisiacich; vírusy hepatitídy môžu spôsobiť akútne i chronické infekcie, zápaly pečene, vedúce k cirhóze či rakovine pečene.

Ochorenie vyvolané vírusmi
Akútna vírusová hepatitída je akútne ochorenie vyvolané primárne hepatotropnými vírusmi. Nateraz je známych päť typov vírusových hepatitíd, označovaných veľkými písmenami abecedy: hepatitída A, B, C, D, E. Všetky typy môžu prebiehať pod klinickým obrazom akútnej hepatitídy, ktorý sa medzi jednotlivými typmi výraznejšie nelíši.

Asymptomatické infekcie sú častejšie ako symptomatické. Hepatitída A do chronickej infekcie neprechádza. Hepatitídy B, C a D môžu po akútnej infekcii prejsť do chronickej hepatitídy. Pri hepatitíde E bola chronická hepatitída pozorovaná ojedinele u imunokompromitovaných pacientov.

Akútna vírusová hepatitída je zvyčajne samolimitujúce ochorenie, ktoré aj bez špecifickej liečby spontánne odznie. K zápalovým zmenám v pečeni môže dôjsť aj pri infekcii spôsobenej vírusmi EBV, CMV, HSV, rubeoly, mumpsu, Varicella zoster, žltej zimnici, Coxsackie vírusmi typu B či adenovírusmi. Tieto nákazy však nepatria do skupiny vírusových hepatitíd.

Výskyt hepatitídy
Akútne hepatitídy A a E sa prenášajú fekálno-orálnym spôsobom, vyskytujú sa sporadicky ale aj vo veľkých epidémiách, hlavne v oblastiach s nižšou životnou úrovňou a hygienickým štandardom. Hepatitídy B a C sa prenášajú parenterálne, vyskytujú sa celosvetovo a napriek významnému pokroku v ich liečbe a prevencii stále ohrozujú najmä – ale nielen – rizikové skupiny obyvateľstva. Hepatitída D sa vyskytuje len
v koinfekcii s hepatitídou B a prenáša sa rovnakým spôsobom.

Slovensko má v európskom priestore jednu z najvyšších chorobností na hepatitídu typu A, nazývanú aj ako choroba špinavých rúk. Ochorenie sa objavuje cyklicky vo zvýšenej miere najmä vo východoslovenských regiónoch. Najviac ohrozuje detskú populáciu do 10 rokov, u ktorej je to až polovica prípadov ochorenia, čo sa pripisuje na vrub väčšej náchylnosti detského organizmu na toto ochorenie a svoju úlohu zohrávajú nedostatočné hygienické návyky. Vo vekovej kategórii mladých ľudí od 15 do 24 rokov ide zase o experimentovanie s návykovými látkami a s tým súvisiacim prenosom ochorenia zdieľanými ihlami, rizikovým promiskuitným sexuálnym správaním a nedostatočným dodržiavaním základnej hygieny.

Preventívne opatrenia
V prevencii vírusových hepatitíd je potrebné dodržiavať hygienicko-epidemické opatrenia na zabránenie prenosu ochorenia. Pri enterálne prenosných hepatitídach A a E je to hlavne dodržiavanie osobnej hygieny, zabezpečenie zdravotne nezávadnej pitnej vody a potravín a bezpečné odstraňovanie fekálií. Dôležitá je aj izolácia chorých a vyhľadávanie kontaktov, u ktorých sa zabezpečí lekársky dohľad.

V zdravotníckych zariadeniach sú zavedené hygienické opatrenia na zabránenie parenterálneho prenosu, skríningové testovanie darcov krvi a tehotných žien, skríningové programy v rizikových skupinách a imunizácia.

Na aktívnu imunizáciu sú v súčasnosti dostupné očkovacie látky proti hepatitíde A a proti hepatitíde B. Očkovanie sa vykonáva v desiatom týždni života dojčaťa, očkujú sa zamestnanci zdravotníckych zariadení, ktorí sú v riziku nákazy, učitelia zdravotníckych odborov, študenti stredných zdravotníckych škôl či lekárskych fakúlt, tiež rizikoví pacienti (pripravovaní na dialýzu, transplantáciu, s poruchami krvotvorby), osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb, deti v resocializačných zariadeniach pre drogovo závislých a podobne. K prevencii môžeme zaradiť aj racionálnu životosprávu, jej sprísnenie.

Diagnostika a klinický obraz ochorenia
V procese diagnostiky treba postupovať v troch krokoch – mať podozrenie na akútnu hepatitídu, jej laboratórne potvrdenie a určenie typu akútnej vírusovej hepatitídy. Na akútnu hepatitídu myslíme pri typickom klinickom obraze (horúčka, celková slabosť, nechutenstvo, nauzea, zvracanie, tmavý moč, ikterus). Dôležité je pátrať po epidemiologických súvislostiach. U pacientov so žltačkou, u ktorých chýbajú typické subjektívne príznaky, je potrebné zvážiť obštrukčnú príčinu žltačky, exogénne poškodenie pečene a dekompenzáciu chronického pečeňového ochorenia. Pre diagnózu akútnej hepatitídy je kľúčové vyšetrenie aminotransferáz (AST a ALT), ktoré bývajú výrazne zvýšené, aj na viac ako 10 násobok. Pomer AST a ALT (tzv. de Ritisov koeficient) vypovedá o závažnosti priebehu. Pri akútnych vírusových hepatitídach je zvyčajne <1, čo svedčí pre ľahší a nekomplikovaný priebeh, ak je >1, ide spravidla o ťažší priebeh s rozsiahlejšou nekrózou hepatocytov. Etiologická diagnóza je možná na základe sérologických vyšetrení, alebo za jasných epidemiologických súvislostí. Vzhľadom k tomu, že čoraz častejšie sa aj na Slovensku vyskytuje autochtónna hepatitída E, je potrebné do diagnostického procesu zaradiť aj vyšetrovanie protilátok anti-HEV. Na druhej strane hepatitída D zatiaľ na Slovensku diagnostikovaná nebola, protilátky anti-HDV bežne nevyšetrujeme.

V prodromálnom štádiu môže febrilný priebeh ochorenia imitovať chrípku, či gastrointestinálne infekcie. Z iných infekcií k poškodeniu pečene môže dôjsť pri infekčnej mononukleóze (CMV, EBV etiológie), leptospiróze, Q horúčke, hantavírusovej infekcii, toxoplazmóze, toxokaróze, zriedkavejšie pri sepse. U pacientov s pozitívnou cestovateľskou anamnézou treba zvážiť aj žltú zimnicu, brušný týfus, či maláriu.

Prognóza akútnych vírusových hepatitíd je vo všeobecnosti dobrá, väčšina chorých sa spontánne uzdraví. Akútne vírusové hepatitídy patria medzi povinne hlásené ochorenia, hlásia sa na príslušný Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ). Epidemiológovia RÚVZ následne zabezpečia príslušné protiepidemické opatrenia na zabránenie šírenia nákazy. Pri akútnej hepatitíde A a B sa pre blízke kontaktné osoby odporúča tiež postexpozičné očkovanie.

jps

Foto: Freepik

Lekárske noviny júl-august/2023